Svadba vždy bola a dodnes je vážny a zodpovedný životný krok. Takúto udalosť chce každý pár prežiť čo najkrajšie, a tak, aby bol ich svadobný deň nádherný a výnimočný. Voľakedy svadbu sprevádzalo množstvo tradičných obradov a povier. Každý región, kraj i dedina mali svoje vlastné obyčaje. Niektoré už zanikli, no viaceré z nich, hoci už len ako pekný zvyk, sa zachovávajú dodnes.
Pred obradom…
Pred svadbou sa dohodnite na tom, kto bude starejším, čiže hlavnou osobou a organizátorom svadobného dňa. Snúbenci by sa so starejším mali ešte pred svadbou dohodnúť, ako bude celý deň prebiehať. Všetko treba totiž dopredu pripraviť, aby počas svadby nedošlo k nejakým nedorozumeniam, chaosu a nečakaným až trápnym situáciám.
Odobierka u ženícha
Ešte pred príchodom na obrad sa niekde zvykne i dnes konať odobierka u ženíchových rodičov, za prítomnosti pozvaných ženíchových hostí. Po odobierke všetci v sprievode, často spievajúc idú do nevestinho domu vypýtať nevestu. Tam sa potom uskutoční aj odobierka nevesty. Pri odobierke u ženícha symbolicky jeho matka a u nevesty jej otec, na znak súhlasu so sobášom odovzdajú svoje dieťa prvej družičke respektíve družbovi. Po skončení odobierky všetci spoločne v sprievode odchádzajú na sobáš do kostola alebo obradnej siene. Dnes sa aj z praktických dôvodov uprednostňuje spoločná odobierka, no zvykne sa ponechať pred ňou vypýtanie nevesty. Niekde zorganizujú odobierku priamo počas svadobnej hostiny. Najprv sa starejší v mene snúbencov poďakuje rodičom, potom vyzve nevestu a ženícha, aby predstúpili pred rodičov a oni im dajú svoje požehnanie. Je pekné, ak mladý pár pri tomto akte kľačí. Ešte pred odobierkou družičky pripnú všetkým svadobným hosťom pierka.
Príchod na svadobný obrad
Na sobáš sa prichádza rôznymi spôsobmi. Najčastejšie nevestu do kostola či obradnej siene dovedie jej otec. Ak to nemôže byť on, nahradí ho matka, alebo si nevesta sama vyberie niekoho blízkeho. Nič sa nestane, ak nevestu privedú obaja rodičia. Dnes sa často nevesta rozhodne ísť uličkou k oltáru sama. Je však určite príjemnejšie a istejšie, ak sa v takýto dôležitý okamih má o koho oprieť. Väčšinou ženích čaká nevestu pred oltárom a ona prichádza ako posledná. Druhý spôsob je ten, že nevesta a ženích prichádzajú spolu sami, alebo ich vedú rodičia – ženícha jeho mama, nevestu jej otec. Svadobní hostia kráčajú za nimi. Alebo svadobní hostia vojdú prví a nevesta so ženíchom prichádzajú spolu so svedkami ako poslední.
Zvyky po obrade
Vykúpenie kľúča
Ženích si musí vykúpiť kľúč do svadobnej sály, môže to byť prípitkom, alebo symbolickými peniazmi či prechodom cez nejakú prekážku. Nevestu pustia až potom, ak povie svoje nové priezvisko.
Rozbíjanie taniera
Väčšinou personál reštaurácie, alebo niektorý z hostí rozbije pred mladomanželmi tanier. Pár musí črepiny spoločne pozametať. Jeden drží lopatku, druhý metlu. Spoločným zametaním novomanželia ukážu, že dokážu vzájomne spolupracovať Okrem toho črepy prinášajú šťastie.
Prenesenie cez prah
Ženích prenesie nevestu cez prah do sály na rukách. Je to preto, aby oklamal zlých duchov, ktorí číhajú pod prahom. Ak by prešla sama a potkla sa o prah, prinieslo by to nešťastie. Je to aj symbol začiatku nového života.
Prípitok – aj pre tých, ktorí nepijú alkohol
Svadobná hostina sa zvykne začať prípitkom , v rodinách niektorých veriacich býva súčasťou aj spoločná modlitba. Prípitok väčšinou prednesie starejší. No často sa mladomanželom ako prvý prihovorí otec nevesty a po ňom prvý družba, alebo svedok. Súčasťou prípitku býva aj spievanie „Živió“.
Samozrejme, na každej oslave, slávnostnej príležitosti, spoločenskej udalosti, sa nájdu aj hostia, ktorí nemôžu piť alkohol, alebo sa im možno nežiada ani kvapka alkoholu. Či sú to tehotné ženy, vodiči, abstinenti, pacienti, dôvodov je veľa. Hostitelia sa potom neraz trápia, akú alternatívu ponúknuť. Okrem tradičných nealkoholickjých nápojov sú tu aj nealkohilické vína, ktoré mnohých svadobných hostí určite očaria.
Spoločné jedenie polievky
Mladomanželia sa vzájomne kŕmia polievkou z jedného spoločného taniera jednou lyžicou. Aby to nemali také ľahké, niekde im zviažu spolu aj ruky. Spoločné jedenie polievky z jedného taniera má symbolizovať spoluprácu a súdržnosť novomanželov, ako aj fakt, že odteraz budú zo spoločného brať i dávať rovnakým dielom. V niektorých regiónoch svadobčania pri jedení polievky spoločne skandujú „polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná“ a do rytmu lyžicou klepú po tanieroch. Opakujú to dovtedy, kým sa mladomanželia nepobozkajú.
Prvý manželský tanec a rodičovský tanec
Po hlavnom jedle sa začína tanec prvým spoločným tancom novomanželov. Pár si dopredu dohodne skladbu, na ktorú chce tancovať. Tradičným tancom je valčík, no často si mladí vyberú skladbu svojej obľúbenej skupiny, speváka. Svadobčania môžu okolo nich utvoriť kruh. Zvyčajne počas tanca nevestina matka vyzve do tanca ženícha, zatiaľ čo nevesta tancuje so ženíchovým otcom a matka ženícha s nevestiným otcom. Po dohratí skladby sa do tanca zapoja aj ostatní svadobní hostia.
Krájanie svadobnej torty
Väčšinou sa koná po prvom chode, alebo aj pred čepčením, okolo polnoci. Symbolizuje začiatok spoločného života. Nevesta a ženích uchopia nôž, najprv pravou rukou nevesta a na ňu položí ľavú ruku ženích a spoločne prekroja svadobnú tortu. Niekde je zvykom, že prvý kus ponúkne nevesta ženíchovi, druhý ženích neveste, potom prídu na rad rodičia, krstní rodičia, svedkovia a nakoniec ostatní hostia. Nepatrí sa odmietnuť, zjedenie aspoň kúska torta znamená šťastie pre novomanželov.
Čepčenie
Zvyčajne sa koná o polnoci a je vyvrcholením celej svadby. Pri snímaní vienka mladej neveste pomáhajú starejšiemu: prvý družba, družica a krstná mama. Po odobratí venčeka sa neveste na znak toho, že už nie je slobodné dievča ale patrí medzi vydaté ženy založí čepiec. Ženíchovi sa zvykne zobrať pierko. Po obrade a sa nevesta ide prezliecť do civilných šiat.
Venčekový tanec
Do stredu tanečného parketu sa postaví stolička, na ktorú si obvykle sadne krstná mama s prikrytou misou. Mladomanželia začnú spolu tancovať, všetci hostia sa pochytajú za ruky a vytvoria okolo nich kruh. Postupne prichádzajú v pároch k mise aby venovali neveste peniaze do nového začiatku. Potom nasleduje krátky tanec s mladomanželmi nazýva aj venčekový tanec.
So svadbou bolo oddávna spojených veľa rozličných povier a rituálov. Viaceré z nich sa zachovali dodnes , hoci už často ani nepoznáme ich pôvodný zmysel. Tu je niekoľko z nich.
Ženích a nevesta by sa pred svadobným obradom nemali stretnúť. Vraj je to kvôli tomu, že voľakedy svadbu dohovorili rodičia a ak nevesta nebola veľmi pekná, jej otec sa obával, že ak sa mu nevesta nebude páčiť, ženích od svadby odstúpi. Kvôli tomu sa tiež nevesta skrýva za závojom a ženích jej ho zloží až po manželskej prísahe.
Nevesta odchádza zo svojho domu prednými dverami a vykročí pravou nohou. Keď na ňu zasvieti slnko, alebo keď uvidí dúhu, šťastie ju bude sprevádzať celý život. Keď stretne čiernu mačku, alebo kominára je to dobré znamenie. Keď však nevesta uvidí prebehnúť cez cestu prasa, bude jej manželstvo nešťastné. Najhoršie zo všetkých znamení je vidieť pohrebný sprievod. Smrť sa takisto predpovedal ak kôň, v súčasnosti je zlé znamenie, ak sa nedarí naštartovať auto vezúce mladomanželov.
Nešťastie si privodí nevesta, ak si pred svadbou oblečie kompletnú svadobnú róbu. Nemá preto nikdy skúšať všetky časti šiat naraz. Niektoré nevesty si nechávajú neprišitý lem, takže šaty môžu byť dokončené až vo svadobný deň. Zvykov a povier je oveľa viac, viaceré si dnešné moderné nevesty aj s tradičnými textami môžu vyhľadať na internete.