Agresívni muži?

Agresívni muži a ustráchané ženy – klamlivé predsudky alebo realita?

Kto je podľa vás vo všeobecnosti viac agresívny – muži alebo ženy? Áno, väčšina z vás isto odpovie, že muži. A ktoré pohlavie je ustráchanejšie? Ženy, však? Tieto vlastnosti automaticky pripisujeme ľuďom, ktorých nepoznáme. Predsudky, že muži sú agresívne pohlavie a ženy ustráchané, sú dané prirodzenou evolúciou, a nie sú žiadnymi výmyslami, ktorými by sme chceli uškodiť jednému, či druhému pohlaviu.

Agresívni muži

Muž = agresor

Vedci tvrdia, že v minulosti boli muži primárnymi agresormi voči rôznym skupinám ľudí. Existujú dôkazy, siahajúce tisícky rokov do minulosti o tom, že muži napádali ostatné skupiny ľudí, ničili ich a ženy si ponechávali ako vojnovú korisť. Ako moderný príklad vývoja týchto predsudkov môžeme uviesť rôzne vojny, ktoré boli a sú poznamenané znásilneniami a genocídou.

Konflikt medzi skupinami

Vedci realizovali štúdiu, v ktorej analyzovali existujúcu odbornú literatúru o vojnách. Ponúkli novú teóriu, ktorá spája psychológiu s ekológiou a evolučnou biológiou. Hypotéza, ktorá považuje muža za bojovníka, vysvetľuje, že skupinový konflikt v evolučnej histórii môže byť kulisou pre prirodzený výber k formovaniu sociálnej psychológie a správania mužov a žien zásadne odlišným spôsobom.

Risk a sebaobeta

Na začiatku vojny muži častejšie obhajujú svoju vlastnú skupinu, a to niekedy veľmi riskantnými spôsobmi a sebaobetovaním. Útočenie na ostatné skupiny predstavuje pre nich príležitosť na vyrovnanie účtov – ochranu kamarátov, územia, žien, zdrojov a nakoniec aj nové prínosy, pokiaľ ide o územie a obete vojny. Autori štúdie tieto zistenia doplnili výsledkami z laboratórnych experimentov. 

Strach o seba i o deti

Ženy počas vojny zase na druhej strane žijú pod hrozbou sexuálneho násilia zo strany zahraničných agresorov, žijú v strachu nielen o seba, ale aj o svoje deti. Aj keď tieto, podľa pohlavia špecifické, reakcie sa mohli v rodovej dobe prispôsobovať, v našej modernej spoločnosti zrejme stratili túto adaptívnu hodnotu, a teraz sú používané iba k zbytočne udržiavanej diskriminácii a konfliktu medzi skupinami.

Pozostatok z minulosti

Navarrete dopĺňa, že podobné správanie môžeme vidieť na ľudských „príbuzných“ – na šimpanzoch. Aj v skupinách týchto cicavcov útočia a zabíjajú muži z iných skupín, ktorí si ako korisť berú ženy. Nechcú v prvom rade zabíjať, ale zväčšiť svoju skupinu a územie. Vzhľadom na to, že správanie ľudí a šimpanzov je v tejto oblasti veľmi podobné, je veľmi pravdepodobné, že takéto správanie existovalo i u našich spoločných praprapredkov pred mnohými miliónmi rokov. 

S históriu sa treba vysporiadať

Odborníci tvrdia, že dôležitým krokom na zlepšenie problémov v našej spoločnosti je vysporiadať sa s touto históriou a nenasledovať slepo rokmi dané predsudky a vzorce správania. To je však záležitosť  nielen desaťročí, ale mnohých storočí, počas ktorých sa budeme prispôsobovať zmeneným podmienkam – tomu, že nemusíme bojovať, aby sme neboli hladní a podobne. V každom prípade, menej agresivity by určite prospelo nášmu svetu už i dnes, v časoch, keď v podstate stratila pôvodný účel. Odborníci tvrdia, že naša evolúcia môže byť aj odpoveďou na otázku, prečo depresiami a úzkostnými poruchami častejšie trpia ženy ako muži a muži majú zase často problémy s nasmerovaným svojej agresivity.