Všetci vyžadujeme ospravedlnenie, keď nám niekto robí zle. Je to logické a napríklad po hádke s partnerom jeho ospravedlnenie nás vnútorne pohladí a pomôže zahnať zlú náladu zo sporu. Avšak nová štúdia, uverejnená v odbornom magazíne Psychological Science, tvrdí, že ľudia nie sú veľmi dobrí v predpovedaní toho, akú hodnotu bude ospravedlnenie mať – ako intenzívne bude účinné a či vôbec bude.
Majú ospravedlnenia význam?
V prvom rade závisí nielen od typu človeka, ktorý ospravedlnenie prijíma, a ktorý ho vyslovuje, ale aj od situácie, vzájomného vzťahu dvoch ľudí, nálady, vonkajších okolností a mnohých ďalších faktorov. V globále sa dá povedať, že každé ospravedlnenie má význam a podstatne horšie by sme sa cítili, keby sme ospravedlnenie – buď nepočuli alebo sami nepovedali.
Bez efektu?
„V priebehu ostatných rokov sa objavili v médiách ospravedlnenia najmä v súvislosti s ekonomickou krízou,“ hovorí David De Cremer z Erasmus University v Holandsku. „Banky sa nechcú ospravedlniť, pretože sa necítia previnilo, ale v očiach verejnosti boli banky vinné,“ tvrdí De Cremer a pokračuje: „Avšak, keď sa aj niektoré banky a ich generálni riaditelia ospravedlnili, nezdalo sa, že by to verejnosť vnímala lepšie. Zaujímalo nás – aká bola skutočná hodnota ospravedlnenia?“
Ako na to prišli?
De Cremer a jeho kolegovia použili experiment na to, aby skúmali, ako ľudia vnímajú ospravedlnenia. Dobrovoľníci sedeli pri počítači a dostali desať eur za to, aby ich buď držali, alebo aby ich dali partnerovi, s ktorým komunikujú cez počítač. Peniaze boli strojnásobené, takže partner celkovo dostal 30 eur. Potom partner mohol vybrať koľko vráti späť – avšak on alebo ona vrátili maximálne len 5 eur. Niektorí z dobrovoľníkov dostali ospravedlnenie za túto nízku sumu, kým iní si mali predstaviť, že by dostali ospravedlnenie.
Predpovedať veľmi nevieme, od ospravedlnenia očakávame viac
Ľudia, ktorí si predstavovali ospravedlnenie, ho hodnotili viac ako ľudia, ktorí ospravedlnenie skutočne dostali. To naznačuje, že ľudia sú veľmi slabí prognostici, keď príde na to, čo je potrebné na riešenie konfliktov. Hoci chceme ospravedlnenia, a tak ich aj vysoko hodnotíme ako veľmi cenné, skutočné ospravedlnenia nás uspokojujú menej, ako sa predpokladalo.
Prvý krok pri zmierení
„Myslím si, že ospravedlnenie je prvým krokom v procese zmierenia,“ hovorí De Cremer. Avšak je potrebné ukázať, že už k niečomu podobnému nedôjde.“ On a jeho kolegovia špekulujú, že to je preto, lebo ľudia si predstavujú, že ospravedlnenie spôsobí, že sa budú lepšie cítiť, ako to je v skutočnosti. Ospravedlnenie môže skôr presvedčiť vonkajšieho pozorovateľa, že ten, kto urobil zle sa cíti horšie, ako v skutočnosti a nie, že poškodená strana sa bude cítiť lepšie.
-sz-
