Čo nám ničí vzťahy?

Máte úzkosti, obavy, strach? Pozor, aby ste si svojimi prejavmi nezničili vzťahy s najbližšími!
Čo nám ničí vzťahy? Obavy a strach!

Každý z nás má z času na čas strach a pociťuje obavy. Niektorí menej často, iní častejšie. Záleží to od okolností, do akých sa dostaneme, od pracovných možností, sociálno-ekonomickej situácie, od toho, koľko a akých máme priateľov, ako si rozumieme s rodinnými príslušníkmi, ale aj od našich predošlých skúseností. Obavy, strach a neistota majú však vplyv i na to, čo nemusíme hneď vnímať – na naše vzťahy s okolím.

vzťahyNepríjemné zásahy do života
Nová štúdia vedcov, ktorú viedli výskumníci z fakulty psychológie na Case Western Reserve University, ukazuje, že znepokojenie, obavy a strach môžu byť tak nepríjemné, že zasahujú do života človeka a ohrozujú zdravie sociálnych vzťahov. Nehovoriac o tom, že na prvom mieste sú vzťahy partnerské… Veľmi negatívne môže vzťahy ovplyvniť takzvaná generalizovaná úzkostná porucha (GUP) v rôznych štádiách, ktorou v dnešných časoch trpí nemálo ľudí, pričom niektorí o nej ani nevedia. Nemusíme však mať hneď túto diagnózu, aby naše obavy ovplyvňovali naše vzťahy. Mamičky, ktoré sa obávajú o zdravie a bezpečnosť svojich malých detí, dobre vedia o strachoch svoje.

Deštruktívne prejavy
U ľudí, ktorí trpia strachom a úzkosťami, sú často na vrchole rebríčka svojich strachov a obáv práve najbližší – rodina, priatelia, spolupracovníci, avšak podľa psychologičky Amy Przeworski na to, aby sa so svojimi pocitmi vyrovnali, používajú veľmi negatívne metódy, ktoré môžu byť veľmi deštruktívne, a tak vzťahom s najbližšími ešte ublížia. Napríklad, prehnaná starostlivosť alebo opak – extrémne oddelenie.

Štyri štýly interakcie
Amy Przeworski, spolu so svojimi kolegami z Penn State University, zistila, že ľudia, ktorí sa liečia na generalizovanú úzkostnú poruchu, prejavujú svoje obavy rôznymi spôsobmi – podľa toho, v akom vzťahu sú s ostatnými ľuďmi. V dvoch štúdiách s ľuďmi, trpiacimi týmito poruchami, zistili vedci štyri rôzne štýly interakcie – dotieravosť, chlad, neasertívnosť a pri poslednom sa nechali využívať. Tieto spôsoby interakcie zohrávajú veľkú úlohu v prejavoch obáv ľudí s úzkosťami, avšak nie každý ich prejavuje rovnako

Dva príklady prejavov
Zoberme si príklad dvoch ľudí s podobnými obavami o niečie zdravie a bezpečnosť. U jednej osoby sa tieto obavy môžu prejaviť tak, že sa až priveľmi a pričasto stará o dotyčného a pácha až rušivé prejavy záujmu o túto osobu. Spomeňme si napríklad na rodičov alebo manžela, ktorí nám volajú každých päť minút, aby sme im povedali, že všetko je v poriadku. Iná osoba môže namiesto toho kritizovať správanie dotyčného, ktoré považuje za neopatrné a nezodpovedné.

Rovnaké obavy, iné vplyvy na okolie
„Obavy môžu byť podobné, ale dopad obáv na ich medziľudské vzťahy môže byť veľmi odlišný. To znamená, že medziľudské problémy a starosti, či obavy môžu byť vzájomne previazané,“ hovorí psychologička. Okrem iného navrhla, že terapia, ktorá má liečiť generalizovanú úzkostnú poruchu, by sa mala zamerať aj na strachy, obavy a starosti a súvisiace medziľudské problémy dotyčnej osoby.

Medziľudské problémy ako súčasť terapie
Väčšina liečebných metód tejto poruchy sa zameriava na takzvanú kognitívno-behaviorálnu terapiu, liečbu, ktorá je zvyčajne úspešná u približne 60 percent ľudí. Avšak podľa odborníkov môže existovať ešte jeden spôsob, ako zlepšiť terapiu strachov a obáv – včleniť do terapie techniku, zameranú na medziľudské problémy vo vzťahoch. Výskum bol súčasťou rozsiahlej štúdie, ktorú podporil americký Národný inštitút pre duševné zdravie.

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach