Viete o tom, že klamár sa často odhalí sám? Ako? No predsa určitou mimikou či gestikuláciou – niekedy aj spôsobom reči. Staré známe „Pozri sa mi do očí“ nemusí vždy celkom stačiť. Ak si však začneme všímať určité detaily, naučíme sa rozpoznať, ako je to s pravdovravnosťou ľudí okolo nás 😛
Temperamentná a nápadná gestikulácia
Človek, ktorý klame, si vraj rád pri reči pomáha mnohými výrečnými gestami, ktoré by mali umocniť význam toho, čo práve hovorí. Ak teda klamár niečo popiera, zvyčajne nápadne krúti hlavou a pri prisviedčaní zase veľmi dôrazne prikyvuje. Zvyčajne si to ani sám neuvedomuje a robí to podvedome.
Blúdi očami a gúľa nimi sem a tam
Ak niekto klame a musí si rýchlo nájsť nejakú výhovorku, pretože pravdu povedať nemôže, zvyčajne zapne svoje myslenie na plné obrátky. Kým však mozog úplne prevezme kontrolu nad tým, čo hovoríme, mnohí z nás majú tendenciu behať očami sem a tam, akoby nemohli nájsť nejaký záchytný bod – niekto to robí nápadne, ale školení klamári to dokážu robiť takmer nenápadne.
Spomalená alebo veľmi rýchla reč
Keď si človek uvedomuje, že musí klamať, čiže prepnúť mozog do režimu klamania, zvyčajne zmení aj tempo reči – niekto začne hovoriť pomalšie a niekto zase rýchlejšie ako obvykle. Častejšie sa však stáva, že klamári hovoria pomalšie ako obvykle – akoby potrebovali trochu ponaťahovať čas, kým si všetko dobre premyslia. Niekto dokonca zmení pri klamaní aj výšku hlasu.
Nervózne ruky
Poklepkávanie rukami, či škrabkanie prstami po stole, šúchanie dlaňami, či šúchanie si tváre rukami, prikladanie si dlaní k tvári – to všetko síce môžu byť aj znaky nervozity, ale často to bývajú aj signály toho, že človek, ktorý to robí, klame… Zvyčajne totiž ide o to, že človek, ktorý nechce, alebo nemôže povedať pravdu, tak robí rukami činnosti, ktoré za bežných okolností nerobí…
