Muži ťažšie znášajú stratu celoživotnej partnerky a manželky ako my
Viete si predstaviť, že by ste boli so svojim partnerom až do smrti? Pre niekoho krásna, pre iných už menej pôvabná predstava. V každom prípade, uvažovaniu o budúcnosti sa nevyhneme. Viete si predstaviť vás oboch ako dôchodcov?
Nedá sa na ňu pripraviť
S predstavou vyššieho veku sa, žiaľ, spája aj realita blížiacej sa smrti. Nechceme nikoho frustrovať, ale je to záležitosť, s ktorou musíme všetci rátať. Aj keď je pravda, že s takouto ťarchou na našu psychiku sa rátať vlastne ani nedá a strata blízkeho človeka vždy veľmi bolí. Ako vidíte vašu budúcnosť? Viete si predstaviť, že možno raz budete žiť bez svojho partnera, ktorý opustil život skôr ako vy? Vie si predstaviť on, aký by bol život bez vás, keby ste skôr zomreli?
Sľub vernosti a jeho realita
Pri sobáši si dávame sľub vernosti „kým nás smrť nerozdelí“, a i keď v dnešnej rozvodovej dobe manželstvo len málokedy vydrží až do dôchodku, predsa len sa zdá, že táto veta má pre mužov iný význam ako pre ženy. Nie že by sme inak vnímali úmrtie, ale… Magazín Vanity Fair nedávno priniesol informácie o rozsiahlom prieskume názorov mužov a žien na smrť partnera a ich ďalší život a vyšlo z neho jednoznačne, že muži sa veľmi obávajú toho, že by zostali sami, bez manželky.
Boja sa, že nás prežijú
Drvivá väčšina – až sedemdesiat percent mužov – si želá, aby ich manželka prežila, teda, aby zomreli skôr ako ona. Z nás žien chce skôr ako manžel zomrieť trošku menej – 62 percent. Samozrejme, dôvodom tohto želania nie je žiaden masochizmus, ale fakt, že žiť po dlhoročnom manželstve bez manžela je veľmi bolestivé. Veľkú úlohu tu zohráva aj zvyk na fungovanie v spoločnej domácnosti, jeden je zvyknutí na schopnosti a potreby toho druhého a osamelosť po rokoch spolužitia vnímajú veľmi negatívne. Najhoršie sú na tom ľudia, ktorí nemajú deti ani kamarátov a sú nútení utápať sa vo vlastnom žiali a tiež bojovať s každodennou realitou osamote.
Kvôli čomu by sme obetovali život?
Väčšina mužov tiež netúži prežiť svoje deti. Na rozdiel od mužov taká predstava je pre nás ženy hotovým peklom. Horšiu vec, ako keby naše deti mali umrieť skôr ako my, si ani nevieme predstaviť. Pokiaľ ide o deti, muži, rovnako ako i ženy si vedia veľmi dobre predstaviť, že by obetovali svoj život, ak by to pomohlo prežiť ich deťom. Nie každý by to však bol schopný realizovať – len 55 percent . Dvanásť percent z opýtaných uviedlo, že by dokázalo zomrieť pre svojho manžela alebo manželku, desať percent sa dokáže vzdať života v prospech svojich rodičov.
Čo bude po smrti?
Napriek medicínskym a vedeckým napredovaniam je život po smrti stále záhadou. V prípade, že by bolo možné dať si zamraziť svoje telo, by sa pre túto alternatívu rozhodla štvrtina opýtaných s nádejou, že ľudia v budúcnosti nájdu bezpečný spôsob ako zmrazené telá oživiť. Najviac v takúto možnosť prežitia vlastnej smrti dúfajú mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov. Väčšina ľudí do veku 50 rokov ešte nie je rozhodnutá, čo by nechala so svojim telom urobiť po smrti, respektíve mnohí majú názor, že by to mali vyriešiť ich potomkovia a pozostalí. Prekvapujúci je fakt, že takmer polovica ľudí už dnes premýšľa o tom, čo budú o nich hovoriť príbuzní a blízki počas príhovoru na ich pohrebe. Ani pri myšlienkach na smrť však nechýba trošku humoru. Za najobľúbenejší epitaf celebrít je považovaný epitaf na hrobe Franka Sinatru: „To najlepšie ešte len príde.“
-sz-
