Nedávno náhle zomrel manžel mojej spolužiačky – ráno odišiel do práce a viac sa domov nevrátil. V práci dostal infarkt. Priznám sa, táto situácia ma dosť šokovala a začala som rozmýšľať o tom, čo prináša smrť manžela a otca rodiny pre jeho manželku a deti?
Dovoľte mi o tom trochu popremýšľať.
Smrť blízkeho človeka sa považuje za hraničnú záťažovú situáciu v živote človeka. Americký lekári T.H.Holmes a R.H.Rahe zoradili záťažové situácie podľa ich sily, intenzity pôsobenia pre človeka a smrť manželského partnera sa ocitla na prvom mieste v poradí, až po nej na 2. a 3. mieste v poradí nasleduje rozvod a rozpad manželstva, na 4. mieste väzenie, na 5. mieste smrť iného blízkeho člena rodiny, na 6. mieste choroba, na 9. mieste odchod do dôchodku, na 17. mieste manželské hádky, na 19. mieste odchod dieťaťa z domu.
Odchod partnera a otca rodiny má každopádne negatívny vplyv na zdravie manželky aj detí a na dlhšie obdobie záporne ovplyvňuje ich psychiku, prežívanie a správanie a ohrozuje výkonnosť ženy v rodine a na pracovisku a školský výkon detí.
Čo znamená smrť muža pre ženu
Pre každú ženu je smrť manžela a partnera záťažovou životnou situáciou. Ešte ťažšou býva táto situácia vtedy, keď žena stráca muža náhle, bez akejkoľvek psychickej prípravy, ktorá je možná v prípade dlhotrvajúcej ťažkej, nevyliečiteľnej choroby, kedy sa všetci rodinní príslušníci a teda aj manželka postupne zmierujú s definitívnym odchodom otca a manžela.
Smrťou manžela sa náhle mení postavenie ženy v rodine – žena sa vlastne stáva jediným pilierom rodiny, stáva sa zodpovednou za chod života a chod domácnosti, musí postupne prebrať všetky mužské úlohy a aj prácu, ktorá bola predtým záležitosťou muža (napr. rozhodovať o dome, byte, stavbe či prístavbe domu, záhrade, finančných problémoch rodiny).
Žena smrťou partnera stráca istotu a oporu doteraz blízkeho človeka a všetky krízové situácie ktoré v budúcnosti prídu (napr. s neprospievajúcim dieťaťom, či s chorým dieťaťom alebo s výberom povolania pre deti, svadbou detí a iné) bude už musieť riešiť prevažne sama. K tomu je tiež zlé, keď žena nemá dostatočnú finančnú pomoc od príbuzných a musí sa úplne sama ťažko prebíjať životom, prípadne finančne a materiálne zabezpečovať rodinu.
Po smrti manžela sa manželka musí stať pre svoje deti otcom aj matkou zároveň a plniť úlohy, ktoré vyplývajú z role ženy, ale aj z role muža. Musí byť napriek svojmu osobnostnému zameraniu racionálnou aj emocionálnou zároveň, stabilnou nie labilnou osobu, k deťom láskavou, citlivou, ale aj prísnou, tvrdou, vyžadovať plnenie dohodnutých pravidiel správania sa v rodine, ale dávať deťom aj istú samostatnosť a voľnosť, čo je veľmi ťažké realizovať. Najmä od schopností a vlastností ženy bude závisieť nielen to, ako dlho sa ona sama bude vyrovnávať s touto záťažovou situáciou, ale tiež ako dlho sa s ňou budú vyrovnávať jej deti.
Je pochopiteľné, že žena môže na dlhé obdobie upadnúť do apatie, depresie, sebaľútosti a neschopnosti zmieriť sa so situáciou. No po dobe smútku a ľútosti sa bude musieť s nečakanou situáciou zmieriť, vyrovnať a pripraviť sa na náročnejší život bez manžela, na výchovu detí a na riešenie v živote prichádzajúcich problémov..
Čo znamená smrť otca pre detí?
Deti smrťou otca strácajú navždy jedného z rodičov a jednu z istôt, opôr vo svojom živote. Ich reagovanie na túto, pre nich výrazne záťažovú situáciu, závisí pravdaže od veku, kedy rodiča strácajú. Inak reagujú na smrť deti v predškolskom veku, inak v puberte či v dospelosti. Deti sa v škole, ani doma pravdepodobne na nič dlhšiu dobu nesústredia, je možné, že si často zabudnú urobiť domáce úlohy, stratia chuť a motiváciu do činností, výkon v škole sa im rapídne zhorší. Deti po smrti otca môžu byť často mimoriadne plačlivé, úzkostné, depresívne, alebo aj agresívne. Mnohé deti sa môžu uzavrieť do seba a prestať s okolím komunikovať, zavrieť sa v izbe a dlho z nej nevychádzať, iné deti môžu reagovať opačne – odchádzajú na čo najdlhšie z domova, vyhľadávajú kamarátov a nové kontakty mimo domu, potrebujú byť stále medzi ľuďmi.
Prežívanie tejto záťažovej situácie súvisí nielen s ich zrelosťou, ale aj s ich svetonázorom a postojom ku smrti, k otázke vyrovnania sa so smrťou.. Inak berie smrť dieťa s materialistickým svetonázorom, inak s idealistickým. Viera a chápanie života a udalostí, tak ako idú, môže výrazne pomôcť k prispôsobeniu sa novej situáciu a k rýchlejšiemu vyrovnaniu sa s ňou.
Prežívanie však závisí vo veľkej miery od postoja matky a ďalších rodinných príslušníkov (napríklad krstných rodičov, starých rodičov, priateľov), ktorí musia deťom práve na začiatku obdobia poskytnúť oporu, možnosť vyžalovať sa, poplakať si a zároveň im pomáhať hľadať nový zmysel života. V tomto období je potrebné deťom ukázať, že nie je dobré obracať sa dlho iba do minulosti a nasadiť si „čierne okuliare” ale sa orientovať na blízku i vzdialenejšiu budúcnosť .V spomienke na otca je možné hľadať zdroj sily. Je nevyhnutné, aby práve žena – matka vytvorila čo najskôr pre deti relatívne stabilné a pokojné rodinne prostredie, ktoré je tak dôležité pre ich zdravý osobnostný vývin, pravdaže s tichou spomienkou na muža.
dr.e.gajdosova
