Dôvodov i názorov na to, prečo partnerský alebo manželský vzťah „krachne“ môže byť veľa, ale väčšinou sa točia okolo straty dôvery, pocitu vzájomnosti, vyprchaniu lásky a neraz je dôvodom aj práca. Napriek tomu, že sa mnohí sťažujú, že ich partner trávi veľa času v práci, čo považujú za veľké negatívum v kvalite vzťahu, častejším dôvodom k rozchodu je skôr nezamestnanosť alebo „nižšia“ partnera.
Keď muž pracuje menej
Týmto fenoménom sa zaoberali aj austrálski vedci. Štúdia, do ktorej zapojili 14 tisíc ľudí, ukázala, že mnoho manželstiev a partnerstiev končí kvôli tomu, že muž má menej náročnú prácu ako žena, prípadne pracuje na skrátený úväzok. Odborníci totiž tvrdia, že niekedy je práve prebytok voľného času tým, čo spôsobuje stras a má negatívny vplyv na vzťah, najmä v prípade, keď druhý partner je viac vyťažený. V prípade, že muž pracuje viac ako 35 hodín týždenne, je počet rozpadnutých partnerstiev len 1,7 percenta. Keď pracuje menej ako 35 hodín, šanca rozchodu sa zvyšuje až takmer na 3 percentá. Muži, ktorí pracujú menej ako ich polovičky, vraj bývajú omnoho viac nervózni a namrzení ako ostatní. Nehovoriac o nezamestnaných mužoch…
Takže myšlienka, že pracovné nadčasy zabíjajú vzťahy, nie je úplne pravdivá a skôr platí len v minime prípadov.
Ako posilniť vzťah?
Američania tvrdia jedno: silu a hĺbku partnerského vzťahu nič tak neupevní ako vzájomné obety. Neznamená to, že sa máme vzdať niečoho, čo je pre nás nevyhnutné, ale stačia aj menšie drobnosti. Napríklad ak máme podelené domáce práce a vidíme, že dnes je náš partner zaneprázdnený inými povinnosťami, určite ocení, ak v tento deň napríklad vynesieme za neho smeti. Alebo naopak – keď niekedy za nás umyje riad, či pripraví večeru. Možno to znie banálne, ale aj to dokáže upevniť vzťah. Medzi väčšie a už ťažšie prijateľné obetovania patrí napríklad rozhodnutie, presťahovať sa do iného mesta, kde by mal partner lepšiu, či lepšie platenú prácu, po ktorej túži. To už stojí za zváženie, vzhľadom na naše možnosti uplatnenia.
Všeobecne platí, že vykonať čokoľvek a s radosťou pre dobro vzťahu a nie len z povinnosti, našu vzájomnosť posilní. K tomu patrí, samozrejme, aj schopnosť prispôsobiť sa do istej miery partnerovi a jeho potrebám. Tiež nie preto, že musíme, ale preto, že to chceme. Takýmto spôsobom si budeme partnera viac vážiť a i on nás a budeme pociťovať väčšiu istotu a oddanosť.
-sz-
