Peniaze nemajú taký vplyv na naše šťastie, ako sa očakávalo
Čo si budeme navrávať, mnohé z nás by chceli mať dostatok finančných zdrojov (alebo muža, ktorý ich má), aby sme mohli žiť v pohodlí a nemuseli by sme sa stresovať. Avšak starú známu pravdu: za peniaze si šťastie nekúpiš, potvrdili aj najnovšie výskumy vedcov. Peniaze vedia prispieť k šťastiu, ale platí to zvyčajne len v krátkodobom horizonte, nie na dlhé trate. Takže pozor, do čoho investujete – samozrejme, najmä na city.
Výsledky z celého sveta prekvapili
Zakladateľ odboru skúmania šťastia, ekonóm Richard Easterlin (podľa ktorého je pomenovaný aj Easterlinov paradox) prináša množstvo dát, ktoré dokazujú, že vyššie príjmy, respektíve dostatok alebo i prebytok finančných prostriedkov, nemajú za následok nárast šťastia. Štúdia, realizovaná na celosvetovej vzorke z tridsaťsedem krajín, bohatých i chudobných, kapitalistických aj ex-komunistických, ukázala prekvapivo konzistentné výsledky: v žiadnej krajine šťastie nesúvisí s výškou príjmu.
Nulová skutočnosť
Na rozdiel od krátkodobejších štúdií, ktoré preukázali koreláciu medzi rastom príjmov a šťastím, tento dokument zverejnený v zborníku Národnej akadémie vied, skúmal vzťah šťastia a príjmov v každej krajine v priemere až dvadsaťdva rokov, pričom minimálne desať rokov. „Tento článok vyvracia nedávne tvrdenie, že existuje pozitívny dlhodobý vzťah medzi šťastím a príjmami, keďže v skutočnosti je tento vzťah nulový,“ vysvetlil Easterlin univerzitný profesor a profesor ekonómie v University of Southern California College of Letters, Arta & Science podľa stránok ScienceDaily.
Krajiny a rodiny
Spolu s tímom odborníkov strávil päť rokov prehodnocovaním vplyvu hospodárskeho rastu na šťastie a zlepšenie údelu človeka. Vysvetľuje: „Jednoducho povedané, paradox šťastie -príjem je takýto: v krátkodobom zmysle sú výnosy a šťastie pozitívne korelované – tak ako medzi jednotlivcami i pokiaľ ide o hospodárenie krajiny, avšak postupom času sa pri zvýšení hospodárskeho rastu krajiny úroveň šťastia nezvyšuje.“ Platí to tak aj pokiaľ ide o ekonomický zdar a šťastie jednotlivcov, respektíve rodín.
Ani dvojnásobok príjmov neovplyvnil šťastie
Easterlin rozširuje poznatky z iných výskumov, ktoré ukazujú pozitívny vzťah medzi životnou spokojnosťou a hospodárskym zdarom a preukazujú, že existujú krátkodobé negatívne vplyvy ekonomického kolapsu a nedržia sa v dlhodobom horizonte. Pokiaľ ide o jednotlivé krajiny a skúmanie ich ekonomického zdaru, výskumník si zobral pod lupu napríklad tri krajiny, v ktorých sa príjem na obyvateľa za menej ako dvadsať rokov zdvojnásobil – Chile, Čína a Južná Kórea. Napriek tomu sa v týchto krajinách ukázal mierny pokles životnej spokojnosti a nie nárast, ako by sa dalo očakávať. V Južnej Kórei síce zaznamenal mierny, ale štatisticky nevýznamný, nárast spokojnosti začiatkom roku 1980. Avšak v prieskumoch z rokov 1990 a 2005 životná spokojnosť obyvateľov opäť mierne poklesla.
Čo nás robí šťastnými?
„Ako to teda je? Keď ekonomický rast nie je hlavným kľúčom k väčšiemu šťastiu, čo ním teda je? Budeme sa musieť zamerať priamo na záležitosti, týkajúce sa osobných vecí, ako sú zdravie a rodinný život, skôr než na jednoduché zvyšovanie hmotných statkov,“ hovorí odborník. Nuž, azda každý z nás vie povedať, čo mu prináša najväčšie šťastie.
