Štyri veci, ktoré by adoptívni rodičia nemali robiť

Niektorí rodičia, ktorým sa nepodarí mať vlastné dieťa, sa rozhodnú pre adopciu, iní si privlastnia deti bez rodičov, aj keď majú už svoje – preto, aby im ponúkli možnosť mať skutočný domov. Nech je dôvod, aký chce, rozhodnutie adoptovať si dieťatko si zaslúži obdiv. Najmä, ak adoptované dieťa je už trošku odrastené a nie je to bábätko musia byť aj rodiča pripravení na niekedy netradičné situácie. Čo by sme ako rodičia adoptovaných detí nikdy nemali robiť?

adoptívni rodičia1. Povedať každému históriu nášho dieťaťa
To, že naše dieťa vlastne nie je naše a vzali sme si ho z detského domova, nie je potrebné vešať na nos každému. Ľudia veľmi radi ohovárajú a majú často zlé jazyky, i úmysly, a tak sa pokojne môže stať, že nášmu dieťaťu niekto čoskoro jeho nie najkrajšiu minulosť pripomenie. A verte tomu, že drsne a bolestivo. Nepodporujme klebety a najmä nie tie, ktoré po čase môžu ublížiť nášmu dieťaťu. Určite nie je príjemné počuť, že ho vlastná matka nechala „odložené“ pred obchodným domov v kočíku alebo že ho opustila kvôli tomu, že si chcela užívať… Príbehy detí z detského domova sú rôzne, ale ani jeden nestojí za to, aby sme ho šírili, kade chodíme.

2. Predstierať absolútnu nezištnosť a hrdinstvo
Adoptovať si dieťa z domova nie je jednoduchá záležitosť, ale ak sme sa k tomu odhodlali, určite nie preto, aby nás každý obdivoval a tlieskal nám. Ľudia majú často sklony až priveľmi zdôrazňovať, že ten, ktorý dokáže vychovávať „cudzie“ deti a zachrániť chudobné siroty je veľkorysou dušou. Avšak pozor, celý tento spôsob uvažovania je zlý a môže sa vypomstiť.  Chceme, aby na nás a naše dieťa neustále okolie pozeralo ako na niečo špeciálne? Aby sa o ňom šuškalo, ako zle by dopadlo, keby sme si ho neosvojili? A ďalšia vec – mnoho mamičiek adoptovaných detí nám povie, že nie ony zachránili tie deti, ale naopak – detičky zachránili ich.

3. Ignorovať biologických rodičov dieťaťa
Mnohí rodičia adoptívnych detí im zatajujú fakt, že nie sú ich vlastnými biologickými rodičmi dlhšie ako by mali, alebo dokonca na vždy. Deti majú práve vedieť, že mali, respektíve majú svojich biologických rodičov, samozrejme, musíme im to vysvetliť veľmi citlivo a vo vhodný čas – vo veku, kedy sú schopné tento fakt akceptovať. Adoptívni rodičia by vôbec nemali žiarliť na biologických rodičov svojho dieťaťa, a to ani vtedy, keď sa začne na nich vypytovať, či im píše tajné listy. Samozrejme, záleží od dôvodu, prečo sa ocitli v detskom domove – či kvôli sociálnej neschopnosti rodičov, úmrtiu matky alebo pre to, že ich matka jednoducho opustila. A tento dôvod musíme veľmi jemne, citlivo a opatrne vnášať do života detí. Krutou pravdou by mohli priveľmi trpieť, ale rozhodne nie je dobré ani klamať ich.

4. Očakávať od detí špeciálnu vďačnosť
Niektorí adoptívni rodičia očakávajú od detí, ktoré si osvojili špeciálnu vďačnosť – práve za to, že si ich osvojili. Chcú, aby deti ocenili všetko, čo pre ne robia a uvedomili si, že bez nich by to nemali. Toto sú však prehnané želania – a okrem toho je aj nevhodné upozorňovať deti zbytočne na to, že vlastne nie sme ich biologickými rodičmi, že ich miesto bolo v detskom domove. Keď ste sa rozhodli osvojiť si ich, mali by ste k ním pristupovať ako k vlastným deťom a nevyžadovať od nich niečo, čo navyše nedokážu ani pochopiť.

-sz-