Každému páru chvíľku trvá, kým si zvykne, že už nie sú sami, ale že je pri nich ďalší tvor, ktorý ich reakcie a komunikáciu vníma. Ba čo viac – nielen vníma, ale aj kopíruje. Na základe toho, ako sa vy dvaja navzájom správate, sa učí správať voči osobám opačného pohlavia. Preto, opatrne.
Keď je dieťatko ešte malé, neraz si myslíme, že nám nerozumie, tak riešime s partnerom záležitosti otvorene, ako kedysi. Čím skôr sa „zbadáme“, tým lepšie. Rozhodne by sme však nemali pred dieťaťom hovoriť partnerovi tieto veci a ani on nám:
„Si prehnane citlivý, berieš všetko priveľmi osobne…“
Takéto vyjadrenia dieťaťu ukazujú, že pocitmi a citmi toho druhého opovrhujeme, bagatelizujeme ich a že byť citlivý alebo vnímavý môže byť považované za negatívum. Môže to byť základom problémov dieťaťa so spracúvaním a vyjadrovaním emócií, preto skutočne opatrne. Ani vám by nemal partner nadávať, či posmievať sa, keď sa z nejakého dôvodu rozplačete alebo sa cítite smutná. Prejaviť svoje pocity je pozitívne, a keď sa to dieťa nenaučí, bude ich dusiť v sebe, z čoho môže vzniknúť nejeden problém.
Nezaujíma ma to
Partner vás požiada o váš názor na niečo pre neho dôležité. Vy ho zamietnete slovami, že vás to nezaujíma alebo že nemáte čas. Ak skutočne vám je ľahostajné to, čo je pre neho dôležité, dá sa to vyjadriť aj citlivejšie. Ak mu poviete, že nemáte čas a pozeráte si maily, či diskutujete s kamarátkami na sociálnych sieťach, dieťa opäť nedostáva dobrý vzor. Muž sa cíti osamotene a dieťa tiež vníma, že jeho otecko nie je pre vás dôležitý.
Musím si dať diétu, lebo už sa nemôžem pozerať na svoje telo
Samozrejme, tieto vety častejšie používajú ženy ako muži. Upozorňovanie na to, že sme so svojím telom nespokojní nie je nič dobré pre dieťa. Rovnako by nemalo počuť, že sa chystáte tri dni držať hladovku alebo nebudete jesť niektoré druhy potravín. Potom sa môžete čudovať, keď začne aj ono vymýšľať so stravou a nebude mať pozitívny postoj voči vlastnému telu.
Povedala som ti, ako to máš urobiť
… alebo, že to má byť inak, že si mal urobiť toto alebo ono. Takéto poučovanie, mentorský prístup, pripomínanie omylov, zlyhaní a chýb zhadzuje toho druhého aj pred dieťaťom. Nakoniec, ak by sme nerobili chyby, nič by sme sa nenaučili. Či chcete, aby sa vaše dieťa pri prvej chybe cítilo absolútne zlomené a nenašlo odvahu skúsiť to druhý raz?
Podobne negatívne na výchovu dieťaťa vplýva, keď svojmu partnerovi niečo vyčítate štýlom: Pozri sa, čo si urobil…
-sz-
