Veľa hádok vzniká tak, že očakávame nemožné

Má vaša kamarátka muža, ktorý vie žehliť? A navyše robí to rád? Nuž, veru i takíto muži existujú, i keď väčšina nemá k domácim prácam pozitívny vzťah. Domáce práce a najmä deľba o ne vie vzťah dvoch ľudí buď upevniť alebo, ak sa jeden z vás spolupodieľať odmieta, môže tým i vzťah výrazne trpieť. A viete, čo dosť často vedie k partnerským konfliktom? Fakt, že my – ženy chceme, aby naši partneri boli viac podobní nám aspoň v niečom, pričom muži vôbec nechcú, aby sme sa na nich podobali. Keď sa zamyslíte, možno prídete na to, že je to podstata i mnohých vašich nezhôd.

Veľa hádok

Budeme podobnejší?

Prečo niektorí muži nenávidia domáce práce a odmietajú ich? Jednoducho preto, že mužský mozog je inak vybudovaný ako ženský. I preto existujú ženské a mužské práce, a preto existujú ženské a mužské profesie. Žien, ktoré sa vyučia napríklad za žeriavničky, je logicky omnoho menej ako žien – krajčírok. Pravdou je, že v niektorých profesiách (a je ich čoraz viac) sa rozdiely v delení na ženskú a mužskú prácu postupne stierajú a pomer žien a mužov vykonávajúcich takúto prácu je takmer rovnaký.

Neurobil si to dobre!

Navyše, je tu ešte ďalší dôvod, prečo muži nejavia veľký záujem nám pomáhať pri domácich prácach. Poznáte ho? Vyplýva z už spomínaného faktu, že chceme, aby boli takí, ako my. Očakávame totiž, že danú prácu urobia tiež rovnako ako my, a keď to nebude presne podľa našich predstáv, budeme nespokojné, prípadne to vyvolá ďalšiu hádku. Ako by ste zareagovali vy na ich mieste? Pravdepodobne by ste tiež nemali veľkú chuť robiť to znova.

Každý svoje

Ideálne je, ak má muž od začiatku vzťahu, či spolužitia vyhradené svoje činnosti z domácich prác, ktorým sa venuje bez toho, aby ste ich museli pripomínať. Napríklad vynášanie smetí, umývanie wc a podobne. Keď sa mu do jeho záležitostí nebudeme starať, určite ich bude robiť omnoho radšej.

Predstava a realita

Podobne sa mnoho mužov snaží byť dobrým otcom. No neraz si my to otcovstvo predstavujeme trošku ináč ako on sám. Predstavujeme si, že sa bude dieťaťu venovať tak, ako my, a keď to tak nie je, rozčúli nás to. Napríklad muž sa dieťaťu venuje, ale nestíha pritom robiť iné bežné úkony, ktoré máme vžité (alebo mu to ani nenapadne). Keď sa vrátime, nájdeme doma spúšť, i keď dieťa i otecko sú veselí a dobre sa bavia. Aký je výsledok? My sme nepríjemne prekvapené, muž sa teší ako dobre to zvládol. Keď mu však povieme náš názor, zostane zmätený. Môžete si vypočuť vetu typu: „Veď som sa mal venovať dieťaťu a nie upratovať…“

Je to v mozgu

Nuž, treba si uvedomiť, že skutočne je mužský mozog iný ako náš ženský. Nehovoríme, že lepší alebo horší, ale v mnohom musíme urobiť kompromis, aby sme dokázali spolu plnohodnotne žiť. Známy český sexuológ Radim Uzel v jednom zo svojich pravidelných článkov v českom Práve tvrdí: „Pred niekoľkými rokmi som si kúpil knihu s provokatívnym titulom: Prečo muži nežehlia. Titul mi udrel do očí najmä preto, že celkom rád žehlím. Ako som sa dozvedel z knihy, môžu existovať aj výnimky. Dispozícia pre niečo takéto vraj sídli v mozgu a je vrodená, rovnako ako výtvarný talent nebo ľaváctvo. To ma upokojilo.“ I preto je skutočne zbytočné očakávať, že tí muži, ktorí žehlenie nemajú „v mozgu“, sa raz naučia žehliť tak dobre, ako my. Samozrejme, sú i výnimky, muži, ktorí žehlia radšej a lepšie ako väčšina žien ☺. Samozrejme, aj muži by márne čakali, kým by väčšina priemerných žien urobila tak dobre klasické mužské práce, ako oni.

-sz-

Save

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach