Chilli, viete v čom spočíva tajomstvo?

Už dávno je známe, že červená farba, farba lásky, vyžaruje radosť, energiu a teplo. Dlhé vlny červeného svetla povzbudzujú krvný obeh a obranný systém.  Ak sa cítite ako bez života, unavení alebo ste chorí, stavte na červenú. Priaznivým životabudičom sú červené šaty, šál, tričko a ak pridáte aj niečo do organizmu – paradajku, jahody, čerešne, povzbudíte ho vitamínom A, minerálmi a ďalšími potrebnými látkami. Kto znesie, nech skúsi chilli papričky, ktoré ešte aj zohrejú. Kto raz skúsil poriadne štipľavé jedlo korenené ostrými papričkami, už mu neodolá. Našťastie, lekári nie sú proti, práve naopak. Ostrá paprika je totiž veľmi užitočná pre naše zdravie. Vedci zistili, že paprika zabíja okolo 75 percent všetkých mikróbov.

Chilli

Vďačí za svoju štipľavú, korenistú chuť látke, ktorá sa nazýva kapsaicin. Tá chemicky stimuluje oblasti kože a jazyka, ktoré obvykle pociťujú teplo a bolesť, a tým sa snažia oklamať mozog a prinútiť ho, aby si myslel, že tieto miesta sú spálené. Nervové zakončenia jazyka sú silne stimulované, do mozgu prichádzajú hlásenia o bolesti, a ten dáva povel k vyplavovaniu endorfínu, bolesť sa zmierňuje a dostavuje sa eufória. Dokonca v niektorých prípadoch taká veľká, že hrozí vypestovanie si návyku.

https://www.shutterstock.com

Táto látka vitalizuje celý organizmus, podporuje vylučovanie nadobličkových hormónov, chráni organizmus pred krvnými zrazeninami a tým ovplyvňuje činnosť srdca. Okrem toho pôsobí antibakteriálne na žalúdok, črevá a dýchacie cesty, povzbudzuje trávenie. Štipľavosťou sa v roku 1912 zaoberal lekárnik Wilbur Scoville a vytvoril štandardy, podľa ktorých sa dá štipľavosť merať. Orientačná je desaťmiestna stupnica, presnejšie sa potom meria na Scovillove jednotky SHU. Sladká paprika má v stupnici nulu, druh jalapeňo napríklad štvorku. Najštipľavejšími paprikami, ktoré sú ohodnotené desiatkou, sú plody habanera pomenované Red Savina a indické tezpur. Vyjadrené v SHU je to až 850 000, pričom samotný kapsaicin ich má 15 miliónov. Pretože alkaloid nie je rozpustný vo vode, nemá cenu štipľavé papriky zapíjať vodou. Najlepšie pomáhajú mliečne výrobky, avšak liekom je jedine čas.

Kto je nadmieru korenené jedlá, žije obzvlášť zdravo

O tvrdení sú presvedčení odborníci na otázky výživy na univerzite v Singapúre. Svojím tvrdením popierajú to, čo platilo doteraz, že kto má problémy so žalúdočnými vredmi či vredmi na dvanástorniku, by nemal jesť príliš korenené jedlá. Pacientom s vnútornými vredmi sa zakazuje konzumácia ostrého korenia, štipľavá paprika, tabasco a známe chilli papričky. No ale skúsme sa pozrieť aj na pohľad iných vedcov.

Čínsky vedci sú však iného názoru: opak je vraj pravdou. Chilli korenie údajne pôsobí ako prevencia pre žalúdočnými vredmi. Ostrá zložka obsiahnutá v chilli – nazývaná kapsaicín – pôsobí vo vzťahu k baktériám ako ničiteľ. Okrem spomínaných vlastností ma blahodárny účinok na „sexuálny apetít“, vraj zvyšuje chuť na sex. Spomínané účinky na chuť k sexu potvrdzuje aj informácia z Peru, pretože je zakázané v tejto krajine ho pridávať do jedla. Musíme však podotknúť, že prehnané užívanie chilli je však škodlivé, konzumácia veľkých dávok kapsaicínu totiž spôsobuje poškodenie črevnej mikroflóry a odumieranie pečeňových buniek

Mohlo by vás zaujímať

Marhuľovo-paprikové čatní s čili

40 minútMarhuľovo-paprikové čatní dodá každému grilovaniu šmrnc. Suroviny na marhuľovo-paprikové čatní: 4 PL olivového oleja, 500 g žltých paprík očistených a nakrájaných na malé kúsky, 200… Čítaj ďaľej

Vedci prišli na to, prečo chilli štípe – a vôbec nejde o samoúčelný objav

Vedci vraj odhalili, prečo je chilli štipľavé. Podľa nich ide o evolučné opatrenie, ktoré malo cicavcom zabrániť žrať struky a ničiť semená. Zato však vtáci, ktorí intenzívnu chuť znášajú, jedia plody a semená roznášajú široko ďaleko. Tento objav nie je samoúčelný a môže sa stať veľmi dôležitým v boji o záchranu ohrozených rastlín.. Americký tím, ktorý chcel zistiť, ako to celé prebieha vo voľnej prírode, študoval zvyky zvierat, žijúcich v okolí rastlín podobných chilli, ktoré rastú v južnej Arizone. Bádatelia z montanskej a severoarizonskej univerzity zistili, že púštne myši a krysy sa vyhýbajú koreninám typu chilli a žerú iné plody. Naopak, vtáci sa živili divokými chilli takmer bezvýhradne.

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach