Leňošenie osoží zdraviu

Naša spoločnosť favorizuje ľudí, schopných pracovať desať i viac hodín denne, aktívnych aj vo voľnom čase. Ak chcete patriť k úspešným, očakáva sa od vás, že okrem maximálneho pracovného výkonu si niekoľkokrát v týždni potrápite telo v posilňovni, alebo si pravidelne zahráte squash, tenis či iný namáhavý šport. Odborníci varujú: spomaľte a vypnite! Byť neustále aktívny a v strese prináša nielen riziko viacerých závažných ochorení, ale výrazne tiež skracuje život.

LeňošenieNeprepínajte, šetrite energiu
Ak ste presvedčení, že kľúčom ku zdraviu, výkonnosti a úspešnej kariére je schopnosť zvládnuť triatlon a dvanásťhodinový pracovný maratón, ste na najlepšej ceste nedožiť sa ani penzijného veku. Viacerí odborníci na zdravý životný štýl, vedci a lekárov varujú pred prílišným prepínaním v živote i v práci. Skoré vstávanie, studená ranná sprcha, neustály stres, nevhodná strava, ale aj prehnané športovanie, najmä v strednom a vyššom veku, nerobí človeka zdravším. Naopak: podporuje vznik viacerých závažných chorôb a skracuje život. Je to ako s pretekárskymi autami. Vozy Formule 1 jazdia až nad výkon svojich možností, no po jednom preteku sú také opotrebované, že im treba vymeniť kompletne celý motor. Mnoho ľudí je presvedčených, že je správne žiť podľa princípu Formule – naháňajú termíny, za deň chcú stihnúť čo najviac pracovných a spoločenských povinností. Žiaden extrém však nášmu organizmu nerobí dobre, uberá nám zo životnej energie, urýchľuje starnutie a skracuje život. Každý z nás má vraj k dispozícii len určité ohraničené množstvo životnej energie. Z tohto energetického konta si počas celého života postupne čerpáme. Závisí teda od nášho životného štýlu, kedy sa naše konto celkom vyprázdni…

Menej jedla predlžuje život
Dĺžku života ovplyvňuje predovšetkým metabolizmus. Zníženie energetickej spotreby a spomalenie metabolizmu obmedzením príjmu kalórií predlžuje život . Dôležité je nielen množstvo stravy, ale aj jej zloženie. Ťažko stráviteľné potraviny bohaté na bielkoviny spotrebujú oveľa viac energie ako ľahko stráviteľné sacharidy. Pri dennom príjme 1500 kalórií a súčasnom dopĺňaní vitamínov, minerálnych látok a aminokyselín možno vraj predĺžiť ľudský život až na 120 rokov a človek zostane aj dlhšie výkonný a mladistvý. Výskum viacerých vitálnych storočných ľudí ukázal, že väčšina z nich jedla s mierou a denne potrebovali len 1200 – 1900 kalórií. Ľuďom, ktorí konzumovali denne okolo 1800 kalórií, väčšinou vegetariánskej stravy, len raz týždenne chudé mäso a občas mlieko a vajcia, výrazne klesla hladina cholesterolu a cukru, a zlepšil sa imunitný systém. Priaznivý vplyv má aj jednodňový pôst alebo vynechanie jedného jedla denne – najlepšie večere. Pri pôste sa z mozgového prívesku vylučuje rastový hormón, ktorý vplýva na zväčšovanie svalovej hmoty, zmenšovanie tukových vankúšikov, posilňovanie imunitného systému, pribúda kostnej hmoty, pokožka je napnutejšia a vyrovnanejšia. Pre zachovanie zdravia je dôležité, aby určité hodnoty v našom organizme boli v norme. Je to najmä výška hladiny cholesterolu, cukru, tuku a kyseliny močovej v krvi, krvný tlak, množstvo stresových hormónov , telesná hmotnosť a fyzická výkonnosť.

So športom to netreba preháňať
Vrcholový šport a trvalá vysoká telesná záťaž znamená pre organizmus stresovú situáciu a telo reaguje rovnako, ako pri bežnom strese: stúpa hladina cukru, nadobličky vyplavujú kortizol, pôsobením stresových hormónov sa zvyšuje tep a krvný tlak. Trvalý stres pritom je nielen rizikovým faktorom pre zdravie, ale napríklad zaťažuje mozgovú činnosť. Vedci majú stále viac dôkazov o tom, že existuje súvislosť medzi nadmernou športovou záťažou a vznikom onkologických ochorení. Muži, ktorí trénovali intenzívne minimálne päť dní v týždni, ochoreli častejšie na rakovinu prostaty, ako tí, čo sa venovali športu primerane a v miernej forme. Neznamená to, že netreba športovať. No všetko s mierou. Pre zdravie je primeraná telesná aktivita potrebná. Celkom však postačí rázna chôdza, napínanie svalov, strečing a prechádzky, čo zahŕňa aj chodenie so psom či kosenie trávnika alebo nákupy.

Uvoľnite sa a vyspite
Stres je dnes najčastejším rizikovým faktorom ohrozujúcim zdravie. Pri dlhodobom strese sa z nadobličiek uvoľňuje nadmerné množstvo stresových hormónov adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu. Trvalo zvýšená hladina kortizolu môže poškodiť mozog, najmä pamäť, oslabuje imunitný systém a podnecuje ochorenie na cukrovku. Aj chronický nedostatok spánku spôsobuje rôzne ochorenia, najmä diabetes, vysoký krvný tlak, nadváhu, poruchy pamäti a depresie. Škodí tiež skoré ranné vstávanie. Podľa britských výskumníkov ľudia, čo si ráno privstanú, majú výrazne vyššiu hladinu stresových hormónov. Sedmospáči, vstávajúci až okolo ôsmej sú po celá deň pokojnejší a vyrovnanejší. Chcete sa dožiť v plnom zdraví vysokého veku? Snažte sa životom prechádzať nanajvýš úsporne a nie ním márnotratne precválať. Občasná nečinnosť, leňošenie a záhaľka je veľmi prospešná. Majte na pamäti starém ale stále aktuálne zásady zdravého životného štýlu: miernosť, pokoj, skromnosť . Odmenou vám bude dlhý život v zdraví a v dobrej kondícii…

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach