Strach je zlý radca…

Ešte donedávna by som si nebola pomyslela, že zdravotný problém, ktorý ma trápi už niekoľko rokov, má s najväčšou pravdepodobnosťou pôvod už v mojom detstve. Ale napokon – posúďte sami:

Narodila som sa v rodine milujúcich rodičov ako prvé dieťa. Do troch rokov som bola jedináčik a potom sa mi narodil brat. Veľmi som sa mu tešila a odmalička mi rodičia zdôrazňovali, že ja som jeho veľká sestra a musím naňho dávať pozor, aby sa mu nestalo niečo zlé. Samozrejme, že som naňho aj dávala pozor, ale predsa len – aj ja sama som bola ešte malé dieťa, ktoré by potrebovalo dozor. Ja som však svoju úlohu staršej sestry a malej opatrovateľky v jednom brala veľmi zodpovedne a svojho brata som uchránila pred mnohými nepríjemnými situáciami či úrazmi.

zlý radca

Bratovi sa stal nepríjemný úraz…

Áno, pred všeličím som ho síce ochránila, ale jedenkrát stačil zlomok sekundy na to, aby sa môjmu malému bratovi stal nepríjemný úraz. Rodičia vtedy prestavovali dom, takže na dvore bolo plno stavebného materiálu. Stačilo, že som sa na chvíľu otočila za psíkom, ktorý bol s nami na dvore a hneď sa stalo nešťastie: Môj malý, sotva dvojročný brat, chcel nadvihnúť kameň a ten mu spadol na pršteky druhej ruky. Vážne si vtedy poranil rúčku a pršteky bolo treba zašívať na pohotovosti! Bolo to hrozné a nikdy na to nezabudnem – ani na to, že som sa za to cítila vinná a že mi aj rodičia vyčítali, že som naňho nedávala lepší pozor. Plakali sme vtedy obidvaja, môj malý brat od bolesti a strachu a mňa bolela dušička a hrozne som sa trápila preto, že som tomu jeho úrazu nedokázala zabrániť. Aj keď som vtedy vlastne aj ja bola ešte malé dieťa. S dnešným rozumom viem, že zrejme by tomu neboli zabránili ani naši rodičia, keď by boli v tej chvíli s nami vonku. Boli však veľmi mladí a neskúsení.

Cítila som sa za to vinná

Našťastie, všetko nakoniec dobre dopadlo a pršteky sa zahojili. Ale ja som sa kvôli tomu veľmi dlho trápila. Cítila som sa za to vinná a strážila som ho ako oko v hlave. Jednoducho som si postupne vsugerovala myšlienku, že ho musím stále kontrolovať a mať na očiach, lebo inak sa môže stať niečo veľmi zlé.  Zákon schválnosti však chcel, aby sa opäť stalo niečo zlé – presnejšie povedané, takmer sa stalo: Raz v zime, boli sme s bratom ešte školáci, vracali sme sa s rodičmi autom z lyžovačky domov. Bol už večer, vonku bola fujavica a nás začala zmáhať únava. Naraz som si uvedomila, že moja mama i brat zadriemali a cítila som, že aj mne už sadá na viečka spánok. Pamätám si, že aj vo svojej detskej hlave som si uvedomila, že to nie je dobré a že nesmiem spať, ale na zlomok sekundy sa mi zatvorili oči. Ale naozaj iba na zlomok sekundy, pretože v tom mikrospánku som pocítila, že naše auto akosi čudne skáče – áno, v okamihu som zistila, že mikrospánok doľahol aj na môjho otca, naše auto zišlo z cesty a rútilo sa rovno na starý mocný strom…! Hrôzou som okamžite precitla a uvedomila som si, že ak teraz skríknem, môže sa stať niečo veľmi zlé… tentoraz celej rodine! Ťažko sa o tom hovorí, ale bol to naozaj len zlomok sekundy, keď som si uvedomila, čo musím urobiť, aby sme mali nejakú šancu. Hlasom priškrteným hrôzou som polohlasne oslovila otca, objala som ho zo zadného sedadla okolo pliec, on sa okamžite zobudil  a zorientoval a spoločne sme tú situáciu zvládli. Našťastie, nikomu sa nič nestalo a do stromu sme nenarazili. Ja som však odvtedy už mala strach, že keď som chvíľu nepozorná, môžu sa stať veľmi zlé veci.

Pociťovala som panický strach

Čas plynul a medzitým sa stalo ešte veľa vecí, keď som sa dostávala do nebezpečných situácií a keď som niekoho zachraňovala… Ako sa však postupne ukázalo, zanechalo to na mne poriadnu stopu. Začala som sa veľmi báť o svojich blízkych a pred očami som stále mala situácie , ktoré sa im môžu stať, keď pri nich nie som a nemôžem im nijako pomôcť. Cítila som, že to nie je dobré, ale nevedela som sa tomu brániť. Pocit, že niekomu z mojich blízkych sa môže stať niečo zlé, keď nie sme spolu, bol zničujúci. Keď niekto z mojich blízkych niekam cestoval, čakala ho operácia alebo niečo iné, nepríjemné, pociťovala som panický strach.

Mohlo by vás zaujímať

Netrpezlivosť a nervozita

Netrpezlivosť a nervozita mi takmer zničili manželstvo…

Mám 36 rokov, som vydatá, zamestnaná a večne zaneprázdnená mamička dvoch malých detí. Nedávno sme zdedili aj malý starý domček so záhradkou po starých rodičoch, takže všade,… Čítaj ďaľej

Situácia sa nezlepšila ani potom, keď som sa vydala a porodila som svoje prvé dieťatko. Naopak, všetko sa ešte zhoršilo. Začalo to raz v noci. Bola som ešte na materskej dovolenke a keď manžel, ktorý bol dlho do večera v práci, od únavy tvrdo zaspal, ja som ešte skontrolovala, či naše bábätko spí a či je všetko v poriadku. Odrazu ma z ničoho nič premkla úzkosť a neopísateľný strach o naše dieťatko a o to, čo by s ním bolo, keby sa mi niečo stalo a keby som ho nemohla chrániť. Manžel tvrdo spal a vôbec netušil, že tam, kúsok od neho, sa utápam v slzách a trasiem sa na celom tele. Samozrejme, že som nemohla potom zaspať a ešte horšie bolo to, že takéto stavy sa mi začali opakovať.

Bála som sa zaspať!

Myslela som, že to nejako prekonám, ale bolo to čoraz horšie. Situácia sa ešte viac zdramatizovala potom, keď ma takáto neopísateľná úzkosť začala opantávať aj počas dňa. Najčastejšie vtedy, keď som bola sama doma. V hlave sa mi vynárali predstavy o tom, čo všetko sa môže stať… Cítila som sa zle a bála som sa, čo bude s mojím malým a bezbranným synčekom, keď tu jedného dňa nebudem. Neviem, kde sa takéto myšlienky v mojej hlave vzali – dnes by možno niekto povedal, že asi popôrodná depresia, ale ja si uvedomujem, že to znovu bol ten pocit, že musím dávať pozor, že musím byť bdelá, pretože sa znovu môže stať niečo zlé. Bála som sa dokonca zaspať, lebo som sa obávala, že sa už nezobudím. Samozrejme, z toho stavu som bola veľmi vyčerpaná. Dokonca až tak, že sa párkrát stalo, že som odpadla a som na chvíľu stratila vedomie. Našťastie, stalo sa mi to vždy doma a zvyčajne bol vtedy nablízku manžel a raz dokonca aj moja mama aj svokra, keď prišli na návštevu.

Môj manžel bol vydesený

Akoby môj organizmus na chvíľu potreboval vypnúť… Môj manžel i celá rodina boli vydesení a následne som musela absolvovať množstvo lekárskych vyšetrení. Našťastie, žiadna zo závažných diagnóz sa nepotvrdila a ja som skúšala všetko možné, čo by mi mohlo pomôcť. A jedného dňa sa to stalo: Kamarátka mi porozprávala o Bachovej kvetovej terapii a dohodla mi stretnutie s poradkyňou, ktorá by mi vraj mohla s mojím trápením pomôcť. Už po prvom sedení u nej, keď som jej v pokoji porozprávala o svojom trápení a o tom, čo mu predchádzalo, sa mi uľavilo. Bolo to veľmi uvoľňujúce a oslobodzujúce. Jednoducho sme sa rozprávali o mojom živote a potom mi poradila, aké Bachove kvetové esencie by mi mohli pomôcť. A skutočne mi to pomohlo – a stále pomáha! Postupne ma prestali trápiť moje nekonečné strachy  a zvykla som si na myšlienku, že jednoducho nemôžem byť všade, nemôžem stále niekoho zachraňovať a už vôbec nemôžem byť vinná za všetko, čo sa okolo mňa deje. No a samozrejme, že na to, aby som mala dostatok energie, musím aj spať!

Stavy paniky sa postupne vytratili a ja si konečne začínam užívať aj pekné stránky života, ktoré mi život s mojou rodinou prináša.

Kristína

Poradňa

zlý radca

Bachove kvetové esencie  nám môžu veľmi účinne pomôcť v najrôznejších situáciách, ktoré život prináša. Práve vďaka nim často získame potrebný odstup či nadhľad, začneme veci vnímať trochu ináč, získame novú silu a energiu a náš život sa môže  zrazu príjemne zmeniť. A o tom svedčí aj príbeh Kristíny.

Aké Bachove kvetové esencie by ste odporúčali užívať v tomto prípade?

Radí Mgr. Zuzana Sommer

V tomto prípade by som odporúčala užívať tieto Bachove kvetové esencie:

Pokiaľ ide o Kristínu a jej naozaj  hlboký panický strach, ktorý ochromoval jej chovanie aj v dospelosti,  bolo nutné začať predovšetkým riešiť pocit viny a strachu o svojich najbližších. A postupne, ako sa jej stav uvoľňoval a zlepšoval, sme pridávali aj ďalšie esencie.

Vo fľaštičke sa objavili tieto esencie :

Pine

Pine (Borovica lesná) – hlboké pocity viny, ktoré ju udržovali v emočnom napätí, až kŕči. Pocit zodpovednosti za všetko, čo sa v jej najbližšom okolí s jej najbližšími deje, jej nedovoľoval ani na chvíľu sa uvoľniť, nedokázala konať zo svojho vlastného presvedčenia, ale všetky svoje aktivity, myslenie bolo pdriadené dlhodobo práve tomuto hlbokému pocitu .Esencia priniesla Kristíne uvoľnenie a vyrovnanie sa s touto zbytočnou emocionálnou záťažou.

Red Chestnut

Red Chestnut – neustály strach a obava o svojich najbližších, že sa im môže prihodiť niečo zlé. Táto predstava, strach a obava, dokážu človeka ochromiť v jeho prirodzenom konaní a myslení. Kristínu táto obava  naplňovala neistotou, cítila sa vyčerpaná a v hlave vytvárala jednu katastrofickú scenériu za druhou, predstavovala si všetky možné nebezpečia, ktoré  jej bábätko môžu ohroziť. Tým však neškodila len sama sebe, ale dostávala svoje bábätko do svojej závislosti. Nedávala mu tak prirodzený priestor na jeho vlastný rozvoj a poznávanie sveta. Esencia bola veľmi nevyhnutná a prišla v pravý čas, pretože presne takto sa častokrát vytvárajú závislosti vo vzťahoch matka – dieťa a dokážu spôsobiť  obrovské rodinné smútky, stresy a neslobodu všetkých zúčastnených. Dôležité je však povedať, že celému tomuto chýbalo logické vysvetlenie a nebolo to  založené na žiadnom racionálnom dôvode.  Iba na jej vnútornej hlbokej obave a predtuche, ktorá sa nikdy nesplnila.

Aspen

Z tohto dôvodu sme pridali aj esenciu Aspen, ktorá pomáha riešiť strachy nelogické, iracionálne, pomáha zvládať obavy typu “ čo ak…”. Tieto strachy, aj keď sa zdajú niekedy bezvýznamné, dokážu naozaj na emočnej a psychickej rovine spôsobiť mnoho trápenia a “škody”. Kristína sa dokázala vďaka týmto trom esenciám pozrieť na celú situáciu z nadhľadu, prestala si postupne robiť zbytočné obavy a strachy najprv o svoje bábätko a neskôr začala s pocitom radosti vnímať každý jeho deň. Postupne sa uvoľňovala zo starých presvedčení a slobodu a radosť začala prejavovať aj vo vzťahu k manželovi.

rescue

Samozrejme, Kristína má vždy poruke obľúbenú žltú  fľaštičku “ záchrany”, kvapky RESCUE. V náhlych a nečakaných situáciách, keď príde emocionálny mrak a Kristína potrebuje pocítiť ešte oporu a podporu, že situáciu zvláda a už sa nepotrebuje vrátiť do starých vzorcov viny a zbytočných atakov strachu. Túto fľaštičku „záchrany“ v podobe kvapiek RESCUE s obľubou v rodine používajú aj pri menších “krízach” a “ boliestkach”.

www.bachovaterapie.cz

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach