Strach má veľké oči

Neboj sa a plávaj! – povzbudzoval ma môj ocko, keď som bola ešte malá a on ma učil plávať. Ono sa to povie „neboj sa“… ale ako prekonať ten odporný strach, ktorý sa ma zmocnil odjakživa, keď som vošla do vody a necítila som dno pod nohami? Našťastie, môj oco bol vytrvalý a plávať ma naučil, ale plávanie a kúpanie v bazénoch, jazerách, či v mori som aj tak nikdy nevyhľadávala. Asi som nejako podvedome tušila, prečo…-.

Strach má veľké oči

Vodné radovánky neboli nič pre mňa

Neviem, kde sa to vo mne vzalo, ale ja som sa s vodou nikdy nejako špeciálne nekamarátila. Napriek tomu, že moji rodičia sa radi kúpali a chodievali so mnou často k vode, ja som sa odmalička radšej hrávala pri vode ako vo vode. Jednoducho som sa vo vode necítila bezpečne a aj doma vo vani som sa radšej sprchovala ako kúpala. Keď som bola malá, chodievala som do vody s nafukovacím kolesom či vestou – na to som sa ešte nechala nahovoriť, ale horšie už bolo, keď ma môj otec začal učiť plávať. – Hádam nechceš po celý život chodiť do vody s nafukovacím kolesom, – smial sa. – Ani nevieš, ako a kedy sa ti to môže zísť, – hovorieval vždy a možno ani nevedel, akú mal pravdu.

Veru, natrápil sa so mnou dosť, kým ma naučil plávať – ale dokázali sme to.

Voda je asi mojím osudom

Samozrejme, v lete, keď bolo horúco, chodievala s kamarátkami k vode, ale v mojom prípade to bolo skôr o opaľovaní a ovlažovaní sa niekde pri brehu, ako o kúpaní a plávaní.  Iba občas som sa nechala nahovoriť na plávanie, ale vždy som pri tom pociťovala panický strach. Hanbila som sa za to, ale ten pocit, že pod nohami mám iba vodu a cieľ, ku ktorému plávam, nie je na dosah, bol otrasný. Párkrát som sa však predsa len dala nahovoriť, aby som kamarátkam a kamarátom nebola celkom na smiech, ale po tom, čo som v jazere dostala do nohy kŕč a kamarát, ktorý bol nablízku, ma musel zachraňovať, som sa už do vody veľmi nebrala. Strach z vody mi však napokon priniesol aj veľkú lásku, pretože Viktor, ktorý ma vtedy vo vode tak obetavo zachraňoval, sa okolo mňa točil čoraz častejšie, a to nielen vo vode. Až tak, že sa všetci smiali, že mám svojho osobného bodygarda. A skutočne – Viktor sa stal nielen mojím záchrancom, ale aj ochrancom a po dvoch rokoch aj manželom.

Naša dcérka sa vody nebála…

Po dvoch rokoch sa nám narodila dcérka Anička a tá si veru vodu odmalička náležite užívala. A nielen doma, vo vani, ale v lete aj na kúpalisku, či jazere. Bolo mi jasné, že so svojím strachom z vody a kúpania budem musieť niečo urobiť – veď ako ináč by som s ňou počas materskej mohla chodievať kúpať, keď manžel nebol doma..? Cieľavedome som začala so svojou fóbiou z vody bojovať. Vtedy som ešte ani len netušila, ako veľmi to budem potrebovať… Skúsila som to s Bachovou kvetovou terapiou, o ktorej som už veľa čítala a potom mi kamarátka odporučila milú poradkyňu, ktorá sa týmto druhom terapie zaoberá.  Vybrala som sa teda za ňou a porozprávala som jej o svojich strachoch – aj o tom, ako veľmi by som sa ich chcela zbaviť. Tak veľmi som chcela chodievať s naším malým slniečkom kúpať sa a užívať si leto! 

A skutočne – keď som sympatickej poradkyni vyrozprávala svoj príbeh a svoj problém som pomenovala, začala som sa oveľa lepšie a istejšie cítiť. Samozrejme, začala som užívať aj kvapky z Bachoviek, ktoré mi odporučila  a pomaly sa začali dostavovať malé úspechy. Deň, keď som sa so svojou dvaapolročnou dcérkou odvážila sama vojsť do bazéna, bol to veľký úspech. Samozrejme, bola to časť bazéna pre neplavcov, a ja som sa nohami pevne dotýkala jeho dna. Dcérka mala nafukovacie koleso, aj rukávčeky…

Šantenie vo vode mohlo skončiť tragicky…

V jeden krásny letný deň sme sa vybrali s manželom aj dcérkou kúpať sa na jazero a ja som sa tešila, že kým sa manžel s dcérkou budú venovať vodným radovánkam, ja si trochu poleňoším v chládku, pri knižke.

Všetko však bolo úplne inak: Manžel zobral nafukovačku, dcérku aj s nafukovacím kolesom posadil na ňu a odplával ďalej od brehu… Viem, nemal to robiť – navyše, to, čo urobil potom, bolo to veľmi nerozumné. Keď videl, ako sa dcérke plávanie na nafukovačke veľmi páči, chcel ho ozvláštniť  hrou na skrývačku: Jednoducho sa v istom momente ponoril pod vodu  a vzápätí sa znovu vynoril a hlasito skríkol: Kuk!

Dcérke sa takáto hra očividne veľmi páčila, ale ako sa hovorí, v najlepšom treba prestať. V istom okamihu sa totiž manžel rozhodol, že sa skryje pod vodu a s hlasitým „Kuk“ sa vynorí pri opačnej strane nafukovačky. Ibaže… tá hrôza! Keď sa vynoril, zistil, že naša dcérka už na nafukovačke nie je a že na hladine pláva už iba jej nafukovacie koleso. Celý zdesený a v panike sa ponoril pod vodu, ale vzápätí sa zase v šoku vynoril – bez dcérky!!! Ale to som tam už bola aj ja, pretože keď som videla, čo manžel vyvádza, okamžite som skočila do vody a rýchlym tempom som priplávala k nafukovačke práve v čase, keď z nej dcérka skočila za ockom…

Mohlo by vás zaujímať

Netrpezlivosť a nervozita

Netrpezlivosť a nervozita mi takmer zničili manželstvo…

Mám 36 rokov, som vydatá, zamestnaná a večne zaneprázdnená mamička dvoch malých detí. Nedávno sme zdedili aj malý starý domček so záhradkou po starých rodičoch, takže všade, … Čítaj ďaľej

Naše dievčatko som zachránila

Našťastie, naše dievčatko som zachránila a dodnes som veľmi šťastná, že som sa so svojím strachom z vody rozhodla bojovať. Ak by to tak nebolo, naše dievčatko by sa nám nemuselo podariť zachrániť.

Voda mi kedysi „priniesla“ manžela a potom, po rokoch, nám takmer zobrala to najcennejšie – naše slniečko Aničku. Na jazero sme síce potom veľmi dlho  nechodili, ale zato sme sa chodievali kúpať na kúpalisko a dcérku sme čím skôr naučili plávať, aby nemala z vody taký strach ako ja. Našťastie, v kritickom stave sa mi ho podarilo prekonať a za to som vďačná aj Bachovým kvetovým esenciám. No predsa len… keď vstupujem do vody, cítim rešpekt. Tohto roku však chceme ísť na dovolenku k moru… tak dúfam, že si to príjemne užijeme. Ale budeme opatrní…

Simona

Poradňa

zlý radca

Bachove kvetové esencie  nám môžu veľmi účinne pomôcť v najrôznejších situáciách, ktoré život prináša. Práve vďaka nim často získame potrebný odstup či nadhľad, začneme veci vnímať trochu ináč, získame novú silu a energiu a náš život sa môže  zrazu príjemne zmeniť. A o tom svedčí aj príbeh Kristíny.

Aké Bachove kvetové esencie by ste odporúčali užívať v tomto prípade?

Radí Mgr. Zuzana Sommer

V tomto prípade by som odporúčala užívať tieto Bachove kvetové esencie:

Pre Simonu v prvom rade ako zásadná a hlavná esencia, ktorá jej bola daná,  bol Rock Rose – Devätorník peniažtekový. Je to kvet na panickú hrôzu a strach, ktorý je schopný ochromiť akékoľvek racionálne jednanie. Ľudia, ktorí trpia takýmito stavmi mysle, sú skutočne vydesení, nie sú schopní túto hrôzu v sebe prekonať, aj keby sa im okolie snažilo akokoľvek pomôcť.

Simonin strach a hrôza z plávania, aj keď ju navonok prekonala, predsa len sa vždy ozývala v akejkolvek súvislosti s vodou a predstavou, že by sa do nej mohla v pokoji a s radosťou ponoriť. Esencia jej pomohla panický strach postupne prekonať, pomohla jej pri kontakte s vodou zachovať si  jasnú myseľ, nespanikáriť a aj keď voda nebude Simoniným hlavným koníčkom či záľubou, dokáže  ju zvládnuť s odstupom od vlastných prehnaných panických emócií.

Vo fľaštičke sa objavili aj tieto esencie :

Okrem toho Simona do svojej osobnej namiešanej fľaštičky dostala aj esenciu Gentian (Horček horký), ktorá jej v kombinácii s Rock Rose dodávala vnútornú sebaistotu a dôveru, že situáciu vždy zvládne, pričom esencia ju učila danej situácii vždy dôverovať. Esencia jej pomáhala rozptýliť všetky negatívne myšlienky a postoje, ktoré mala od detstva spojené s predstavou vody a plávania.

Pretože situácia s jej dcérkou bola pre ňu šokom, pridali sme k esenciám ešte Star of Bethlehem – Bledavka okolíkatá, ktorá je schopná spracovať všetky šokové situácie a duševné otrasy. Esencia zmierňuje následky šoku či traumy a dokáže ich zo spomienok z mysle i tela úplne vyplaviť.. Preto je i súčasťou RESCUE Krízovej zmesi, ktorú Simona dostala ako pomocnú fľaštiičku pre celú rodinu do každej situácie a samozrejme, predovšetkým, na cestu k moru.

stock.adobe.com