Práca pre väčšinu z nás predstavuje minimálne tretinu dňa. Je spojená s rutinnými činnosťami, neraz väčšinu času presedíme. A zároveň sme vystavení aj zaujatiu a sústredeniu sa na iné veci, než je naše telo. A to si robí občas to, čo chce.
Samovoľný únik moču nie je práve príjemným sprievodcom pracovného dňa. Aj tá najľahšia forma môže byť nepríjemná, pretože nás svojim spôsobom môže obmedzovať, ale aj dehonestovať a diskvalifikovať v kolektíve. Spočiatku mierne prejavy sa postupne zhoršujú, až sa človek ocitne v momente keď si uvedomí, ako veľmi mu ovplyvňujú kvalitu života a každodenný niekoľkonásobný únik moču sa stáva súčasťou jeho bytia.
Vôňa či zápach
Vôňa zohráva v spoločenskom styku nemalý význam. Čistý, umytý, voňavý človek je nám sympatickejší, je príťažlivejší, podvedome ho tak vnímame. Každý z nás pritom chce byť tým, koho ostatní vnímajú pozitívne. Aj ľahká inkontinencia nám však našu snahu môže veľmi ľahko „zrušiť“. Moč je priehľadný roztok, ktorého základom je voda, rozpustné soli, odpadné minerálne látky a močovina (urea). Práve močovina, zlúčenina dusíka, vodíka, kyslíka a uhlíka, je tou látkou, ktorá pri vylúčení z tela vyvoláva práve ten charakteristický zápach pripomínajúci čpavok. A keď sa táto zapáchajúca látka šíri a práve od nás, nie je to tá najlepšia a najpríjemnejšia súčasť života.
„V práci a pracovnom kolektíve môže riziko inkontinencie zvyšovať aj faktor stresu,“ hovorí Silvia Schmidtmayerová, psychologička. „Ak cítime ako nám cestou na poradu uniká moč, presedíme v diskomforte celý čas a fyzická nepohoda nám bráni sústrediť sa na preberané témy. Pri osobnom kontakte s kolegami začína prevažovať akási vnútorná neistota a obavy z toho, že cítia zápach močoviny a čpavku. Tieto obavy sú úplne na mieste a opodstatnené. Postupné vyhýbanie sa druhým zamestnancom, vyčleňovanie sa z kolektívu vedie k akejsi dobrovoľnej izolácii.“
Pripustiť si to
Najdôležitejšie na počiatočných štádiách inkontinencie je jednoducho si ju pripustiť. Zmieriť sa s faktom, že svaly panvového dna nefungujú tak, ako by sme chceli. A hneď by mala nasledovať druhá vec: návšteva urológa. „Inkontinencia nie je ochorenie, ale symptóm, príznak,“ hovorí doc. MUDr. Jozef Marenčák, PhD. urológ, primár Urologického oddelenia FNsP Skalica. „Môže to však byť príznak omnoho závažnejších ochorení – infekcie močových ciest, diabetu, nádoru v oblasti močového ústrojenstva či nervových porúch. Samozrejme, je to aj príznak ochabnutia svalov panvového dna, ale v každom prípade presnú diagnózu môže určiť až lekár, urológ. Preto odporúčam v momente, že objavíte na sebe prvé príznaky ľahkého úniku moču, zájsť s týmto problémom k odborníkovi.“
Inkontinencia sa objavuje spočiatku ako mimovoľný únik moču skôr pri aktivitách ako je dvíhanie bremien, nosenie ťažšieho bremena (tašky s nákupmi stačia), alebo pri športe, chodení po schodoch a pod. Pokiaľ pacientka nezačne cvičiť, hýbať sa, spevňovať si svaly panvového dna, postupne sa samovoľný únik moču stáva častejší, moč uniká po kvapkách hoci aj pri sedení. A tu nastáva problém, že dámy to začnú riešiť v prvom momente tým, čo poznajú – menštruačnými vložkami. A sme opäť pri čpavku.
Riešenie?
„Zrazu nie je možné pokračovať v životnom tempe a režime na aký bol človek zvyknutý,“ upozorňuje psychologička Silvia Schmidtmayerová. „Ráno je nervózny z toho, aké oblečenie zvoliť, aby v prípade „nehody“ boli následky čo najmenej viditeľné. Myseľ je zamestnaná tým, aké náhradné kusy odevu si musí pobaliť, kde a ako možno vykonať intímnu hygienu po „nehode“. Z dlhodobého hľadiska však takéto (ne)riešenie problému môže vyvolať len ďalšie frustrácie, pocity zlyhania a nedostatočnosti. Sebaobraz človeka trpiaceho inkontinenciou dostáva jednu ranu za druhou, stres a depresie, ktoré sa často pridajú k aj tak už objemnému balíku problémov, dostávajú chorého do bludného kruhu.“
Návšteva lekára nie je v tomto prípade iba liečbou symptómu. Môže byť významnou životnou zmenou, vďaka ktorej sa človek môže vrátiť plnohodnotne späť do kolektívu ľudí, medzi ktorými sa denne pohybuje. Bez toho, aby zažíval pocit hanby a strachu. „Lekár vie odporučiť najlepšie, aký je ďalší postup,“ hovorí urológ Jozef Marenčák. „Každé ochorenie je individuálne, takže recept – urobte to či ono, neexistuje. Jednoznačne vieme len to, že problém sa dá riešiť. Inkontinenčnými pomôckami, cvičením, chirurgicky – to už závisí od povahy ochorenia, ktorého inkontinencia je symptómom.“
Viac informácií na moliklub.sk
