Samovyšetrovanie prsníkov
Vývoj a prirodzené zmeny prsníkov
Prsník sa počas života vyvíja a mení. V detstve nie je v podstate žiadny rozdiel medzi mužským a ženským prsníkom, dievčenské prsníky sa začínajú formovať až v puberte. Konkrétne prejavy sú: zväčšenie pŕs, vplyvom estrogénu sa zväčšuje bradavka a prsný dvorec. S množstvom ukladajúceho sa tuku rastie prsník a vyvíja sa zložitý systém kanálikov a lalôčikov.
Prsníky sa menia aj počas menštruačného cyklu ženy – nemajú rovnakú veľkosť, tvar, konzistenciu a citlivosť, pretože reagujú na zmeny hladín hormónov v tele. Každá žena vníma tieto hormonálne výkyvy inak, vo všeobecnosti však väčšina udáva tesne pred menštruáciou pocit plnosti a citlivosť prsníkov na dotyk.
Všetky zmeny, ktoré žena počas svojho menštruačného cyklu pociťuje, sú úplne normálne a sú prirodzenou súčasťou hormonálnych zmien v tele.
Pri otehotnení dochádza v prsníkoch vplyvom rastu hladiny estrogénu ku zmenám, kanáliky a lalôčiky rastú a ich počet sa zväčšuje. Zvyšuje sa aj objem tukového tkaniva, silnie prísun krvi, zväčšuje sa a tmavne prsný dvorec. Na konci lalôčikov začínajú vznikať pupienky a práve v nich sa tvorí mlieko. Tok tejto tekutiny je vyvolaný satím a obsahuje 88% percent vody, 7% cukru, 4% tuku, 1% bielkovín. Satie stimuluje nervy v bradavke k vylučovaniu hormónu prolaktínu, ktorý spúšťa tvorbu mlieka.
Tehotenstvo znamená pre prsník v podstate oddych, oproti neustálym zmenám počas menštruácie. Po neustálej „aktivite“ v mladšom a strednom veku sa prsník nakoniec ustáli v menopauze. Vplyvom znižujúcej sa hladiny hormónov sa kanáliky v prsníku zmenšia, až nakoniec vymiznú. Prsník stráca svoj objem a podiel tuku voči žľazovému tkanivu sa zvyšuje.
Prečo si robiť samovyšetrenie prsníkov?
Medzi ochorenia, ktorých sa ženy právom obávajú najviac, patrí rakovina prsníka. Toto zhubné ochorenie sa dá odhaliť v počiatočnom štádiu, čo významne zlepšuje vyhliadky na úspešnú liečbu. Napriek tomu, že podľa prieskumov vedia o možnosti samovyšetrenia prsníkov až tri štvrtiny žien, vykonáva si ho len 10 % z nás. Hlavným cieľom samovyšetrenia je pritom práve prevencia obávanej rakoviny prsníka a snaha odhaliť včas prípadné problémy alebo zmeny. Často si ich totiž ženy odhalia ako prvé samy, keďže svoje prsia poznajú a môžu si ich kontrolovať pravidelnejšie, ako navštevujú gynekológa.
Hrčky či iné abnormality v prsníku môžu byť nezhubné – benígne, alebo zhubné – rakovinové, malígne. Našťastie, väčšinu nálezov v prsníku nemá na svedomí rakovina. Môžu vznikať v dôsledku prirodzených hormonálnych zmien počas menštruačného cyklu, po infekcii, poranení, ale aj v dôsledku užívania niektorých liekov.
Základné pravidlá samovyšetrenia prsníkov
Samovyšetrenie prsníkov by si mali robiť všetky ženy:
- nad 20 rokov raz za tri mesiace
- nad 30 rokov každý mesiac, a to asi 3.-4. deň po skončení menštruácie, keďže vtedy je najmenšia pravdepodobnosť, že by boli prsníky zdurené či bolestivé
- ženy v klimaktériu tiež každý mesiac, najlepšie v rovnaký deň v mesiaci
- Pokiaľ máte nepravidelný menštruačný cyklus alebo nemáte menštruáciu v dôsledku gynekologickej operácie, zvyknite si robiť vyšetrenie vždy v rovnaký deň v mesiaci, ktorý si jednoducho zapamätáte.
- Samovyšetrenie si môžu robiť aj ženy, ktoré sú tehotné a rovnako dojčiace ženy – tie by si mali prsníky kontrolovať po dojčení alebo použití odsávačky, aby bolo v prsníkoch čo najmenšie množstvo mlieka a vyšetrenie bolo jednoduchšie a pohodlnejšie.
- Pri samovyšetrení si prehmatávaním skontrolujete prsníky v stoji a v ľahu v rôznych polohách a prezriete si ich v zrkadle, aby ste odhalili akékoľvek zmeny ich vzhľadu. Najlepšie je, ak si správnu techniku vyskúšate a nacvičíte pod vedením lekára.
Ak ste si samovyšetrenie ešte nerobili, robte si ho počas prvého mesiaca každý deň – prsníky sa totiž v priebehu menštruačného cyklu menia. Keď sa s nimi zoznámite a budete vedieť, ako kedy prirodzene vyzerajú, budete ľahko vedieť odhaliť akúkoľvek zmenu a upozorniť na ňu lekára.
Nezabúdajte, že aj keď môže byť správne vykonávané samovyšetrenie spoľahlivé, nemalo by nahrádzať preventívne prehliadky u gynekológa a pravidelné mamografické či ultrazvukové vyšetrenie.
Čo si na prsníkoch všímať?
Aj v zdravých prsníkoch sa prirodzene objavujú rôzne zhrubnutia či hrčky. Pri pochybnostiach, či ide o prirodzené alebo novovzniknuté útvary, vám môže pomôcť prehmatať aj druhý prsník – pokiaľ nájdete rovnaký typ hrčky či zhrubnutia na rovnakom mieste aj v ňom, pravdepodobne sú oba prsníky v poriadku. Zvýšenú pozornosť venujte najmä hrčkám, ktoré sa zdajú výrazne tvrdšie, ako ostatné tkanivo prsníka. Pokiaľ pri samovyšetrení prsníkov nájdete čokoľvek, čo vás znepokojí, navštívte gynekológa. Nemusíte však hneď panikáriť – až 8 z 10 nálezov v prsníku je nezhubných. Každý z nasledujúcich príznakov však napriek tomu patrí do rúk lekára:
- zmena tvaru a veľkosti prsníka (asymetricky)
- bolesti prsníka
- hrčka v prsníku, tvrdý útvar v prsníku
- výtok z bradavky, opuch, tzv. príznak pomarančovej kôry
- zmeny bradavky, vťahovanie bradavky, kožné zmeny bradavky
- kožné zmeny na prsníku, napríklad jamky na koži
- sčervenanie prsníka
- vťahovanie kože prsníka
- zväčšenie lymfatických uzlín v podpazuší alebo nad kľúčnymi kosťami
- neobvyklé zväčšenie či poklesnutie jedného prsníka
Ak si v prsníku nájdete hrčku, pozorujte, či je skôr tvrdá alebo mäkká, či sa pri prehmatávaní pod kožou pohybuje alebo ostáva na rovnakom mieste, či sa rýchlo zväčšuje, a podobne.
Samovyšetrenie prsníkov krok za krokom
Do pol pása sa vyzlečte. Samovyšetrenie prsníkov sa vykonáva v stoji pred zrkadlom, pod sprchou a v ľahu.
Pri prehmatávaní používajte brušká troch prostredných prstov – nie len končeky prstov. Robte pomalé, malé krúživé pohyby asi veľkosti mince, ktorými postupne prehmatáte celý prsník. Na vyšetrenie pravého prsníka používajte ľavú ruku a naopak. Používajte dve až tri rôzne sily tlaku, aby ste mohli cítiť celé prsníkové tkanivo. Mierny tlak je potrebný na kontrolu tkaniva pod kožou. Stredne silný tlak umožní vyšetriť tkanivo uložené o niečo hlbšie a silný tlak vám umožní prehmatať tkanivo pri hrudnej kosti a rebrách. V každej polohe prekontrolujte prsníky s využitím každej intenzity tlaku, kým prejdete k ďalšiemu kroku samovyšetrenia.
V každej polohe vyšetrite celý prsník od kľúčnej kosti až po spodnú líniu prsníkov a od podpazušnej jamky k hrudnej kosti.
 |
Najprv prsníky pohľadom skontrolujte v stoji pred zrkadlom, a to v nasledujúcich polohách, pričom si ich vždy prezrite spredu aj z oboch strán a pozorujte, či sa nejako zmenil vzhľad prsníkov alebo kože: • ruky voľne spustite pozdĺž tela • ruky dajte za hlavu • ruky dajte vbok • predkloňte sa a ruky nechajte voľne spustené visieť |
 |
Po vyšetrení pohľadom nasleduje vyšetrenie pohmatom. Začnite v stoji. Každý prsník vyšetrite bruškami troch stredných prstov, krúživými pohybmi, od hornej vonkajšej štvrtiny v smere hodinových ručičiek smerom k bradavke. Povrchové vrstvy prsníka vyšetrite jemným tlakom a potom výraznejším tlakom skontrolujte hlbšie vrstvy tkaniva. Nezabudnite na oblasť pod i nad kľúčnou kosťou a tiež oblasť pazuchy. Všímajte si každú zmenu, ktorú ste nespozorovali pri predchádzajúcom vyšetrení. |
 |
Po prehmataní prsníkov jemne zatlačte na bradavky |
 |
Pri sprchovaní sa namydlite – jemne namydlené prsty budú lepšie kĺzať po pokožke. Zdvihnite pravé rameno a dajte ruku za hlavu, ľavou rukou si prsník vyšetrite. Potom vyšetrite pravou rukou ľavý prsník. Prsníky znovu prehmatávajte bruškami prstov – nie len končekmi – rovnakým spôsobom, ako pri vyšetrení v stoji. |
 |
Ľahnite si na chrbát – v tejto polohe sa prsné tkanivo rozprestrie na hrudníku, vďaka čomu má malú hrúbku a bude pre vás omnoho jednoduchšie prehmatať prsníky dôkladne. Podložte si vyšetrovanú stranu malým vankúšikom a opäť bruškami troch stredných prstov vyšetrite oba prsníky po jednotlivých štvrtinách. Opäť vyšetrujte ľavou rukou pravý prsník a naopak. Na záver prehmatajte aj uzliny v podpazuší a okolí kľúčnej kosti. |
Najčastejšie nezhubné (benígne) ochorenia prsníkov
Rôzne hrčky v prsníkoch sú bežné, najmä u žien medzi 30. a 50. rokom života. Ich príčinou môžu byť viaceré nezhubné ochorenia, medzi ktoré patria:
Fibrocystická mastopatia
Fibrocystická mastopatia je súhrnný názov pre nezhubné ochorenia prsníka, pri ktorých vzniká odchýlka od bežnej štruktúry mliečnej žľazy v dôsledku pôsobenia pohlavných hormónov. K tým dochádza vekom až u 50-90 % žien, najmä vo veku 45-50 rokov. U mladších žien ide o vzácne ochorenie.
Príznaky: Medzi príznaky patrí tvorba uzlov – cýst, mastodýnia (bolestivosť prsníkov) a patologická sekrécia (výtok) z bradavky. Žena tiež môže cítiť zväčšovanie objemu a tupú bolesť v prsníkoch, pocit tlaku a plnosti.
Liečba: Liečba závisí od konkrétneho nálezu a subjektívnych problémov pacientky – niekedy nie je potrebná žiadna liečba, inokedy sa môže využiť hormonálna terapia, alebo aj chirurgický zákrok na odstránenie nálezu.
Fibroadenóm
Fibroadenómy sú najčastejšie nezhubné nádory prsníkov. Vznikajú bujnením väzivového tkaniva a najčastejšie sa objavujú u žien vo veku 20-40 rokov.
Príznaky: U niektorých žien sa súčasne objaví viacero fibroademóv alebo sú v oboch prsníkoch. Obyčajne sú jasne ohraničené, hrubé, majú gumovitú konzistenciu a pripomínajú okrúhly uzlík. Rastú pomaly, obyčajne majú veľkosť hrášku až slivky. Pri prehmatávaní sa môžu pod kožou ľahko pohybovať a obyčajne sú nebolestivé.
Liečba: Obyčajne pozostáva z chirurgického odstránenia nádoru. Malé jednotlivé fibroadenómy sa niekedy odstraňovať nemusia, no je potrebné ich pravidelne kontrolovať.
Cysty
Cysty sú ako vačky naplnené tekutinou. Vznik cýst ovplyvňujú pohlavné hormóny, ktoré kontrolujú menštruačný cyklus, preto sa aj ich veľkosť môže počas mesiaca meniť. Len zriedka sa objavujú u žien starších ako 50 rokov. Cysty sú nezhubné a nemajú žiadnu súvislosť či vplyv na vznik rakoviny prsníka.
Príznaky: Cysty môžu mať pravidelný ale aj nepravidelný tvar a obyčajne sa pod kožou pohybujú. Môžu sa vyskytovať jednotlivo, ale často sa objavia súčasne v oboch prsníkoch. Niekedy môžu byť citlivé až bolestivé, inokedy ich nijako necítiť.
Liečba: Pri liečbe cýst môže lekár tekutinu odsať, aby vám uľavil od bolesti a zo vzorky mohol definitívne potvrdiť diagnózu. Často sa však puzdro cysty tekutinou po čase opäť naplní.
Abscesy
Sú to infikované vačky naplnené hnisom, ktoré môžu byť pomerne bolestivé. Najčastejšie sa objavujú u dojčiacich žien.
Príznaky: Koža na prsníkoch môže byť začervenaná a horúca či tvrdá na dotyk. Môžu sa objaviť celkové príznaky, ako je horúčka či prejavy podobné chrípke.
Liečba: Pri liečbe sa využívajú antibiotiká a drobný chirurgický zákrok, ktorým sa odstráni infikovaný obsah abscesu.
Lipómy
Sú to nezhubné nádory, ktoré vznikajú pri bujnení tukového tkaniva.
Príznaky: Lipómy môžu mať rôznu veľkosť, niekedy sa objavujú jednotlivo, inokedy môže mať žena v prsníkoch niekoľko lipómov súčasne.
Liečba: Lipómy len zriedka spôsobujú ťažkosti a často nevyžadujú liečbu. Pokiaľ však existujú čo i len najmenšie pochybnosti o nezhubnosti nálezu, odporúča sa lipóm chirurgicky odstrániť a dôsledne vyšetriť pod mikroskopom.
Intraduktálne papilómy
Hovorí sa im aj papilómy mliekovodu. Sú to nezhubné nádory prsnej žľazy, ktoré sa môžu prejavovať ako hrčka či výrastok pripomínajúci bradavicu tesne pod bradavkou. Obyčajne sa objavujú u žien vo veku 45-50 rokov.
Príznaky: Môže sa objaviť krvavý alebo mliečny výtok z bradavky. Viacero papilómov súčasne sa obyčajne vyskytuje u mladších žien, kým ženy v období menopauzy mávajú spravidla len jeden nádor tohto typu.
Liečba: Nádor sa chirurgicky odstraňuje.
Ateróm
Je to tuková hrčka v koži alebo podkoží, ktorá vzniká upchatím kožnej mazovej žľazy. Má guľovitý tvar a môže mať veľkosť hrášku, no niekedy môže dorásť až do veľkosti detskej päste. Často si nevyžaduje liečbu alebo sa môže jednoducho chirurgicky odstrániť.
Nekrózy tukového tkaniva
Objavujú sa po poranení prsníka, i keď väčšina žien s týmto ochorením si nevie spomenúť na žiadne špecifické zranenie. V dôsledku silového pôsobenia alebo po operáciách začnú zanikať bunky tukového tkaniva a vytvárať uzlíky či hrčky. Obyčajne sú okrúhle, tvrdé, objavujú sa jednotlivo a sú nebolestivé.
Mýty alebo fakty?
Hrčky v prsníkoch sú bežné
Počas života si nájde hrčku v prsníku až 40 % žien. Našťastie, väčšinou ide o nezhubné nálezy, ktoré neohrozujú život, väčšina žien sa však prirodzene vyľaká. Dobrá rada znie – ak si v prsníku niečo nahmatáte alebo zbadáte akúkoľvek zmenu, nepodliehajte panike a navštívte odborného lekára. Popíšte mu všetko, čo o svojej hrčke viete (či rastie alebo sa mení, akú má konzistenciu). Potom absolvujte potrebné vyšetrenia, aby určil presnú diagnózu a podľa toho navrhol ďalšiu liečbu.
Nezhubná a zhubná hrčka sa prejavujú rozdielne.
Nie je to vždy pravda a prejavy zhubného a nezhubného nálezu môžu byť podobné. Pri rakovine ide obyčajne len o jednu hrčku a na rozdiel od cysty môže byť tvrdšia a nepohyblivá – ani to však nie je pravidlo. Hrčka, ktorá na dotyk pôsobí hrozivo, môže byť celkom neškodná a naopak, aj malá, mäkká a pohyblivá hrčka môže niekedy znamenať rakovinu. Spoľahlivo dokáže nález diagnostikovať len odborný lekár.
Hrčku treba najprv pozorovať a až potom vyhľadať lekára.
Nie, nie je to správne a žiaľ, čím sú ženy staršie, tým viac tento postup využívajú. Každý nález by mal vidieť lekár – len on môže spoľahlivo zhodnotiť, či stačí hrčku istý čas len pozorovať. Ak áno, presne vám popíše, ako často a čo máte kontrolovať, prípadne kedy prísť na ďalšiu lekársku prehliadku.
Takzvané “pozorné vyčkávanie“ sa môže využiť u mladších žien, ktoré ešte menštruujú, pokiaľ je predpoklad, že ich nález súvisí s pôsobením pohlavných hormónov – je to však forma liečby, ktorú musí odporučiť lekár, nie žena sama. Najmä ženy po menopauze už nemávajú nálezy závislé od hormónov, preto u nich pozorovanie obyčajne nemá zmysel. Vo všeobecnosti sa odporúča vyhľadať lekára čo najskôr potom, ako si hrčku nahmatáte. V lepšom prípade vás upokojí, že nejde o nič vážne. No pokiaľ by náhodou išlo o zhubné ochorenie, každý týždeň odkladania správnej liečby môže mať nezvratné následky a zhoršiť vyhliadky na úspešnú liečbu.
Hrčka v prsníku môže byť príznakom infekcie.
Niekedy áno. Na začiatku sa ako prvý príznak zápalu objaví práve hrčka, ktorá môže ale nemusí byť sprevádzaná začervenaním. Mastitída – zápal prsníkovej žľazy sa najčastejšie objavuje u dojčiacich žien. Spôsobuje ju baktéria, ktorá sa do mliečnych žliaz dostane cez bradavku. Lokalizované ložiská infekcie sa potom môžu prejavovať ako citlivé, horúce hrčky v prsníkoch.
Ak som mala v minulosti cysty, nemusím sa obávať ani novovzniknutých hrčiek.
Niektoré ženy, ktorým boli v minulosti diagnostikované cysty v prsníkoch, podliehajú falošnému pocitu bezpečia, že hrčka v prsníku u nich nie je dôvodom na znepokojenie, lebo pôjde určite znovu o cystu. Aj pre ne však platí, že akýkoľvek nový útvar v prsníku by mal odborne vyšetriť lekár a len on môže zhodnotiť, či ide o neškodný nález, ktorého sa skutočne netreba obávať
