Bryndza je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne. Najznámejšie národné jedlo – bryndzové halušky sa varia snáď v každej slovenskej rodine a dávame ich ochutnávať každej zahraničnej návšteve. Okrem výnimočnej chuti má blahodarný vplyv pre ľudský organizmus ak sa vyrába poctivo a s láskou. História a obľúbenosť bryndze však siaha omnoho ďalej.
Po stáročia súčasťou jedálnička
Na územie dnešného Slovenska sa bryndza dostala už v 15. storočí vďaka Valachom a rýchlo sa tu aj udomácnila. Do 18. storočia ju vyrábali na menších salašoch, no okrem množstva spracovaného ovčieho mlieka, sa samotný proces nijako nezmenil ani s príchodom prvých manufaktúr. Hotovú bryndzu z Liptovských salašov uložili do jedľových sudov a plťami dopravili do dedín a mestečiek. Pre desiatky kilogramov lahodného syra sa vtedy púť ešte len začínala. Po preložení do vozov vystlaných slamou a čistým plátnom, sa presúvala bryndza na syrové trhy do stovky kilometrov vzdialenej Viedne. Predávala sa priamo z voza. Pre Viedenčanov išlo o pomerne vzácny tovar, pretože ju mohli zohnať len v úzko ohraničenom časovom úseku a navyše aj vo veľmi obmedzenom množstve, takže niet divu, že bačovia spokojne odchádzali z trhu skôr než ostatní. Postupne, so zmenou politického usporiadania, sa menilo aj prostredie na Liptove. Zlom znamenala II. svetová vojna, pretože po jej konci bryndziarne znárodnili a bryndza na čas vymizla z ponuky. Návrat prišiel až v 70. rokoch a bryndza sa opäť stala neoddeliteľnou súčasťou jedálnička Slovákov, Čechov či Rakúšanov. Vyrábajú ju síce aj v Turecku, Bulharsku alebo na Ukrajine, ale Európska únia napokon uznala slovenskú za originál svojho druhu.
