Cibuľová polievka je polievka francúzskeho pôvodu (Soupe à l’ognon alebo soupe à l’oignon). Jej recepis je známy už od čias Rímskeho impéria v Galii. Polievka má konzumujúceho zohriať, preto je tam trochu vína. Konzumuje sa aj pitím z bujónovej šálky, keď sa predtým vyje hrianka. Základná chuť polievky pozostáva z chute skaramelizovanej cibule, vínneho buketu a vývaru.
Vo Francúzsku sa obvykle požíva nielen v domácnostiach ale i v reštauráciách na konci dlhšej nočnej hostiny s alkoholom, aby si konzument napravil zažívanie a prebral sa. Požíva sa pitím z bujónovej šálky.
Vo Francúzsku sa varí aj v ešte jednoduchšom variante, kedy sa použije do nej len voda, cibuľa, tuk a chlieb. Recept kráľovského dvora uvádza aj víno, skaramelizovaný cukor a mäsový vývar.
História cibuľovej polievky
Jedna z legiend o tejto polievke hovorí, že recept vymyslel kráľ Ľudovít XV. V noci dostal hlad a zašiel si sám do kuchyne čosi zjesť. Zmiešal dokopy ingrediencie, ktoré tam našiel(cibuľa, maslo a šampanské) a vznikla z toho francúzska cibuľačka. Iná legenda pripisuje vynález cibuľačky kráľovi Ľudovítovi XIV.
História cibuľovej polievky je spojená s osobou Nicolasa Apperta, vynálezcu konzervy, ktorý bol kuchár-špecialista na zaváranie u svojho otca v Hôtel du Palais Royal a učil sa tiež v iných významných zariadeniach v meste Châlons-en-Champagne, napr. v Hôtel de La Pomme d′Or. Do tohto hostinca dochádzal pravidelne vojvoda Lotrinský, exkráľ Poľska Stanislav Lesczyński po ceste do Versailles, aby navštívil kráľovnú Máriu, manželku Ľudovíta XV. Jedného večera mu naservírovali polievku s cibuľou, ktorú ohodnotil tak delikátnu a jemnú, že sa mu nechcelo pokračovať v ceste bez toho, aby sa dozvedel recept. Zabalený do domáceho plášťa, Veličenstvo zostúpilo do kuchyne a nechalo si pripraviť pred vlastným zrakom toto jedlo. Nicolas Appert mu venoval ho venoval pomenujúc ho Cibuľová polievka podľa Stanislava(Soupe à l’ognon à la Stanislas)a publikoval ho vo svojej knihe Kniha všetkých domácností alebo spôsob konzervovania počas viacerých rokov všetkých živočíšnych a rastlinných zložiek v roku 1831 v tomto približnom znení:
Oddelí sa kôrka zo spodnej časti chleba, rozkrája sa na kúsky a vloží do pece z obidvoch strán. Keď sú kúsky teplé, potrú sa čerstvým maslom a znovu sa vložia do pece kým sa ugrilujú z oboch strán. Potom sa vložia do taniera, kým sa usmaží cibuľa na čerstvom masle mierne do tmava, obvykle tri veľké, stále ju miešajúc kým to bude opečené do hneda a zalejú sa vrelou vodou, vloží sa korenie a potrebná voda, potom sa nechá na miernom ohni štvrť hodiny pred podaním.
História nehovorí či jedného dňa vo Versailles Stanislas pripravil túto polievku kráľovi Francúzska.
zdroj: wikipedia
