Jeseň je pre milovníkov dobrého jedla a vína priam ideálne obdobie. Prvé jesenné dni vrcholí burčiaková sezóna, potom sa pre milovníkov gastronomických špecialít začínajú husacie a kačacie hody a s príchodom chladnejších dní k nim pribudnú aj zabíjačkové dobroty. Tieto pochúťky sa považujú za typické slovenské špeciality. Patrili však aj voľakedy, pred pár storočiami k našim národným jedlám? Aká vlastne bola kuchyňa našich predkov?
Pred dvesto, ba ešte aj pred sto rokmi sa na dedine jedávalo celkom inak, ako dnes. Jedlo sa veľmi striedmo a iba dvakrát denne, ráno a podvečer. Až začiatkom dvadsiateho storočia pribudol aj obed. Pri stole sedávali väčšinou iba muži, mladé ženy jedávali postojačky, často až potom, keď muži dojedli. Jedlo sa z jednej spoločnej misy, a to veru poriadne veľkej – priemer mávala až päťdesiat centimetrov.
Raňajky sa pripravovali vždy varené a museli byť dostatočne sýte. Boli to najmä cestoviny, rôzne kaše, husté polievky, praženica, placky. Cez obedňajšiu prestávku sa zväčša iba dojedlo, čo ostalo z raňajok. Druhé varené jedlo bolo až po práci. Obľúbené boli rôzne obilninové kaše ochutené buď na slano údenou slaninkou a cibuľou, alebo na sladko medom a neskôr aj cukrom. Cestoviny sa posýpali orechmi, alebo makom a polievali maslom. Jedávali sa aj pirohy, na sladko i na slano.
Pri pečení chleba sa zo zvyškov cesta robili rôzne osúchy.
Najobľúbenejšia zelenina bola kapusta. Používala sa po celý rok, čerstvá, alebo nakladaná a kvasená v drevených sudoch. Z kyslej kapusty sa varila najmä polievka kapustnica a hustý prívarok. Dusenou hlávkovou kapustou sa plnili koláče, takzvané kapustníky, alebo sa pridávala k cestovinám. Posledných dvesto rokov sa najdôležitejším jedlom stali zemiaky, ktoré dali základný charakter našej strave. Jedli sa samostatne ako hlavné jedlo – varené i pečené, alebo sa z nich pripravovali rozličné polievky, kaše a prívarky. Zemiaky sa pridávali aj do cestovín, placiek, chleba a koláčov. Často boli na tanieri aj strukoviny. Varili sa z nich polievky a rôzne prívarky. Obľúbené boli aj jedlá z vajec, najmä praženica, ktorá sa podávala na chlebe ako sýte raňajky či večera.
Mäso bolo v dedinskej chalupe na stole len v nedeľu a vo sviatok Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Popritom sa v niektorých regiónoch podávali aj ryby, alebo zverina. Neskôr pribudlo bravčové mäso. Cez zimu, pred Vianocami alebo cez fašiangy, sa robili zabíjačky. Naši predkovia si pochutnávali na jaterničkách, klobáskach, tlačenke i huspenine.
Z mlieka gazdiné samy vyrábali maslo a domáce syry. Varievala sa mliečna polievka z kravského mlieka, z kyslého mlieka bol chutný domáci tvaroh. V horských oblastiach, kde sa chovali ovce, bola obľúbená bryndzová polievka, nazývaná demikát. Z ovčieho mlieka sa robil aj výborný ovčí syr a oštiepky. Najdôležitejší produkt z ovčieho syra bola oddávna bryndza, ktorú poznali aj za hranicami Slovenska. Liptovskú bryndzu považovali v 18. storočí u nás aj v celej Európe za priam zázračný liek na všetky možné choroby.
Súčasná slovenská kuchyňa si zachovala viaceré zo spomínaných pokrmov a v posledných rokoch k nim pribudli aj ďalšie. A to nielen v podobe husacích či kačacích hodov alebo zabíjačkových špecialít. Na tanieroch sa častejšie objavujú aj tradičné jedlá zo zemiakov, strukovín a kapusty. Slovenské národné jedlo sú však dodnes predovšetkým tradičné bryndzové halušky.
