Dôležitým meradlom v otázke ľudského zdravia je ph krvi a tkanív. Vnútorné prostredie zdravého ľudského organizmu by malo byť mierne zásadité (6,8–7,8). Ideálnym pomerom v príjme kyslých a zásaditých látok v strave je 1:4.
Častou konzumáciou kyselinotvorných potravín je táto acidobázická rovnováha vnútorného prostredia tela narušená. Takéto prostredie oslabuje našu obranyschopnosť a je živnou pôdou pre rast baktérií a zápalové komplikácie v celom tele. Práve kyseliny, ktoré vznikajú v tele pri látkovej premene, nám veľmi znepríjemňujú život. Pri mnohých problémoch ani nevieme, že ich spôsobuje prekyslené prostredie organizmu. V našom tele vzniká:
? kyselina octová – zo sladkostí a bielej múky
? kyselina mliečna – zo svalovej námahy
? kyselina močová – z mäsa a odumierajúcich buniek
? kyselina uhličitá a fosforečná – z rôznych sýtených nápojov
? kyselina sírová – z bravčového mäsa a zadržiavaných vetrov
? kyselina dusičná – z niektorých druhov syrov a údenín
? tanín – z kávy, čaju, z potravinárskych farbív, konzervačných látok, umelých aromatických látok,
? kyselina acetylsalicylová – z mnohých, najčastejšie užívaných liekov proti bolesti
? ovocné kyseliny – z nápojov a (takmer neuveriteľné!) aj z kozmetiky
Najväčší podiel na odpadových látkach v tele má kyselina močová, prekyslenie (nadbytok kyseliny močovej) – preťažuje obličky, pečeň, obmedzuje ich filtračnú schopnosť, kyslý odpad sa ukladá v tuku, nervovom systéme a v orgánoch, dôsledkom sú ochorenia ako dna, žlčové a obličkové kamene, svalový a kĺbový reumatizmus, bolesti hlavy, zápcha, cukrovka, vysoký krvný tlak, odvápnenie kostí a následky: kazivosť zubov a pórovitosť kostí, krehkosť tepien a žíl, kŕčové žily, pálenie záhy – podráždenie pažeráka žalúdočnou kyselinou alebo žlčou (natrávený obsah žalúdka vteká do pažeráka) a nakoniec zníženie obranyschopnosti organizmu.
Čo by sme mali jesť a piť najčastejšie – darcovia zásad
Zelenina
Špargľa, artičoky, kapusta (biela, červená, zimná), ružičková kapusta, karfiol, hlávkový šalát, cibuľa, mladá cibuľka, cukina, kaleráb, reďkovka, hrášok, šalát, špenát, biela repa, cvikla, pažítka, mrkva, zelená fazuľka, cesnak, zeler, brokolica, paradajka, avokádo, chren, paprika, pór, uhorka
Ovocie
Citrón, limetka, grapfruit, rebarbora, banán (nezrelý), čerešne (kyslé), kiwi, kokosový orech, višne
Nápoje
Čerstvá zeleninová šťava, čistá voda, citrónová voda (čistá voda s čerstvým citrónom či limetkou), bylinkový čaj, zeleninový vývar, nesladené sójové mlieko, mandľové mlieko.
Obilniny a strukoviny
Jačmeň, pšenica (celozrnné, nelúpané), sója, šošovica, tofu
Semená, orechy
Feniklové semená, mandle, gaštany, tekvicové semená, slnečnicové semená, sezam, ľanové semená, kmín, akékoľvek naklíčené semená.
Tuky
Ľanový olej, avokádový olej, olivový olej, konopný olej, olej z púpavy, tuky morských živočíchov
Čo by sme mali jesť a piť s mierou
Zlodeji zásad (nútia telo, aby pri ich spracovaní a udržovaní rovnováhy používalo zásadité látky z vlastných rezerv)
Rafinovaný biely cukor a potraviny , ktoré ho v značnej miere obsahujú ( koláče, lekvár, sladkosti, sladené malinovky, sladené štavy, zmrzlina)
Biela múka a výrobky z nej( biely a toastový chlieb, žemle, cestoviny, koláče a torty)
Káva a alkohol v každej forme
Potraviny pôsobiace kyselinotvorne
? Všetky druhy mäsa, vajcia, morské živočíchy
? Mliečne výrobky, syry ( predovšetkým pikantné a ostré druhy), mlieko, tvaroh s výnimkou cmaru
? Sýtené minerálne vody
? Dochucovadlá ( horčica, kečup, majonéza, ocot, sójová omáčka)
. Ideálnym pomerom v príjme kyslých a zásaditých látok v strave je 1:4.){kind=link}
