Máj 2019 – mesiac bez lepku

Život s bezlepkovou diétou vôbec nie je jednoduchý. Ak však niekto trpí niektorou z foriem neznášanlivosti lepku, je dodržiavanie bezlepkovej diéty jedinou možnosťou liečby. O tom, ako je to s diagnostikou intolerancie lepku a čo by sme všetko mali o tejto problematike vedieť, sme sa pozhovárali s dietologičkou Jarmilou Kabátovou.

Bezlepková múka

Napriek tomu, že držať bezlepkovú diétu vôbec nie je jednoduché, v súčasnosti o nej mnohí hovoria dokonca ako o módnej záležitosti, či celosvetovom trende a šíria sa aj fámy, že sa z nej chudne! Mohli by ste, prosím, vysvetliť tým, ktorí ešte majú v tomto smere pochybnosti, čo v skutočnosti znamená intolerancia lepku – celiakia?

Počet ľudí na bezlepkovej diéte naozaj neustále stúpa a počet tých, ktorí ju dodržiavajú, je podstatne vyšší ako je počet samotných celiatikov, alergikov na pšenicu alebo pacientov s Neceliakálnou gluténovou intoleranciou (NCGS), keď je jej dodržiavanie nevyhnutné.  Príčinou je zvýšená medializácia prostredníctvom známych osobností spoločenského života, možný je tiež ,, placebo efekt,, a  predovšetkým mýty, ktoré o bezlepkovej diéte kolujú. Najväčším mýtom je, že sa pri bezlepkovej diéte  chudne. Chudnutie je najčastejšie spájané s horšou dostupnosťou bezlepkových výrobkov, celkovo zníženou konzumáciou pekárenských výrobkov, cestovín, alebo dezertov. Dôvodom je aj senzorická kvalita, respektíve to, že prechod na bezlepkovú diétu je náročný, pretože bezlepková chuť nemusí vyhovovať každému. Tiež finančná náročnosť, pretože bezlepkové výrobky sú podstatne drahšie, ako tie lepkové. Ľudia si dávajú podstatne väčší pozor na to, čo jedia, spracované potraviny z jedálnička vylučujú, lebo vo väčšine z nich sa lepok nachádza. Treba zdôrazniť, že strata hmotnosti reálne vychádza z dobre vyváženej stravy a pravidelnej fyzickej aktivity, keď je energetický príjem nižší ako výdaj. To teda znamená, že samotná bezlepková strava príčinou úbytku hmotnosti určite nie je. Nahradiť lepkový muffin tým bezlepkovým, lepkový chlieb bezlepkovým určite nestačí a môže to mať práve opačný efekt a viesť skôr k vzostupu hmotnosti. Vzostup hmotnosti na bezlepkovej diéte je následkom toho, že si ľudia väčšinou kompenzujú doterajší spôsob stravovania. Navyše, jednou z príčin môže byť fakt, že väčšina bezlepkových výrobkov obsahuje podstatne viac sacharidov, resp. jednoduchých cukrov, škrobov, viac tukov s nesprávnym zložením mastných kyselín, menej bielkovín a vlákniny, oproti klasickým lepkovým alternatívam. Keďže „bezlepkovosť“ nie je pre všetkých chutná, výrobcovia sa ju  snažia kompenzovať práve pridaním cukrov a tukov, čím sa zvyšuje kalorická hodnota a teda aj riziko vzniku obezity, diabetu a deficitu cenných vitamínov. Príčinou však nie je len senzorická kvalita výrobkov, ale tiež technologická. Neprítomnosť lepku s jeho technologickými vlastnosťami, sa totiž musí kompenzovať surovinami, ktoré nemajú ideálnu nutričnú hodnotu, avšak z technologických dôvodov je ich použitie v niektorých prípadoch nevyhnutnosťou. Bezlepková diéta nie je životný štýl, ani módny hit… je to jediná možná liečba celiakie, NCGS a kvôli kontaminácii aj pri IgE mediovanej alergii na pšenicu, alebo raž.

Aký je rozdiel medzi celiakiou a alergiou na pšenicu?

Celiakia je autoimunitné, geneticky podmienené ochorenie tenkého čreva, keď organizmus  ,, bojuje proti sebe samému ´´ tvorbou protilátok. Hlavným spúšťačom ochorenia je lepok, alebo glutén nachádzajúci sa v obilninách ako pšenica, jačmeň, raž, kontaminovaný ovos a vo všetkých potravinách z nich vyrobených. Patofyziológia, alebo podstata vzniku tohto ochorenia spočíva v pôsobení lepku na črevnú sliznicu u geneticky determinovaných jedincov, čiže u ľudí, u ktorých sa vyskytuje určitá genetická predispozícia v podobe antigénov HLA DQ2 a DQ8, ktoré sa s celiakiou spájajú.

Jarmila Kabátová, dietologička

Alergia na pšenicu je neprimeraná imunologická reakcia organizmu na pšenicu. Najčastejšie sú postihnuté pokožka a dýchacie cesty. Pšenica sa predovšetkým v detskom veku považuje za jeden z hlavných alergénov, pričom väčšinou ešte pred nástupom do školy vymizne.  U dospelých často pozorujeme trvalú alergiu na pšenicu, ktorá sa vyskytuje iba v spojení s telesnou námahou (WDEIA – anafylaxia na pšenicu, vyvolaná fyzickou aktivitou), alebo vo forme tzv. „pekárenskej astmy“, ktorú vyvoláva a spúšťa vdychovanie alergénov obsiahnutých v pšeničnej múke. Týmto pacientom prekážajú aj najmenšie stopové množstvá danej obilniny.

Pri NCGS reaguje ľudský organizmus celým radom nešpecifických príznakov na prítomnosť lepku alebo iných zložiek pšenice. Táto citlivosť sa môže objaviť náhle a v akomkoľvek veku. V niektorých prípadoch sa môže objaviť iba prechodne a krátkodobo a po nasadení bezlepkového stravovacieho režimu sa stav opäť zlepší.

Prejavy sú pri všetkých týchto ochoreniach v podstate rovnaké, rozdiel je len v podstate ich vzniku a v diagnostike.

Kedy a ako sa intolerancia lepku- celiakia prejavuje? Môže ňou trpieť dieťa už od narodenia (alebo od prvých mesiacov života)?

Niekedy bola celiakia považovaná len za ochorenie detí, s typickým obrazom dieťaťa s nafúknutým bruškom, ktoré nerastie, nepriberá, má objemné stolice a bolesti bruška. Dnes to už neplatí. Celiakia je ochorenie detí aj dospelých. Okrem toho, že celiakia sa dnes vďaka neustále sa zlepšujúcej diagnostike zisťuje čoraz častejšie vo vyššom veku, nám tiež začínajú pribúdať čoraz viac obézni celiatici. Častejšie sú aj mimočrevné, tzv. ,, atypické,,  prejavy, predovšetkým u dospelých pacientov ako aj pacienti, ktorí sú úplne asymptomatickí, čo znamená, že nemajú prejavy ochorenia žiadne . Dnes sú však rovnako časté, alebo častejšie ako ,, typické ´´- gastrointestinálne a ich znášanie je ovplyvnené skôr individuálnou citlivosťou a samotným prejavom celiakie, bez ohľadu na vek a pohlavie. Prejavy ochorenia začínajú po požití múčnej stravy, k čomu dochádza v detskom veku. Zavádzanie lepku do jedálnička dieťaťa sa odporúča najskôr vo 4. a najneskôr v 6. mesiaci života dieťaťa, pokiaľ je to možné, najlepšie súčasne pri dojčení. Ochorenie sa neprejavuje hneď po narodení, predpokladá sa účasť spúšťacieho mechanizmu ( stres, tehotenstvo, trauma, operácia, vírusová infekcia). Často vzniká okolo 2. roku života, s vrcholom v 3. a 4. decéniu, ale môže sa prejaviť v ktoromkoľvek veku. Pokiaľ ide o bezlepkovú diétu- liečba je trvalá, pretože sa jedná o celoživotné ochorenie.

Môže sa prejaviť aj v dospelosti? Napríklad aj u ľudí, ktorí v minulosti nemali symptómy, poukazujúce na takúto intoleranciu- celiakiu?

Dnes bol zaznamenaný postupný vyšší priemerný vek pri diagnostikovaní tohto ochorenia. Z toho dôvodu sa čoraz častejšie celiakia diagnostikuje vo veku nad 30- 40 rokov a ničím výnimočným nie sú ani pacienti, ktorým je celiakia zistená v dôchodkovom veku. Väčšinou sa jedná o ľudí, ktorí mali celý život ťažkosti. Nevedelo sa prísť na to, o čo sa jedná a až dnes, keď je diagnostika na Slovensku na takej vysokej úrovni, im bola dianostikovaná celiakia a postupne na bezlepkovej diéte došlo k vymiznutiu všetkých dlhoročných ťažkostí. Celiakia u niektorých ľudí môže byť však aj  tzv. skrytá, tzn. že pacient nemal ani nemá žiadne ťažkosti, cíti sa byť zdravý ale aj napriek tomu lepok sliznicu poškodzuje, pričom skôr či neskôr sa to prejaviť môže. Takýmto pacientom je celiakia diagnostikovaná väčšinou náhodne, pri nejakom inom vyšetrení, ako napr. vyšetrenie u imunoalergológa, eventuálne v rámci skríningu prvostupňových príbuzných.

Ako prebieha diagnostika intolerancie lepku – celiakie? Aké testy sa robia a do akej miery sú spoľahlivé?

Prvý stupeň diagnostiky predstavujú ťažkosti, ktoré môžu na celiakiu poukazovať. Môžu sa týkať tráviaceho traktu, vyskytujúce sa častejšie u detí, ako napr. hnačky, nafukovanie, celkové neprospievanie, alebo sa môže jednať o ťažkosti mimo tráviaci trakt, ako chudokrvnosť, zvýšená hladina cholesterolu, zvýšené pečeňové testy, neplodnosť, kostné poruchy a pod. Celiakia sa často spája aj s ochoreniami ako Diabetes mellitus I. typu ( cukrovka ), autoimunitná thyreoitída ( ochorenie štítnej žľazy ), juvenilná artritída, ale tiež genetické ochorenia ako Downow, Turnerov alebo Williamsov syndróm. Pri výskyte týchto spomenutých ochorení, by mal byť pacient určite vyšetrený aj na celiakiu. Pri podozrení na celiakiu na základe klinických ťažkostí je pacientovi urobené serologické vyšetrenie, keď sa v krvi zisťuje prítomnosť špecifických protilátok na lepok. V prípade zistenej zvýšenej hladiny týchto protilátok musí pacient absolvovať enterobiopsiu, ktorá je základným vyšetrením pre diagnostiku celiakie. Bez pozitívnej biopsie nemôže byť pacientovi toto ochorenie diagnostikované a teda pacient nemôže byť nastavený na liečbu, ktorou je celoživotné prísne dodržiavanie bezlepkovej diéty. Enterobiopsiu vykonáva vždy odborník, gastroenterológ. Pri tomto vyšetrení je pacientovi odoberaná vzorka sliznice tenkého čreva. Tá je následne odoslaná na histologickú analýzu. Pozitívna serológia a biopsia tenkého čreva sú stále základom diagnostiky tohto ochorenia. Definitívou je následná zreteľná odpoveď na bezlepkovú diétu, to znamená, keď sa pacientovi pri dodržiavaní bezlepkovej diéty začína zdravotný stav zlepšovať a dochádza k vymiznutiu všetkých príznakov.

V súčasnosti sa veľa hovorí aj o špeciálnych testoch, ktoré si pacient môže urobiť sám, doma…

Okrem toho sa môže pacient otestovať aj sám doma, pomocou tzv. self testu, ktorý si teraz môže urobiť každý aj na stránke www.dobrebezlepku.com . Jedná sa o dotazníkový test, pozostávajúci z otázok, podobne ako prebieha odoberanie anamnézy u lekára. Automatické vyhodnotenie takéhoto testu nás vie správne nasmerovať a dá nám odpoveď na to, či by sme lekára mali navštíviť alebo nie, resp.či naše problémy s lepkom môžu naozaj súvisieť. Ďalej sú pre pacientov v lekárni dostupné tzv. rapid testy ( = domáci test, celiatický test, rýchlotest…). Takýto test má niekoľko výhod, ale samozrejme, že existujú aj úskalia, ktorým treba venovať pozornosť. Výhodou je, že je ľahko dostupný , finančne nenáročný , môže sa vykonať na počkanie – čiže veľmi rýchlo v domácom prostredí,  bez pomoci zdravotníka a pritom spĺňa kritéria vyhľadávacieho testu – skríningového vyšetrenia. Podstatou je detekcia prítomnosti protilátky na lepok vo vzorke krvi. Červený prúžok v kontrolnom okienku ukazuje, že vo vzorke sú protilátky prítomné. Výsledok testu je pozitívny, ak sa v kontrolnom aj v testovacom poli objaví svetlo až tmavočervený prúžok.

Do akej miery sú takéto domáce testy spoľahlivé?

Výhodou je aj okolo 90 %, senzitivita a špecificita týchto testov. Je však treba mať na pamäti, že ako samotní výrobcovia zdôrazňujú, jedná sa len o  orientačné odhalenie CD a je ho možné tiež použiť eventuálne na odsledovanie účinnosti bezlepkovej diéty.  To znamená,, že na základe pozitivity tohto testu by sa pozitívne testovaný jedinec nemal v žiadnom prípade sám nastaviť na bezlepkovú diétu z viacerých dôvodov. Jednak, že  definitívna diagnóza si vyžaduje špeciálne postupy a vyšetrenia, že  negativita testu nevylučuje diagnózu CD na 100% a bez lekársky potvrdenej dg CD pacient nemá nárok na preskripciu bezlepkových výrobkov na recept. Z týchto dôvodov môže definitívnu diagnózu, pripadne vylúčenie CD stanoviť len špecialista, gastroenterológ. Pokiaľ vám teda takýto test vyjde pozitívne, je potrebné o tom oboznámiť vášho obvodného lekára, ktorý vás odošle s výmenným lístkom ku gastroenetrológovi. Pokiaľ váš rapid test nepoukazuje na prítomnosť špecifických protilátok na lepok, ale máte odsledované, že vaše ťažkosti sú jednoznačne spájané s konzumáciou obilnín obsahujúcich lepok, je rovnako tak potrebné o tom oboznámiť obvodného lekára a navštíviť gastroeneterológa, ktorý by mal serologicky vylúčiť alergiu na pšenicu, alebo vykonať záťažový test na neceliakálnu gluténovú senzitivitu.

Čo sa stane, ak pacient, ktorému bola diagnostikovaná celiaka, bezlepkovú diétu nerešpektuje a nedodržiava? Riskuje vážne ohrozenie svojho zdravia?

Príznaky celiakie pretrvávajú dovtedy, kým celiatik prijíma lepok, čo teda znamená, že  najúčinnejšou a zatiaľ jedinou možnou liečbou celiakie je celoživotná, prísna bezlepková diéta . Podstata spočíva vo vynechaní všetkých potravín a jedál obsahujúcich lepok. K ústupu príznakov pritom dochádza v pomerne krátkom čase. Už v priebehu pár dní sa symptómy strácajú a u pacienta dochádza k okamžitému zlepšeniu kvality jeho života. Dokonca aj u asymptomatických pacientov je zaznamenané zlepšenie stavu, v zmysle ,, nič mi nebolo, ale cítim sa lepšie ,, . Pri vedomom, či nevedomom vystavení lepku sa však príznaky vracajú, a to v rôznych časových intervaloch. U niekoho sa príznaky vracajú okamžite, u niekoho v priebehu pár  dní a niekto jednorazové porušenie diéty ani nepocíti. Práve títo pacienti majú s dodržiavaním diéty a celkovou disciplínou najväčší problém. Jedná sa väčšinou o asymptomatických pacientov, adolescentov, častejšie mužov. Neskoro zistená alebo neliečená celiakia sa môže neskôr prejaviť v podobe rôznych komplikácií, ktoré môžu súvisieť s poruchou vstrebávania jednotlivých živín, ako napr. vápnik. Deficit vápnika sa môže prejaviť rednutím kostí, až osteoporózou, nedostatočné vstrebávanie a teda aj negatívna energetická bilancia v podobe únavy, neprospievania, chudnutia a zastavením rastu. U dievčat a žien môže dochádzať k poruchám menštruačného cyklu, môže to viesť k neplodnosti, častým potratom, alebo k nedostatočnej výžive plodu počas prenatálneho vývoja. Keďže ide o autoimunitné ochorenie, tie sa majú tendenciu pridružovať. Bohužiaľ, môže dôjsť aj k najvážnejším komplikáciám, akými sú onkologické ochorenia týkajúce sa predovšetkým tráviaceho traktu. Celiakia je celoživotné ochorenie, teda pacient s týmto ochorením je odkázaný na celoživotnú bezlepkovú diétu. Stále sa nájdu pacienti, ktorý však diétu nedodržiavajú prísne, vedome aj nevedome robia diétne chyby, alebo dokonca ju úplne odmietajú a ignorujú. To, samozrejme, predstavuje pre nich riziko, ktoré sa môže neskôr prejaviť v podobe vážnejších, už spomenutých zdravotných komplikácií. Tie spočívajú v podobe symptómov, ktoré sa môžu vrátiť, objaviť, alebo sa môžu objaviť nové a v najhoršom prípade to môže viesť k malígnym ochoreniam.

Existuje aj nejaká iná forma intolerancie lepku než celiakia?

Obilná bielkovina lepok nepredstavuje problém len pre celiatikov. Vieme, že bezlepková diéta predstavuje liečebnú alternatívu pacientom s NCGS, ktorej výskyt je podstatne vyšší ako CD samotnej ( cca 6 % populácie NCGS/ cca 1% CD ). Tiež pri alergii na pšenicu (pozitívne protilátky typu IgE), pri ktorej majú pacienti rovnako ako pri CD, na Slovensku, nárok na preskripciu bezlepkových výrobkov z verejného zdravotného poistenia. Bezlepková diéta sa tiež často využíva ako podporná liečba pri rôznej forme autizmu, schizofrénii, syndróme dráždivého čreva- IBS, IBD ochoreniach – Crohnova choroba, Ulcerózna kolitída a podobne, napriek tomu, že štúdie zaoberajúce sa pozitívnym efektom bezlepkovej diéty a jej vplyve na spomenuté ochorenia nie sú vôbec jednoznačné a ich výsledky sú veľmi kontroverzné. Počet ľudí na bezlepkovej diéte teda výrazne prevyšuje počet pacientov s CD, NCGS, alebo IgE mediovanou alergiou na pšenicu, kde je bezlepková diéta nevyhnutnosťou.

Je možné robiť vyšetrenie na intoleranciu lepku – celiakiu aj pacientovi, ktorý si už sám „naordinoval“ bezlepkovú diétu a stravuje sa týmto spôsobom už dlhší čas?

Bezlepková diéta sa stala akýmsi „módnym hitom“ súčasnosti. Niektorí odborníci ju dokonca spájajú s ortorexiou ( porucha príjmu potravy – nadmerné zaoberanie sa zdravou výživou).  Ktokoľvek môže byť na bezlepkovej diéte, je to však podľa môjho názoru zbytočné, obmedzujúce, finančne náročné a môže to byť aj z dlhodobejšieho hľadiska riskantné, pokiaľ človek nevie, ako správne na to. Najdôležitejšie však je zdôrazniť, že predtým než sa niekto na bezlepkovú diétu nastaví, by sa mal dať riadne vyšetriť u gastronterológa, prípadne imunoalergológa. Je to z toho dôvodu, že pokiaľ by prišiel na vyšetrenie a bezlepkovú diétu by už dodržiaval, výsledky budú skreslené a diagnostika nepresná. Jedinou možnosťou potom je opätovne sa lepkom zaťažiť na aspoň pol roka pri konzumácii 15g lepku/ deň, čo predstavuje približne 3 stredne veľké krajce lepkového chleba. Okrem toho, nie vždy je za problémom len lepok. Súčasťou potravín a pokrmov ktoré lepok obsahujú sú aj iné zložky, ktoré môžu byť za ich problémy zodpovedné. Súčasťou múčnych jedál je veľmi často sója, kvasnice, vajíčka, mlieko, na ktoré môže byť dotyčný alergický a navyše, obilniny obsahujú oligosacharidy a fruktany , čo sú skvasiteľné sacharidy, ktoré môžu prekážať pacientom so Syndrómom bakteriálneho prerastania ( SIBO ), alebo Syndrómom dráždivého čreva ( IBS).  Netreba preto viniť vždy len lepok a hneď, bez diagnostiky, sa nastavovať na bezlepkovú diétu.

Na čo by mali dbať pri stravovaní ľudia, ktorí musia dodržiavať bezlepkovú diétu? Je niečo, čo by mali konzumovať, aby svoj organizmus o niečo dôležité neochudobňovali?

Bezlepková diéta za určitých podmienok môže predstavovať riziko. Je to predovšetkým pre nutričné deficity, ktoré so sebou môže priniesť. Dôležité je uvedomiť si, že pri bezlepkovej diéte nevylučujeme len lepok samotný, ale komplet celé obilniny, obsahujúce okrem lepku aj iné esenciálne živiny, ktoré môže byť náročné doplniť v dostatočnom množstve prostredníctvom prirodzene bezlepkových zdrojov. Posledné štúdie potvrdzujú závery, že bezlepková diéta môže viesť ku karencii vlákniny, bielkovín, Fe, Zn , vitamínov B12, B6 a kyseliny listovej. Je preto veľmi dôležité, aby sa celiatik stravoval plnohodnotne, vyvážene a pestro. To znamená, aby v dostatočnom množstve kompenzoval jednotlivé živiny, ktoré v rámci bezlepkového stravovania môžu byť v deficite, a to predovšetkým v prípade presadzovania hotových bezlepkových výrobkov pred prirodzene bezlepkovou stravou. Potrebné je zvýšiť príjem vlákniny prostredníctvom zeleniny, ovocia, strukovín, pseudoobilnín ako pohánka, amarant, quinoa.

Ale skonzumovať potrebné množstvo všetkých týchto potrebných potravín môže byť náročné…

Keďže môže byť náročné z hľadiska potreby skonzumovať veľké množstvo týchto potravín, vhodné je využívať aj komerčné, voľne dostupné, rozpustné a nerozpustné vlákninové prípravky, ktoré si každý môže kúpiť v lekárni. V závislosti od druhu vlákniny ju potom môžete pridávať do už hotových pokrmov, pri pečení, varení, alebo si ju môžete jednoducho zarobiť a vypiť. Pokiaľ to váš zdravotný stav dovoľuje, pridávajte pri pečení do cesta rôzne druhy semiačok, ako napríklad ľanové, sezamové…, ktoré jednak zvýšia nutričný status pokrmu, ale okrem toho aj senzoriku, čiže. chuť a vzhľad. V dostatočnom množstve treba konzumovať predovšetkým zeleninu, vhodné druhy mäsa, orechy, aspoň raz týždenne zaradiť do jedálnička strukoviny a ryby. Je to však veľmi individuálne. Ku každému pacientovi sa musí pristupovať osobitne na základe jeho fyziologických potrieb a s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, vek a pohlavie. Z toho dôvodu je dôležité poradiť sa pri zostavovaní jedálnička s gastroenterológom, alebo kvalifikovaným nutričným terapeutom.

Majú ľudia, u ktorých bola diagnostikovaná intolerancia lepku – NCGS (nielen samotná celiakia) nárok na zľavu pri kúpe bezlepkových potravín? A čo nárok na kúpeľnú liečbu? A je pravdou, či iba fámou, že ľudia trpiaci celiakiou majú nárok na polovičnú invaliditu?

Nie, nárok na preskripciu bezlepkových výrobkov má len pacient s diagnostikovanou celiakiou a IgE mediovanou alergiou na pšenicu, raž. Pri NCGS nárok na preskripciu, ani na kúpeľnú liečbu nie je zatiaľ možný. Pacient so stanovenou diagnózou celiakie zostáva po diagnostikovaní dispenzarizovaný v odbornej gastroenterologickej ambulancii. V pravidelných intervaloch absolvuje kontrolné sérologické vyšetrenia zamerané na protilátky proti lepku, ktoré sa vyšetrujú spočiatku každé tri až šesť mesiacov, po úprave raz za rok- dva roky, eventuálne podľa stavu pacienta. Mal by sa sledovať stav výživy, dodržiavanie diéty, u detí rast a krvné testy, pacient by mal predovšetkým pravidelne absolvovať základný laboratórny skríning, najmä krvný obraz, hladinu železa, glykémie, pečeňových testov, pankreatické enzýmy, hladinu celkových bielkovín, albumínu, minerály. Mal by absolvovať endokrinologické vyšetrenie, vyšetrenie hormónov štítnej žľazy a denzitometrické vyšetrenie. Celiatik má tiež nárok na preukaz ZŤP, ktorý so sebou prináša množstvo výhod v podobe zľavy na MHD, kultúrne podujatia a podobne a v prípade splnenia podmienok má tiež nárok na sociálny príspevok štátu a nárok na kúpeľnú liečbu, ktorú mu môže vypísať obvodný lekár v spolupráci s gastroenterológom.

A existujú nejaké zdravotné riziká  pre ľudí, ktorí si bezlepkovú diétu nasadili sami? Hrozia im nejaké zdravotné problémy? Aj napriek tomu, že po vylúčení lepku zo svojej stravy sa cítia oveľa lepšie ako predtým?

Je zjavné, že pre pacientov s CD, NCGS a alergiou na pšenicu má bezlepková diéta významne pozitívny vplyv na kvalitu života, je pre nich nevyhnutnosť. Hlavným problémom však je, že väčšina ľudí je na bezlepkovej diéte bez riadnej diagnostiky. Prieskumy ukazujú, že najčastejšie sa jedná o mladé, vysokoškolsky vzdelané ženy bielej rasy, žijúce v oblastiach s ľahšou dostupnosťou bezlepkových výrobkov. V skutočnosti ale veľké percento z tých, ktorí sú na bezlepkovej diéte, nie sú riadne dietologicky edukovaní, aby pre nich bezlepková diéta nepredstavovala riziko nutričných deficiencií. Bezlepkovú diétu si bez riadnej diagnostiky, naordinovali sami, na základe toho, že mali ,, tráviace ťažkosti ,, , ktoré si vo väčšine prípadoch nesprávne spájajú s CD, prípadne s lepkom samotným.

Na čo by mala klásť dôraz budúca mamička, ktorá trpí intoleranciou lepku – celiakiou, aby jej dieťatku nič nechýbalo?

Jednoznačne musí dodržiavať liečbu – bezlepkovú diétu.Jedným z mimočrevných prejavov celiakie môže byť už spomenutá neplodnosť, problém otehotnieť a vyššia náchylnosť k potratom. Jedná sa o prípady nezistenej celiakie a nedodržiavania bezlepkovej diéty. Počas tehotenstva je potrebné, aby žena dodržiavala vyváženú stravu. Dôležitý je dostatočný príjem živín pre správny rast a vývoj plodu, dostatočný prívod Ca , Fe a vlákniny, zvýšiť príjem vitamínov a ďalších minerálnych látok. Jedno- razové porušenie bezlepkovej diéty  nepredstavuje problém a nie je nebezpečné pre plod, avšak dlhodobá konzumácia lepku môže sekundárne vývoj plodu ovplyvniť a to tým, že v dôsledku pôsobenia lepku dochádza k poškodeniu sliznice tenkého čreva a teda aj k poruche vstrebávania živín nevyhnutných pre správny vývoj plodu. Tehotné ženy, celiatičky, majú vyšší sklon k chudokrvnosti, z toho dôvodu je potrebná strava bohatá na Fe, doplnky stravy obsahujúce Fe ( na odporúčanie lekára ). Aby sa predišlo nedostatočnému rastu plodu, je potrebné o svojej diagnóze oboznámiť gynekológa. 

Je pravda, že pediatri odporúčajú pridávať lepok do stravy dojčených detí, ktorých mamičky trpia intoleranciou lepku?

Materské mlieko ovplyvňuje stav imunity dieťaťa, poskytuje mu ochranu, a preto pediatri  doporučujú pridávať lepok do stravy dieťaťa vtedy, keď je dieťa stále dojčené. Prídavok, ktorý obsahuje lepok, je doporučený podať dieťaťu najskôr v 4. mesiaci života a nie neskôr, ako v 6. mesiaci života. Postupné zavádzanie lepku u detí, ktoré sú stále dojčené, znižuje riziko celiakie v rannom detskom veku, ale pravdepodobne aj v ďalšom živote. Celiakia ako taká nemá vplyv na kvalitu materského mlieka. Problém môže byť pri nezistenej celiakii, alebo porušovaní diéty, kedy to v dôsledku narušenej sliznice tenkého čreva a nedostatočnom vstrebávaní živín, môže viezť k zníženiu kvality, ale aj kvantity materského mlieka. Pri zvyšných dvoch ochoreniach súvisiacich s lepkom a lepkovými obilninami- NCGS a IgE mediovaná alergia na pšenicu, nedochádza k poškodeniu sliznice tenkého čreva, preto to nemusí mať taký vplyv ani na vstrebávanie živín a teda ani na plod, prípadne na kvalitu mlieka. Straty živín v tomto prípade môžu súvisieť s častými hnačkami, zníženým príjmom potravy pri pociťovanom diskomforte v podobe nafukovania, alebo kŕčov a podobne. Preto je naozaj potrebné dodržiavať diétu čo najprísnejšie.

Aké ďalšie opatrenia by mala urobiť mamička – bezlepkárka, aby niečo vo výžive svojho dieťatka nezanedbala a ako spozná, či jej dieťatko nezdedilo túto intoleranciu po nej? Kedy je vhodné testovať dieťa na intoleranciu lepku?

Toto sa môže prejaviť v podobe tráviacich ťažkostí, objemnej a mastnej stolice dieťaťa, alebo ,, bledom vzhľade ,, , čo môže poukazovať na anémiu v dôsledku nedostatočného vstrebávania železa.  Deti často nerastú a nepriberajú, môžu byť precitlivené a prejaviť sa to môže aj na zhoršení učenia, alebo psychického stavu dieťaťa. Pokiaľ jeden z členov rodiny má diagnostikovanú celiakiu, dieťa by malo byť jednoznačne prísnejšie sledované obvodným lekárom a v prípade objavenia sa ťažkostí a vyššie spomenutých prejavov ho odoslať k detskému gastroenterológovi, ktorý už urobí všetky potrebné vyšetrenia.

Ako správne stravovať malého „bezlepkára“…?

Deti na svoj telesný rast a psychický vývoj spotrebujú veľmi veľa energie, preto majú vysokú potrebu živín. Pre vyvážený príjem živín je ideálne medzi troma hlavnými chodmi zjesť dva medzichody. Vyvážená strava predstavuje pestrú kombináciu bielkovín, sacharidov, tukov, vitamínov, vlákniny a tekutín, ktoré možno plnohodnotne prijímať aj v bezlepkovej podobe. Mali by však pritom platiť určité zásady týkajúce sa množstva a druhu prijatých tekutín počas dňa, vápnika a vitamínu D, potrebného na rast kostí, zubov, bielkovín v tom správnom množstve, pomere rastlinných a živočíšnych zdrojov, sacharidov, pričom vždy presadzujeme tzv. komplexné sacharidy, kam patrí aj vláknina a obmedzujeme jednoduché cukry v podobe bieleho stolového cukru, alebo v podobe kukuričného, či fruktózového sirupu vyskytujúceho sa často v cukrovinkách a sladených nápojoch. Opäť sa jedná o individuálny prístup ku každému detskému pacientovi a vyžaduje si to odbornú spoluprácu: pacient ( jeho rodinný zástupca) – lekár- nutričný terapeut a niekedy aj psychológa. U detského pacienta býva pomerne veľký problém práve disciplína v dodržiavaní bezlepkovej diéty. Kvôli pocitu inakosti detský pacient často vedome diétu nedodržiava. Je preto najmä v rukách samotného rodiča, aby svojmu dieťaťu vysvetlil, že byť na bezlepkovej diéte nie je ,, byť iný, alebo byť menej,, , že sa jedná o nutnosť, eventuálne ho oboznámiť aj s možnými následkami jej nedodržiavania.

Jana Vančová