V posledných rokoch táto známa zelenina postupne ale isto upadá do zabudnutia
Túto známu zeleninu si často zamieňame s ovocím.
Väčšina z nás si pamätá z detstva na kysnutý koláč s rebarborou. Naše staré mamy z nej pripravovali kompóty, šťavy, plnili ňou koláče, knedle. Táto rastlina pochádza z hôr východného Tibetu a strednej Číny. V Európe sa rebarbora začala pestovať až na prelome stredoveku a novoveku. Najviac sa pestovala vo Francúzsku. V Českej republike sa rebarbora intenzívne pestovala koncom devätnásteho storočia na južnej Morave a ako droga sa vyvážala predovšetkým do Ruska. Rebarboru zberáme postupným „nakláňaním“ stonky doprava a doľava, až kým s a neuvoľni celá stonka s listom, nikdy nie nožom. Od konca júna už stonky, listy nezberáme, aby sa vytvorili veľké trsy s dostatkom zásobných látok pre budúci rok.
Jarné rebarborové stonky, ktoré sú v obchodoch na predaj práve teraz, nie je nutné pri spracovávaní lúpať, stačí ich len umyť a nakrájať. Nesmie vás zaraziť ich farba – kým u rebarbory bulharskej sú listové stopky svetlo zelené, u rebarbory dlanitej zase červenkasté. Šupku odstraňujte len zo silných letných stoniek. Má výrazne kyslú chuť spôsobenú vysokým obsahom kyselín a najmä kyseliny šťaveľovej. Keďže chuťovo nie je okrem kyslosti výrazná, jej chuť zlepšíme škoricou, anízom, ale dá sa použiť aj bazalka či rozmarín – a to aj v prípade, ak ju chceme použiť na pečenie koláčov.
Táto zelenina je bohatá na vitamín A, C, na minerálne látky, ovocné kyseliny, mangán a hlavne na draslík. Stimuluje činnosť obličiek, zažívacieho traktu a žlčníka. Korene niektorých druhov sa používajú na výrobu liečiv. Jej listy by sme mali odstrániť predtým, než začneme čistiť stonky. Listy sú prudko jedovaté. Rebarboru nesmieme variť v hliníkovej nádobe, nakoľko kyselina štavelová vyvoláva s týmto kovom reakciu. Nemali by ju – aj napriek bohatému obsahu vitamínov a minerálov – konzumovať ľudia, trpiaci na dnu a artritídu pre obsah kyseliny šťaveľovej. Táto zabraňuje vstrebávaniu vápnika a železa a niektorí odborníci tvrdia, že môže mať vplyv na tvorbu obličkových kameňov.
Rebarbora sa výborne hodí aj ako súčasť príloh k divine či k niektorým druhom rýb (nahradí kyslastú chuť citrónu), ktoré optimálne dopĺňa jej kyslá chuť. Z rebarbory sa robia džemy, varí sa v cukre, používa sa do osobitých štrúdlí, môžeme ju pridať do ryžového nákypu. Môžeme ju napríklad použiť k príprave rebarborovej vodky. V chladničke uskladnená rebarbora rýchlo vädne, ale pokiaľ ju uložíte do mrazničky, dokáže si uchovať svoju kvalitu. Rebarbora nepotrebuje nijak zvlášť rozvariť na pyré, mäkne totiž po niekoľkých minútach tepelnej úpravy.
Z mojej „kuchárskej“ praxe ponúkam super koláč:
