Ako vyzerali raňajky našich predkov?
Raňajky. Toľko sa o nich už popísalo a takmer všetci vieme, že sú základom dňa a ako majú vyzerať. Už naši predkovia velebili raňajky a dbali na sýty začiatok dňa. Mali na to samozrejme iné dôvody, ako máme my dnes. Zatiaľ čo naši starí rodičia pracovali prevažne manuálne a potrebovali výdatné raňajky, my sa snažíme nájsť dokonalú kombináciu vyvážených raňajok, ktorá nám dodá potrebnú energiu a zároveň príliš nezaťaží organizmus.
Raňajky pred päťdesiatimi rokmi boli úplne iné ako sú dnes, ich význam však nie je o nič menší. To, čo naši predkovia vedeli už dávno, dnes zažíva renesanciu. Po rôznych diétnych omyloch a výživových experimentoch sú raňajky opäť v kurze a nikto nepochybuje o ich význame. Viete čo raňajkovali naši predkovia? Čo myslíte, prežívajú v našich domácnostiach niektoré ich raňajkové rituály a zvyky dodnes?
Mnohé ženy si ťažko zvykali na ranné jedenie a stále sa nájdu dámy, ktoré raňajky vnímajú ako povinnosť. Pre našich prastarých rodičov a predkov boli najdôležitejším jedlom dňa. Energeticky výdatné a sýte raňajky potrebovali najmä kvôli ťažkej fyzickej práci a z čisto praktického hľadiska – nasledujúcim jedlom bola spravidla až večera. Viete si predstaviť, že by ste si na raňajky odkrojili riadny „drevorubačský“ krajec domáceho chleba, natreli ho vrstvou masla, alebo masti, posypali ho bryndzou a zajedali ho slaninkou? Naši predkovia vôbec neriešili, koľko kalórií hneď zrána prijali, pre nich bolo dôležité poriadne sa zasýtiť, aby mali dostatok energie pre fyzickú prácu na gazdovstve.
Raňajkové obilniny
Raňajky boli v minulosti hlavným jedlom dňa, preto museli byť veľmi sýte. Naši predkovia ich pripravovali najmä z jednoduchých a dostupných potravín. Väčšinu z nich si dopestovali sami a pestrosť raňajok bola závislá aj od ročného obdobia. Základ raňajok tvorili obilniny vo forme kaše, ktorá sa jedla z jedného hrnca. Na dochutenie sa výnimočne používalo maslo, med, orechy, alebo mak. Takéto dobroty si však nedopriavali bežne, ale skôr na sviatočné raňajky. Možno vás prekvapí, že obilná kaša sa dá pripravovať aj na slano – s opraženou cibuľkou, bryndzou, alebo oškvarkami – túto kombináciu naši predkovia obľubovali už v 18. storočí. Bežní ľudia väčšinou jedávali kašu samotnú – teplá kaša jednoduchá na prípravu, dostupná a zasýti. Múčne a jačmenné kaše sa pripravovali z rozvarených zemiakov zahustených múkou, ktoré sa bohato mastili domácou masťou. Ak sa nedojedli, na druhý deň sa zapekali do chrumkava. Kukuričná kaša sa zabárala do mlieka, alebo vody a tiež sa podávala pomastená a posypaná oškvarkami a opraženou cibuľkou. Často sa pripravovala ajzapečená na plechu a podávala sa krájaná ako pečivo. Dnes sa tomu podobá kukuričná polenta. Obilniny boli hlavnou zložkou raňajok a pripravovali sa na mnoho spôsobov. Okrem kaše sa raňajkovali aj cestoviny – rezance, halušky a pečené nekysnuté obilné placky. Dali by ste si niečo podobné aj dnes?
Okrem kaše, cestovín a placiek boli bežným raňajkovým jedlom aj husté teplé polievky a to najmä v zime. Teplá polievka organizmus rozohriala a poriadne zasýtila. Varili sa tiež len z dostupných surovín – strukovín, zeleniny a na zahustenie sa používali obilniny ako krúpy, ovos, alebo pšenica. Často sa do polievky pridávali aj domáce rezance.
Gazdovia si zvykli každé ráno pred raňajkami vypiť pálenku. Rovnaký raňajkový zvyk poznáme od našich babičiek, ktoré si ráno dajú za kalíštek kvalitnej domácej slivovice „na rozprúdenie krvi“. Mladšia generácia si našťastie tento raňajkový rituál neosvojila.
Odlišné raňajky pripravovali gazdiné vtedy, keď sa pripravovali na sezónne práce. Žatva, oberačka hrozna vo vinohrade, alebo kosenie sena boli celodennou prácou a preto sa podávali dvojité raňajky, aby sa práca nemusela prerušiť. Prvé raňajky boli suché – chlieb s maslom, lekvárom, s bryndzou, slaninou, alebo masťou a jedli sa zavčas rána ešte doma. Druhé raňajky boli varené, výdatnejšie a raňajkovalo sa priamo na poli, aby sa práca zbytočne neprerušovala.
