Brokolica pochádza pravdepodobne z oblasti stredozemného mora. Jej názov je odvodený z latinského slova brachium, čo znamená konár. Spolu s karfiolom, kapustou, ružičkovým kelom a pod. patrí medzi hlúbovú zeleninu. Odroda, ktorá sa pestuje aj v našich podmienkach sa v talianskej Kalábrii pestuje od 16. storočia. Odtiaľ sa rozšírila do západnej Európy a do USA. Výraznejšieho „uznania“ sa brokolica dočkala až v 20 storočí.
V dnešnej dobe patrí brokolica medzi bežne dostupné druhy zeleniny, zadovážiť si ju môžete v každom supermarkete, alebo na trhu, v čestvom, alebo zmrazenom stave. Pestovanie a spotreba brokolice na celom svete neustále stúpa, u nás ju však stále zaraďujeme k menej rozšíreným druhom, v niektorých oblastiach dokonca k neznámym.
Pokúsim sa zhrnúť vám všetky priaznivé vlastnosti tejto zeleniny a možno vás presvedčím, že sa oplatí nájsť si k nej cestu…
Výživová hodnota brokolice
Patrí medzi najhodnotnejšiu zeleninu, ktorú môžeme v našich klimatických podmienkach vypestovať. Svojou nutričnou hodnotou vysoko prevyšuje ostatné zeleniny. Z hľadiska vitamínov má 3,5 krát viac vitamínu C ako citrusy, veľa karotenoidov, veľké množstvo vitamínu E, ďalej kyselinu pantoténovú a biotín. Brokolica je vzácna aj vysokým obsahom vápnika, ktorý je veľmi dôležitý pre zdravý vývoj detí, a udržanie zdravia dopelých. Brokolica obsahuje ďalšie dôležité prvky – horčík, draslík, železo, fosfor a zinok. Okrem toho si pravidelnou konzumáciou zabezpečíme aj veľké množstvo vlákniny, ktoré je v porovnaní s ostatnými druhmi zeleniny nadpriemerné.
Brokolica vo svojom komplexe obsahových látok pôsobí silne protiskleroticky. Je veľmi vhodná pre diabetikov. Pôsobí proti rakovine, liečivo na žalúdočné a dvanástnikové vredy, priaznivo na črevá. Je to zelenina i pre redukčnú diétu. Brokolica tiež aktivizuje látkovú výmenu, zlepšuje prácu srdca, svalov a nervov.
Pri celkovej prevencii proti rakovine sa odporúča konzumovať raz týždenne 20 dg mierne uvarenej brokolice s pretlačeným cesnakom. Asi 1-3 dávky brokolice po 170g týždenne môžu znížiť riziko rakoviny výraznejšie.
Brokolica má však vplyv na vstrebávanie jódu, preto ľudia , ktorí jedia brokolicu viac ako 2-3 krát týždenne, mali by konzumovať potraviny s vyšším obsahom jódu.
Nákup a kuchynská úprava
Pri kupovaní brokolice dávajte pozor, aby mala brokolica sviežu zelenú farbu, s uzavretými kvietkami, bez známok plesní, alebo hniloby. Ani kvalitné kusy zeleniny neskladujte dlhšie ako 2 dni a to najlepšie v chladničke. Možnosti kuchynskej úpravy brokolice sú široké, konzumovať ju môžete surovú – napríklad v šalátoch, z tepelne upravenej brokolice je vhodná napríklad polievka, môžeme ju použiť ako samostatnú prílohu k mäsitému pokrmu, alebo ju trebárs zapiecť so syrom a inými surovinami. Najšetrnejšia úprava je varenie v pare, netreba ju však variť úplne do mäkka, aby sa zachovalo čo najviac vitamínu C.
Požiadavky na zmrazovanie
Mrazenie je najefektívnejšou konzervačnou metódou, ktorá zaručí najlepšiu úchovu vitamínu C a chlorofylu. Pred zmrazením treba brokolicu krátko blanšírovať (vo vode 95 °C – 3 min a ihneď schladiť). Obsahuje enzým peroxidázu (najmä v hlúbe), ktorá môže spôsobiť v neblanšírovanej a krájanej brokolici vznik horkých látok. Blanšírovanie podmieňuje aj stabilitu vitamínu C a chlorofylu.
Ak som vás ani s množstvom pozitívnych vlastností brokolice nepresvedčila, že sa ju oplatí konzumovať, možno vás zlákam širokou ponukov receptov práve z tejto zeleniny, ktoré vám „navarím“ nabudúce…
