Čínsku kuchyňu netreba nijako zvlášť predstavovať. Právom sa zaraďuje medzi najlepšie na svete, dokonca sa niekedy kladie spolu s Francúzskou na prvé miesto. Jej pestrosť a rozmanitosť oceňujú znalci jedla v malých i veľkých, známych i neznámych reštauráciách po celom svete. Používa sa veľké množstvo zeleniny (okolo 150 druhov – kapusta, pór, špenát, sójové bôby, vodné gaštany, sójové klíčky, ale aj pekingská kapusta) a veľa rôznych druhov korenín, výťažkov a chuťových prísad. Najčastejšie sa používa bravčové mäso, menej hovädzie a baranina, ale najobľúbenejšia je hydina (kuracie a kačacie mäso). No nezabúda sa ani na ryby a morské produkty. 
Nedostatok mäsa sa nahradzuje v čínskej ľudovej i domácej kuchyni lacným, no na bielkoviny bohatým bôbovým či sójovým syrom. Počas historického vývoja aj vplyvom rozmanitosti čínskeho územia sa vyvinulo viac „ čínskych kuchýň “.
Všeobecne uznávané sú však štyri veľké kuchyne Šantungská, Sečchuanská, Tiangsko-Četianska a Kantónska. Nazývajú sa podľa provincií, či veľkomiest v ktorých vznikli. Ich spoločnou charakteristikou je vynaliezavosť, chuťová rozmanitosť, využitie všetkého, čo sa dá jesť a dôraz na estetické hľadisko. Všetky tieto kuchyne majú spoločné krájanie mäsa, zeleniny i ďaľších potravín na malé kúsky. Krájanie mäsa odjakživa patrilo medzi najdôležitejšie techniky čínskeho umenia. Jeden kúsok by sa mal rovnať jednému prehltnutiu a dá sa pohodlne chytiť paličkami. Najčastejšie používané druhy krájania sú na plátky, na kocky, na kúsky, na klátiky, hrebienkové plátky a ozdobné krájanie. Ďalšou spoločnou črtou všetkých kuchýň je náklonnosť k používaniu sójovej omáčky ku všetkým rastlinným olejom a masti.
Odmietavý vzťah majú k mlieku, syrom, mliečným výrobkom a maslu.Dôležitou výživno – dochucovacou zložkou čínskych jedál sú huby, najčastejšie čierne. Spločné sú základné techniky prípravy – minútky, varenie, dusenie v šťave, nad parou, údenie i pečenie v osobitne pripravených peciach. Na juhu Číny sú obľúbené dary mora i ryža. Na severe múčne jedlá.
Šantungská kuchyňa
Kladie dôraz na jemnosť chuti a prirodzenú čerstvosť pokrmu. Jedlá sú korenné pomerne málo a sú mäkké a krehké. Šantungská kuchyňa sa vyznačuje množstvom špecialít : – Sladkovodný kapor zo Žltej rieky ( po úprave má chrumkavú kožu ) Vo vnútri je mäkký a je poliaty sladkokyslou omáčkou, ktorá povzbudzuje chuť do jedla. – Dusené kurča na tečovský spôsob, ktoré sa takmer rozsýpa a jeho ružovkasté mäso samo odpadá od kosti. Je oblúbené po celej Číne. Kurence určené na prípravu tejto špeciality musia byť kŕmené osobitným spôsobom. – Opekané ústrice – podáva sa k vínu. Pokrájané jemné plátka opečené do polomäkka vo väčšom množstve oleja a nakoniec rýchlo podusené s cibuľkou a cesnakom. Nakoniec je celá zmes zaliata výrazne korenenou omáčkou. Šantungská kuchyňa je známa svojimi bielymi polievkami. Najväčšou vzácnosťou je polievka z vtáčich hniezd, ktorá sa podáva na slávnostných recepciách a banketoch. Pripravuje sa z jedlých častí vtáčich hniezd, ktoré sú pospájané slinami vtákov. Polievka pripomína iba čistý hovädzí vývar, čo je pre cudzinca často sklamaním.
Sečchuanská kuchyňa
Je to opak Šantungskej kuchyne. Vďaka podnebiu tu už od pradávna prevláda záľuba konzumovať štiplavé jedlá s paprikami, zázvoro, čiernym korením a všeobecne obľúbeným korením chua-tiao ( toto korenie sa pripravuje z rozomletých semienok bodliakovitého kra divého korenia rastúceho v západnej Číne. Výborná klíma umožňuje pestovať v tejto oblasti veľké množstvo zeleniny po celý rok, takže sčchuanská kuchyňa je veľmi vynaliezavá a rozmanitá. Sú v nej štipľavé jedlá. Preslávené sú rezančeky v ostrej cesnakovej omáčke a kurča Kung-Pao, ktoré si získalo veľkú oblubu takmer po celom svete i v našich reštauráciách.
Tiangsko-Četianska kuchyňa
Jedlá sú jemné, mierne sladkasté, pomerne málo korenené a obsahujú len veľmi málo chuťových prísad. Rozmanitosť spestrujú používaním bambusových výhonkov, čínskej šunky a bielych húb. Špeciality tejto kuchne sú : – Dusené žraločie plutvy v čiernej omáčke – Četiansky dusený sleď – polievka z pečeného mäsa a rýb – Dusená bravčová hlava, ktorá sa varí opatrne, aby si zachovala svoj pôvodný tvar, no pritom je taká mäkká, že sa dá jesť s lyžičkou.
Kantónska kuchyňa
Mäso sa pripravuje opekaním, vyprážaním vo väčšom množstve oleja, no bežné je aj pečenie na rošte a ražni a dusenie. Podstatné však je, aby mäso bolo mäkké, krehké, čerstvé a malo pikantnú chuť. Na to sa používajú rôzne druhy korení od plátkov citróna až pokvetné listy chrizantény. Katónske špeciality : – Dusené kuracie nožičky na divoko – Pečené malé prasiatko asi 6 kg najprv sa natrie kvasenou pastou zo sójových bôbov, sójovou omáčkou, sézamovým olejom, cesnakovým cukrom a ešte mnohými cudzokrajmými kvetinami. Pečie sa na ražni pokiľ sa koža neleskne. Tá sa potom úhľadne nakrája na plátky a je sa ako prvý chod. Až ako druhý chod sa konzumuje jemné mäso prasiatka.
Typická pre severnú Čínu je Pekingská kuchyňa.
Špecialitou je Pekingská pečená kačica, ktorá sa musí odchovať na osobitých farmách, kde sa 65 dní kŕmia, kým im nenarastie poriadny hrudník, mäkké mäso a jemná koža. Ošklbanej kačici sa vtlačí vzduch mezi kožu a mäso, stlačený vzduch a mäso sa sparia vriacou vodou a natrie sa sipupom, čo je dodá červenkastú farbu a krehkosť. Potom sa zavesí, aby vyschla a napokon sa pečie v upravených peciach pri 230-250 °C 3/4 hodiny. Kúsky kačice sa prinášajú na veľkej mise a k nim sa prinesú na zvláštnych miskách múčne placky asi desať centimetrov dlhé kúsky nakrájaného póru a potom na zvláštnej miske sladkastá bôbová omáčka s rozotretým cesnakom. Ďalším pekingským obľúbeným jedlom je Baranina varená v polievke. Varí sa v špeciálnom kotlíku so zvláštnymi pikantnými omáčkami. Je známa pod názvom moslimský kotlík. Protipól pekingského jedálneho lístka je exkluzívna Cisárska či Ovorská kuchyňa.
