Výnimočná lahôdka na maškrtenie i pre zdravie
Vôňa pečených gaštanov a ich predavači s pojazdnými pieckami patrili roky rokúce k typickému koloritu jesenného a zimného obdobia. Ak nemáme šťastie kúpiť si pečené gaštany na ulici, môžeme si v hypermarketoch kúpiť pravé talianske maróny a pripraviť si túto chutnú pochúťku doma.
Nielen pečené, ale aj sladké dobroty z nich sú u nás dodnes obľúbenou delikatesou, veď gaštanové rezančeky so šľahačkou či gaštanové jazýčky sa stali už dávno cukrárenskou klasikou. Vynikajúci gaštanový zákusok si však ľahko a rýchlo môžeme urobiť z hotového mrazeného gaštanového pyré aj sami. Dobrá správa najmä pre tých, čo si strážia svoju hmotnosť: spokojne si na gaštanových dobrotách zamaškrťte.
Mohlo by vás zaujímať
Zdravá maškrta
Gaštany sú totiž nielen chutné, ale aj veľmi zdravé. Majú zo všetkých druhov orechov o polovicu menej kalórií a v porovnaní napríklad s lieskovými či vlašskými orechmi až dvadsaťkrát menej tuku, zato oveľa viac vody a žiadny cholesterol. Okrem toho obsahujú vlákninu, až desať percent bielkovín, viacero dôležitých vitamínov a minerálov, nachádza sa v nich viac škrobu ako v zemiakoch a rovnaké množstvo vitamínu C ako v citrónoch. Sto gramov tejto pochúťky má len 180 kalórií a nášmu organizmu dodá tretinu odporúčanej dennej dávky vitamínu E a štvrtinu dennej dávky vitamínu B. Gaštany sú aj dobrým zdrojom draslíka, železa, vápnika, horčíka, zinku a fosforu. Gaštany pomáhajú vyplaviť jedy z pečene, napomáhajú pri hnačke, málokrvnosti aj pri celkovom vyčerpaní. Pozitívne účinky majú aj na srdcovo-cievny a tráviaci systém, priaznivo pôsobia na kvalitu vlasov a pokožky, podporujú imunitu. Tieto hnedočervené plody sú priam balzamom na nervy, pomáhajú pri zhoršovaní pamäti, vytvárajú pocity pohody a šťastia. A nie je to len ich jedinečnou sladkou chuťou, ale predovšetkým obsahom aminokyseliny tryptofanu, ktorá je súčasťou hormónu šťastia serotínu.
Chutné antidepresívum
Pozitívny účinok na nervovú sústavu znásobuje ešte aj prítomnosť vitamínov skupiny B. Táto kombinácia robí z gaštanov zdravé a mimoriadne chutné antidepresívum. Na gaštanoch si pritom môžu pochutnať aj diabetici a celiatici, pretože neobsahujú lepok. Tradičná čínska medicína ich považuje za dôležitý zdroj životodarnej energie. Výborné sú podľa nej tiež na posilnenie kĺbov a kostí, podporu činnosti obličiek a zvýšenie celkovej vitality. Pôvod gaštanov siaha až do obdobia pred Kristom, vraj až do doby bronzovej. Korene majú v Malej Ázii, odkiaľ sa počas piatich storočí rozšírili do všetkých krajín okolo Stredozemného mora. Darí sa im v rovnakých klimatických podmienkach ako viniču. V súčasnosti sa gaštany na veľkoprodukciu pestujú najmä v Taliansku, Španielsku, Číne a Severne Amerike. Slovensko je najsevernejšou lokalitou Európy, kde tieto úžasné stromy ešte môžeme nájsť. Najväčšie gaštanovisko u nás je v okolí Modrého Kameňa, v posledných desaťročiach sa im však nedarí a pomaly vymierajú.
Kde sa u nás vzali gaštany?
Podľa povestí priniesli gaštany na juh Slovenska Turci počas stredovekých nájazdov, ale existujú aj názory, že to bolo oveľa skôr a dostali sa k nám s rímskymi légiami pred dvoma tisícročiami. Rimania obľubovali tieto stromy nielen pre ich sladkasté plody, ale aj pre ich vode odolné robustné drevo, ktoré používali ako stavebný materiál. Zvyk predávať pečené gaštany na ulici sa traduje od devätnásteho storočia. Je zaujímavé, že tieto dlhoveké stromy nie sú vôbec príbuzné s pagaštanom konským, ale patria do rodiny bukov. Dorastajú podobne ako orechové stromy až do výšky dvadsať metrov a trvá poriadne dlho, niekedy aj päťdesiat rokov, kým sa v ich korune objavia prvé plody. Osobnou odrodou gaštanov sú maróny, pestované najmä v Taliansku, oveľa väčšie a aromatickejšie ako ostatné jedlé gaštany. Asi najobľúbenejšie sú maróny vo Francúzsku. Podávajú sa pečené, kandizované, používajú sa na prípravu sladkých dezertov alebo ako príloha k mäsu. Práve maróny sú najvhodnejšie aj na plnenie veľkej hydiny, husí, moriek, kačíc a diviny. V juhoeurópskych krajinách sa z gaštanov melie múka a z nej sa pečie gaštanový chlebík, voľakedy jedlo chudobných, dnes žiadaná delikatesa. V našich končinách je asi najpopulárnejšie gaštanové pyré so šľahačkou, pripravené z pomletých a prepasírovaných plodov vyšľahaných s rumom a cukrom do ľahučkej peny.
Mohlo by vás zaujímať
Ako si ich pripraviť?
Máte chuť na pravé pečené gaštany? Vyberte si v obchode kvalitné, rovnaké a čo najväčšie plody, najlepšie pravé maróny, a ostrým nožíkom ich na oblej strane narežte do kríža. Rozložené na plechu ich pečte pri 220 °C asi 30 minút. Je dobré vložiť do rúry nádobu s vodou, aby sa gaštany veľmi nevysušili. Môžete ich aj variť asi 15 minút vo vriacej vode. Po upečení alebo uvarení sa ľahko uvoľní ich hnedá škrupina a dajú sa raz – dva ošúpať. Ak máte chuť na spomínané gaštanové pyré, nemusíte sa trápiť s varením a mletím gaštanov. Rovnakú pochúťku získate aj z mrazeného polotovaru. Takéto pyré je už dokonca ochutené, hoci nič nebráni dochutiť si ho ešte aj podľa vlastných predstáv, pridať viac rumu, vanilku, alebo orechy, vyšľahať ho s troškou masla, alebo postrúhať na hrubom strúhadle na typické gaštanové rezančeky. No a aby pochúťka bola dokonalá – doprajte si aj poriadny kopček šľahačky.