Huby nie sú len pochutinou alebo korením
Obsahujú priemerne 3% bielkovín, ktoré majú priaznivé zloženie aminokyselín. Obsah tukov a jednoduchých sacharidov je zanedbateľný, významný je však obsah vitamínov – skupiny B, niekedy E,D, C a karotínov a minerálnych látok. Huby majú schopnosť kumulovať rôzne minerálne látky, často však i toxické a rádioaktívne. I niektoré jedlé huby obsahujú určité množstvo prirodzených toxických látok, napr. voľne rastúce šampiňóny, a preto by sme i jedlé huby mali konzumovať v rozumných množstvách.
Najhodnotnejšie sú mladé plodnice, pretože obsahujú menej ťažšie stráviteľného polysacharidu chitínu a tiež ich senzorické vlastnosti sú priaznivejšie.
Húb existujú stovky druhov, prevažne jedlých. V našich končinách je oficiálne uvádzaných len 56 druhov voľne rastúcich húb určených k priamemu predaju alebo k ďalšiemu priemyselnému spracovaniu pre potravinárske účely – napr. suchohríb, kozák, bedľa, hliva, kuriatka, atď. a 9 druhov určených len k sušeniu a pre premyslené spracovanie. Najväčší význam pre kuchyňu a najviac využívanými hubami sú šampiňóny a hlivy.
Ako huby nakupovať
Na trhoch by sme ich mali kupovať len od predajcov, ktorí sa môžu preukázať dokladom o spôsobilosti k predajú húb. Predávajúci musia dodržovať určité pravidlá – napr. že huby môžu byť len rozpolené a nesmú sa predávať jednotlivé časti huby zvlášť.
Ak nemáte príležitosť pripravovať huby čerstvé – okrem nich sú na trhu i rôzne výrobky z húb – huby konzervované, sušené a zmrazené, granule, pasty a prášky z húb, hubové extrakty a koncentráty.
Hubové variácie v kuchyni
O hubách sa hovorievalo, že sú mäsom chudobných. Toto tvrdenie nevzniklo z faktu, že by mohli vo výžive nahradiť mäso, ale že sa dajú upraviť všetkými spôsobmi ako mäso – dusené, pečené, smažené, dokonca i grilované, hubový guláš alebo hubové karbonátky.
