Listovej zelenine pochádzajúcej z Perzie. Prvýkrát sa v Európe objavuje v Španielsku v 11. storočí. Najväčší mýtus o špenáte pochádza z roku 1870, v ktorom publikoval istý vedec prácu, v ktorej tvrdil, že špenát má desaťkrát viac železa ako iná listová zelenina. Neskôr však nemeckí vedci zistili, že špenát má len desatinu množstva železa, ako sa pôvodne predpokladalo. Tento omyl bol spôsobený posunom desatinnej čiarky. Špenát tak neobsahuje 30 mg železa, ale len 3 mg.
Síce neobsahuje také množstvo železa, aké mu bolo prisúdené, patrí špenát k zelenine s blahodárnymi účinkami na organizmus. Obsahuje totiž množstvo vitamínov a minerálov. V špenáte sa nachádzajú karotenoidy, ktoré chránia bunky pred zničením a pomáhajú proti starnutiu a luteín, ktorý pomáha predchádzať ochoreniam sietnice oka. Je zdrojom vitamínov A, C, E, K a minerálov magnézia, jódu, železa, vápnika a kyseliny šťavelovej. Jeho pravidelným užívaním, sa znižuje hladina cholesterolu v organizme.
K negatívnym vlastnostiam špenátu patrí, že má vysoký obsah kyseliny šťaveľovej. Osoby, ktoré trpia dnou, reumatizmom, obličkovými chorobami alebo majú chúlostivý žalúdok, by ho mali konzumovať čo najmenej.
Je ideálny v čerstvých zeleninových šalátoch, ako obloha jedál, ako príloha k rybám a mäsu. U nás sa podáva ako prívarok s varenými zemiakmi a vajíčkami.
Tipy a triky
V obchode alebo na trhu vyberajte listy, ktoré sú zelené, nemajú žlté škvrny a nie sú zvädnuté. Uskladňujte v plastovom vrecúšku v chladničke, kde vydržia maximálne 5 dní. Pred uskladnením neumývajte, zvyšková voda môže spôsobiť zvädnutie.
