Aromaterapia je špeciálnym druhom fytoterapie, ktorý využíva éterické oleje získavané z rastlín alebo ich častí, predovšetkým lisovaním alebo destiláciou. Sú prchavé s rôznou rýchlosťou odparovania. Vdychovanie éterických olejov navracia sviežosť a zdravie a harmonizuje celú osobnosť – pôsobí vo fyzickej aj psychickej rovine. Významne ovplyvňuje našu myseľ, naše emócie. Všetky esenciálne oleje majú výrazný antibakteriálny účinok. Liečenie vôňami má svoje základy v staroveku. Éterické oleje sa pre terapeutické, náboženské a kozmetické účely používali už pred 5000 rokmi. Aromaterapia vznikla v orientálnych kultúrach Číny, Indie a Egypta a na západ sa šírila spolu s civilizáciou. Už pred 3000 rokmi používali Egypťania rastliny v medicíne, na prípravu a konzerváciu jedál, pri náboženských obradoch alebo pri mumifikácii. Aromaterapiu praktizoval napríklad egyptský kňaz Imhotep, ktorý bol neskôr uznaný za boha medicíny a liečenia.
Gréci oceňovali používanie éterických olejov spirituálne, ale častejšie ich používali v medicíne. Tieto zvyky, rovnako ako mnoho iné, sa neskôr dostali k Rimanom. Aj grécky lekár Hippokrates používal aromatické látky, napríklad úspešne chránil Athény pred epidémiami tým, že ich nechal celé vydymiť bylinami. Neskôr, v jedenástom storočí sa kresťanskí križiaci vrátili do Európy s dobrou znalosťou slávnych arabských parfumov i alchýmie, ktorá sa stala predchodcom modernej chémie. Tieto udalosti boli pokračovaním už existujúceho, rozsiahleho obchodu s vonnými rastlinami, ktorý sa rozšíril z Indie po Gréckej a Rímskej ríši. Tiež Kelti mali rastlinstvo v posvätnej úcte. Druidovia hojne využívali aromatické byliny, veľmi časté bolo napríklad pálenie bylín, ktoré slúžilo ako zdravotná prevencia a najmä ako liečba. Na rozpálenej panvičke sa pražili aromatické byliny a ich vôňa naplňovala príbytky. Vdychovaním aromatického dymu sa ľudia dostávali do stavu opojenia, inými bylinami liečili ochorenia priedušiek a ďalšie choroby. Z biblickej histórie vyplýva, že veľkú úctu voči bylinám prechovávali aj Izraeliti. „A Chizkija im naslúchal a ukázal im celý svoj dom pokladov, striebro, zlato a balzamový olej a dobrý olej a svoju zbrojnicu a všetko sa dalo nájsť v jeho pokladoch.“ (Druhá kniha kráľov, dvadsiata kapitola, verš trinásty) Kráľ Chizkija žil v 8. storočí pred naším letopočtom. V jeho dome pokladov ležal vonný olej vedľa zlata a striebra – tak vysoko bol cenený. Oleje a aromatické látky mali hodnotu pokladov a život bez nich bol veľmi ťažký. Uplatnili sa pri varení, na svietenie, pri náboženských obradoch, pri obetovaní. Oleje a aromatické látky slúžili tiež na liečenie. „A mnoho chorľavých potierali olejom a liečili ich.“ (Evanjelium podľa Mareka, šiesta kapitola, verš 13.) Izraeliti veľmi dobre rozumeli pôsobeniu aromatických látok na ľudskú psychiku. Vonný olej, ktorým boli pomazávaní králi a kňazi, bol zložený z látok, ktoré vyvolávali eufóriu a potlačovali úzkosť. Austrálski domorodci Aboridžinci veria, že jedine život v harmónii s prírodou môže byť zdravý. To, čo naša veda postupne objavuje, používajú na základe svojich znalostí od nepamäti. Vedia, ktoré aromatické rastliny prinášajú úľavu od prechladnutia, nádchy a bolestí hlavy, ktoré majú antibakteriálne vlastnosti. Niektoré rastliny užívajú preventívne a premyslene, akoby na úrovni nášho očkovania a dokonca používajú niektoré huby ako antikoncepciu. Koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia oživil aromaterapiu francúzsky kozmetický chemik René-Maurice Gattefossé, ktorý sa o éterické oleje začal zaujímať, keď pracoval pre rodinnú parfumériu. Všimol si, že mnoho éterických olejov, používaných pri výrobe parfumov bolo lepšími antiseptikami než chemické látky. Pri výbuchu v laboratóriu si popálil ruku a ošetril si ju čistým levanduľovým olejom. Ruka sa zahojila bez toho, aby bola infikovaná alebo na nej zostali jazvy. To ho priviedlo k výskumu využitia éterických olejov v dermatológii a kozmetike. V tej dobe začal nezávisle výskum prebiehať na celom svete. V Austrálii boli zaznamenané antiseptické a antimikrobiálne účinky čajovníkového oleja, v Taliansku študovali psychologické účinky éterických olejov. Francúzsky lekár Jean Valnet začal využívať éterické oleje vo svojej lekárskej praxi, vydal knihu Praktická aromaterapia a vyučoval ďalších lekárov.
Ako vlastne aromaterapia funguje?
Čuchová cesta: Prchavá vôňa sa rozptýli v priestore. Aromatické molekuly vstúpia do nosa, kadiaľ sa pohybujú smerom nahor, k čuchovému orgánu. Tam sa rozkmitajú tenké vlásky čuchových buniek, umiestnené v sliznici nosa. Tieto čuchové bunky, citlivé na vône fungujú ako prijímač informácií, z ktorých každý zodpovedá určitej vôni, ktorú identifikuje. Tieto čuchové informácie sú prenášané do mozgu, kde vyvolajú spomienky a ovplyvňujú telesné aj citové chovanie. Vône tiež stimulujú produkciu hormónov, ovplyvňujú chuť, telesnú teplotu, metabolizmus, pohlavnú túžbu, hladinu stresu, imunitu aj vedomé myslenie a reakcie. Vône vyvolávajú fyziologické a psychologické reakcie tým, že stimulujú produkciu neurotransmiterov a endorfínov v mozgu. Tieto látky vyvolávajú eufóriu a celkový pocit pohody.
Dýchacia cesta: Pri nadychovaní vám vnikajú aromatické molekuly zadržané molekulami vody, ktorú obsahuje vzduch, vdychovaný do dýchacieho ústrojenstva. V pľúcach molekuly silíc s kyslíkom vstupujú do krvného obehu a kolujú celým telom. Vo vnútri jednotlivých buniek aktivujú tieto silice schopnosť samoliečby.
