Historická romanca
Nečakane vojvodkyňou
je očarujúci príbeh, ktorý vám možno bude trošku pripomínať Cyrana z Bergeracu.
„Zábavný, pútavý román s výbornými postavami!“
Fresh Fiction
Hlavná hrdinka lady Lucy Uptonová má ostrý jazyk, ktorého sa desia všetci džentlmeni, no zároveň srdce zo zlata. Zosnuje dokonalý plán, aby najlepšej priateľke Cassandre pomohla zbaviť sa neželaného nápadníka, vojvodu z Claringdonu.
Derek Hunt je vzdelaný a šarmantný. Nemá aristokratický pôvod, šľachtický titul získal za zásluhy v boji proti napoleonskému Francúzsku a mravy vyššej vrstvy sú mu cudzie. Ukáže sa, že vojvoda je omnoho tvrdší oriešok, než sa na prvý pohľad zdalo.
Lucy s prekvapením zistí, že v súboji s tým tvrdohlavým chlapom treba tasiť tajné zbrane, ako sú dômyselné intrigy, britké slovné prestrelky a napokon bozky. A tak prehry striedajú malé víťazstvá a napokon sa bojuje o to najcennejšie, o lásku. Tej sa však stavia do cesty čestný sľub a zmysel pre povinnosť…
„Vkusné, vtipné, drzé a absolútne úžasné! Dávame 4,5 hviezdičky!“
Romantic Times
Začítajte sa do novinky nečakane vojvodkyňou:
PRVÁ KAPITOLA
Londýn na konci júna 1815
Lady Lucy Uptonová odfúkla konárik, ktorý sa jej vytrvalo dobýjal do úst, a pred ďalším si zaclonila oči. Lístie v tvári a úlomky vetvičiek vo vlasoch, boli, žiaľ, nevyhnutnou daňou za to, že strčila hlavu do živého plota. Nehovoriac o tom, že dnešná noc bola nezvyčajne chladná. Bol to však napokon jej vlastný nápad, a tak sa pevne rozhodla dotiahnuť ho až do konca.
Čupela bezpečne ukrytá v okrasnom kríku záhrady rodiny Chambersovcov, len zopár krokov od svojej drahej priateľky Cassandry Monroeovej. V honosnom panskom sídle sa konal bál, no tu, v záhrade, boli celkom samy… aspoň zatiaľ. Lucy natiahla krk, ako len vládala, aby prestrčila hlavu na druhú stranu ku Cass.
Tá stála na druhej strane živého plota a roztrasenými rukami si šúchala ramená. „Čo ak ťa nebudem počuť, Lucy?“ zašepkala.
„Len pokoj, Cass. Budem ti po celý čas nablízku.“
Cass s námahou prehltla a prikývla.
„Vidíš, teraz si ma počula, však?“ upokojovala ju Lucy.
Cass znovu trhane prikývla.
„Výborne,“ vyhŕkla Lucy.
Svetlo sviečok, umne rozostavených po celej záhrade, mäkko dopadalo na štrkom vysypanú cestičku, kde stála Cass. „Čo ak vôbec nepríde?“ spýtala sa a pomykala hodvábnou rukavicou s lemom, ako to robievala, vždy keď bola veľmi rozrušená.
„Príde. Povedal predsa, že príde, no nie? Napokon Jane zostala vnútri a na všetko dohliadne. Teda predovšetkým na tvoju matku, rozumieš.“
„Iste. Idem sa prepadnúť od hanby. Keby mama vedela, že postávam niekde v záhrade s dospelým mužom, určite ma vydedí.“
Lucy odfrkla. „To sotva, ak jej povieš, že ten muž je vojvoda z Claringdonu.“
„Mama sa riadne nazlostí, keď sa jej donesie, že som ho odmietla.“ Cass si zahryzla do pery.
Lucy sa vo svojej skrýši v živom plote pomrvila. „Práve preto musíme zariadiť, aby sa to nikdy nedozvedela.“
Ďalšie myknutie rukavičkou. „Čo ak vojvoda príde na to, že si tu znovu so mnou, a nahnevá sa?“
„Naozaj sa musíš stále pre čosi trápiť, Cass? Jasné, že na to nepríde. A aj keby, nechápem, prečo by ho to malo nahnevať. To, že sa tak chrabro zachoval v boji, za čo mu, samozrejme, patrí všetka česť, predsa nezaručuje, že z neho bude dobrý manžel.“
„Určite bude niektorej tým najlepším manželom na svete, on len…“ Cass sa ostražito poobzerala.
Lucy rozumela každému nevypovedanému priateľkinmu slovu. Úprimne s ňou súcitila. Neopätovaná láska zrejme veľmi bolí. „… nie je Julian.“
Cass sklonila hlavu. „Sesternica Penelope vraví, že Julian sa každú chvíľu vráti domov, ale… jednoducho nemôžem…“
„Nemusíš mi nič vysvetľovať, Cass. Rozumiem ti. Láske síce nie, tej ani zamak, keďže som sama ešte nikdy zaľúbená nebola, no nejako si s tým poradíme, uvidíš. V prvom rade sa potrebujeme zbaviť vojvodu a hneď potom niečo vymyslíme, aby si dostala šancu u Juliana.“
Cass si o znovu pošúchala ramená. „Som hrozná. Akoby som nevedela, že Julian sa má oženiť s Penelope.“
„To je predsa jedno,“ namietla Lucy. „Ide o to, že keď sa nechceš vydať za vojvodu z Claringdonu, nikto ťa k tomu nemôže donútiť. Nech si tvoja mama hovorí, čo chce. Niečo také nedopustím! Nebudem sa nečinne dívať, ako na niekom páchajú bezprávie, a už vôbec nie, ak ide o moju najlepšiu priateľku. Či je to tvoja matka, alebo sám vojvoda. Okrem toho verím, že človek nemôže pochybiť, ak je k sebe úprimný a kráča za hlasom svojho srdca.“
„Och, Lucy, tak veľmi ťa zbožňujem za to, čo hovoríš. Hoci netuším, ako to chceš zariadiť s Julianom, tvoj optimizmus je skutočne obdivuhodný.“
„Len pekne po poriadku. Teraz sa sústreďme na vojvodu.“
Na terasu vedúcu do záhrady dopadol mužský tieň a obe mladé ženy stíchli. Ozval sa zvuk krokov na štrkovom chodníku.
„To je on,“ šepla Cass a hlas sa jej triasol.
„Nedaj sa vyviesť z miery. Odvahu, priateľka moja. Musíš byť statočná!“
Sotva stačila dopovedať, priestor, kde Cass stála, do posledného miesta vyplnila sila vojvodovej prítomnosti. Zbadal Cass a zastal. Lucy ho zo svojho úkrytu videla len od pliec dole. Teda od jeho neuveriteľne širokých a mužných pliec dole. Naprázdno prehltla.
„Lady Cassandra,“ predniesol vojvoda hlbokým hlasom a uklonil sa.
Cass nesmelo zapišťala a vystrúhala poklonu. „Ďakujem, že ste prišli, vaša milosť.“ Hlas mala neprirodzene vysoký a vystrašený. Keby ju tak mohla chytiť za ruku a dodať jej odvahu. Len smelo, Cass. Len smelo.
„Musím však priznať, že ma vaše pozvanie dosť zaskočilo,“ pokračoval vojvoda.
„To som naozaj nemala v úmysle, vaša milosť, len som chcela… myslela som…“
Lucy okamžite spozornela. Už je to tu. Musí zasiahnuť. Cass nenachádza tie správne slová. Ticho si odkašľala do dlane. „Dúfala som, že tu budeme mať viacej súkromia na rozhovor, môj pane,“ zašepkala.
Cass jej slová roztraseným hlasom zopakovala.
„Tak je to teda,“ prikývol vojvoda. Pristúpil o krok bližšie a Lucy zalapala po dychu.
„Prosím, vaša milosť, nepribližujte sa ku mne. Ak by nás tu náhodou niekto zazrel, bola by som veľmi nerada, keby nadobudol dojem, že to nie je pri všetkej počestnosti,“ našepkávala ďalej čo najtichšie, aby ju vojvoda nepočul.
Cass zopakovala, čo počula.
Vojvoda sa rozosmial. „Takže podľa vás, lady Cassandra, stretnutie s mužom v záhrade uprostred noci nijako počestnosti neodporuje?“
Lucy sa zamračila. Dofrasa! Netušila, že ten chlap sa bude hádať o každé slovíčko. „Požiadala som vás o pár minút vášho vzácneho času len preto, aby som vám úprimne vysvetlila pohnútky svojho správania.“
Cass rýchlo zopakovala to isté.
„Nuž, nech sa vám páči,“ odvetil vojvoda.
Lucy sa zhlboka nadýchla. „Vaša milosť, hoci vôbec nepochybujem, že sú na svete tisícky žien, ktorým by vaša pozornosť nesmierne lichotila, musím sa priznať, že ja medzi ne nepatrím.“
Takmer fyzicky cítila, ako Cass pri tých slovách trpí. Zúrivo pritom poťahovala za lem rukavičky.
Lucy opatrne vykukla, aby zachytila vojvodovu reakciu. Znovu prehltla. Och, radšej to nemala robiť. Hoci ho už predtým videla a vedela, že vojvoda je veľmi pekný muž, jeho krása ju opäť zaskočila. Bol nielen pekný. Bol veľmi pekný. Ba príliš pekný.
„Rozumiem, lady Cassandra. Smiem sa vás len spýtať, z akého dôvodu ku mne prechovávate také city?“
Lucy nevdojak vypla hruď. Ale, ale! Tak on si pýta dôvody? Chce azda naznačiť, že sa mu stalo prvý raz, aby žena nebola jeho pozornosťou nadšená? Ešte pred chvíľou jej bolo vojvodu takmer ľúto, no v tejto chvíli jednoznačne víťazila jej potreba ochrániť priateľku. Bude musieť pritvrdiť. Jeho milosť si pýta riadnu príučku. A dostane ju, na to sa môže spoľahnúť!
„Možno ste ešte nestretli ženu, ktorá by nepodľahla vášmu kúzlu, môj pane, no ubezpečujem vás, že aj také jestvujú,“ šepkala Lucy a nahnevane prebodávala pohľadom statného muža pred sebou.
Cass znovu bezradne zapišťala a nečakane otočila hlavu, aby do kríkov zasyčala: „Lucy, to predsa nemôžem povedať.“
Lucy takmer vypadla zo skrýše na chodník. Vysvetlili si predsa, že úspech celej tejto šarády závisí len a len od toho, ako dlho Cass udrží formu. Len zopakuj, čo hovorím, v duchu dohovárala priateľke a ešte raz odrecitovala predchádzajúcu vetu.
Cass vrhla zúfalý pohľad ku kríkom a Lucy ani nedýchala napätím, či to tentoraz jej priateľka zvládne.
„To vám, žiaľ, nemôžem vysvetliť, pane,“ hlesla Cass namiesto toho. „Ja len, azda pochopíte…“
Lucy zaúpela. Cass to nepovie! Ech, keby bolo na nej, tak by mu to vytmavila! Možno by mohla… keby nejako šikovne strhla Cass do kríkov a postavila sa na jej miesto… Hlúpy nápad. To by si určite všimol. Škoda. No čo už. Bude musieť trochu ubrať na ostrosti svojich slov, ak chce Cass naozaj pomôcť. A to nepochybne zvládne, len… bude musieť chvíľu popremýšľať. Zhlboka sa nadýchla.
„Nuž, ak dovolíte, budem k vám veľmi otvorená. Jednoducho nemám najmenší záujem stať sa budúcu vojvodkyňou z Claringdonu,“ vysypala nakoniec zo seba Lucy. „Najmä ak je vojvoda, ktorého sa to týka, neskutočne arogantný a namyslený.“
Cass pobúrene skríkla: „Lucy!“
Vojvoda to začul a zaostril zrak na kríky. Inštinktívne sa prikrčila práve vo chvíli, keď rozhodným krokom podišiel k živému plotu, naklonil sa zaň a prudkým pohybom ju odtiaľ vytiahol. Vyletela z úkrytu ako zátka z fľaše, strapaté vlasy aj dekolt plné lístia. Na líci mala škrabanec, ktorý utŕžila pri tom prudkom odhalení, šúchala si ho dlaňou a obviňujúco gánila na vojvodu.
Ten naklonil hlavu a s arogantným úsmevom si ju premeral. „Zdalo sa mi, že vás počujem dvakrát, lady Cassandra. Teraz však vidím, že ako Eva v raji aj vy máte našepkávača. No váš hadí jazyk má dokonca meno. Dobrý večer, slečna Uptonová.“
