V roku 2004 štvorica muzikantov pod názvom Ľudová hudba Ondreja Kandráča odohrala svoj prvý koncert. Až neskôr sa názov vyprofiloval a zľudovel do dnešnej podoby – Kandráčovci. Ich popularita nabrala vysoké obrátky a v súčasnosti je kapela držiteľkou štyroch platinových platní. Pôvodnú ľudovú melodiku pretavujú do etno-prevedenia a charakterizuje ich špecifický zvuk tejto hudby, prepletený spontánnymi reakciami publika a nezmeniteľné sprievodné slovo lídra skupiny, huslistu a speváka Ondreja Kandráča. Práve jeho sme vyspovedali pri príležitosti tlačovej konferencie so súborom Alexandrovcov, s ktorými vystúpi kapela už po druhý raz.
Ako vnímate obrovský záujem ľudí i médií o značku Kandráčovci – máte reláciu v rozhlase, teraz expandujete na televízne obrazovky, žiadna skutočne dobrá šou sa nezaobíde bez vašej muziky?
Klamal by som, keby som povedal, že sa neteším a čarovnú formulku – vďaka ľuďom za záujem – naozaj nemyslím ako klišé. Sme im vďační za každý lístok, ktorý si kúpia na koncert, za každé kúpené CD a DVD, pretože bez nich by sme mohli hrať niekde maximálne v garáži a boli by sme neznámou kapelou.
Nezjavili ste sa zvečera do rána, chvíľu trvalo, kým ste sa dostali do povedomia, napokon fungujete 13 rokov…
Chválabohu, že je tomu tak. Veď poznáme „hviezdičky“, ktoré vyskočia zo dňa na deň, potom rovnako rýchlo zhasnú a veľmi ťažko to znášajú. Preto je lepšie pomalšie stúpať, pomalšie aj padáte (úsmev). Síce som odišiel z rozhlasu, ale stále som si udržal ruku na pulze doby, je pre mňa výzva robiť reláciu v rádiu, možnosť posunúť sa do moderátorskej roviny, respektíve vrátiť sa k rozhlasovej a televíznej robote, ktorá mi je blízka.
So súborom Alexandrovcov sa na májovom turné objavíte spoločne už druhýkrát, bude v niečom iné toto vystúpenie v porovnaním s predchádzajúcim?
Možno bude trochu pietnejšie – vzhľadom k tragickým udalostiam, ktoré zasiahli celý kultúrny svet, skladby budú prevažne tie známe, ktoré sme hrali aj v roku 2015, ale náš program sa nesie aj v znamení aktuálneho albumu Sokoly. Viem, že členom tanečného aj hudobného orchestra sa páčila naša skladba Lisočka, lisočka – len pre zaujímavosť, je to rusínska pesnička. Je súčasťou našich koncertov, pre nich to znelo ako pieseň o líške, ale po rusínsky je to o lieske. Každý člen nášho zoskupenia sa teší na vystúpenie i stretnutie, možno aj pospomíname trošku, na druhej strane, opäť pocítime ruskú profesionalitu, obrovskú ruskú dušu, nádhernú slovanskú melodiku, skladby, ktoré si bežne púšťam na dostupných internetových kanáloch, a ktoré mi spríjemňujú voľné chvíle.
Lisočka, lisočka
Na koncerte si zahráte a zaspievate aj spoločne so súborom Alexandrovcov…
Budú to dve piesne – Na Kráľovej holi a Macejko. Macejka už máme odskúšaného spred dvoch rokov. Našu spoluprácu priamo na javisku rozšírime o nepísanú hymnickú slovenskú skladbu Na Kráľovej holi.
Macejko, Macejko
Na koncerte Mariky Gombitovej ste neskutočne krásne zaspievali Správne dievča, nechystáte sa prekvapiť Helenu Vondráčkovú, ktorá bude rovnako účinkovať s Alexandrovcami, a pripraviť si niečo z jej repertoáru?
Nevylučujem podobnú fúziu a ak budeme spolu, možno dôjde k niečomu podobnému. V poslednom čase zaznamenávame, že slovenská ľudová pieseň je takpovediac v kurze, len ju treba vedieť podať správne a myslím si, že mnohým sa to darí. Preto je aj zvýšený záujem o ľudové piesne, súťaže s folklórom a vôbec o tradície, ktoré máme na Slovensku.
Správne dievča
Okrem CD máte na svojom konte aj DVD, pochváľte sa…
Vzniklo pri príležitosti desiateho výročia fungovania našej kapely, zostrih z koncertu. Nechcem, aby to vyznelo neskromne, ale ako prvá kapela regionálneho významu sme sa rozhodli ísť hrať do štyroch športových hál na východe Slovenska a všade bolo vypredané, za čo nesmierne ďakujeme našim fanúšikom.
Ponúk je neúrekom, musíte aj odmietať?
Bohužiaľ, ponúk je veľmi veľa a aj touto formou chcem povedať, ak sme niekedy aj museli odmietnuť niekam prísť, či už do kulturáku alebo na dni mesta a podobne, nie je to preto, že máme hviezdne maniere, to absolútne nie. Fyzicky ani organizačne sa to nedá zvládnuť a verím, že tým, ktorým sme nemohli vyhovieť, vyhovieme na budúci rok.
Podľa fotografií na sociálnej sieti sa venujete aj športovým aktivitám, prezraďte našim čitateľkám, samozrejme veríme že aj čitateľom, čo robíte, keď si potrebujete oddýchnuť od hudby, lebo zrejme aj to je treba?
Smejem sa, že svojho času som založil tanečnú skupinu, ktorá sa volá „Arytmia“ (smiech). Občas naozaj potrebujeme vypnúť a rád športujem, aj keď nemám kondíciu športovca, ani športovú postavu a líniu, ale toto ma netrápi, snažím sa vyvetrať si hlavu. Okrem toho si rád posedím s priateľmi pri dobrom vínku, čo tiež považujem za relax od stresov, ktoré ma v poslednom čase stíhajú. No a keďže je toto pre ženy, chcel by som na margo mojej postavy im povedať – ženičky, vy ste zmyslom nášho života, inak by nás každý večer ťahali z krčmy domov s 9,7 promile. A ak aj máte nejaké to kilečko naviac, nič si z toho nerobte, lebo ženy s kilami naviac žijú podstatne dlhšie ako muži, ktorí majú k tomu komentáre. Tak nás berte s rezervami, veľmi vás ľúbime, tešíme sa, že môžeme hrať práve vám, lebo keď vidím ženy v publiku, aj keby sa mi nechcelo, naštartujem sa. 🙂
Anna Ölvecká
