Pokiaľ bude záujem divákov a budeme vládať – budeme hrať!
Vašo Patejdl pendluje medzi Prahou a Bratislavou, v podstate to bolo tak vždy, pretože v Prahe mal veľa roboty a v Bratislave rodinu a štúdio. Veci sa pomenili, pred štyrmi rokmi sa prevalilo, že spevák a muzikant má v Prahe, vtedy trojročného, syna Benjamína. Nasledoval rozvod a sťahovanie do Prahy. Novú rodinu si užíva v Kundraticiach – teda kúsok od Prahy, kde má aj svoje štúdio. So svojou dlhoročnou priateľkou Milušou nedávno spečatil svoj vzťah sobášom priamo vo Vatikáne a syn Benjamín, ktorý má už sedem rokov, má tak kompletnú rodinu už aj na papieri.
Videl si film 7 zhavranelých bratov priamo na premiére, alebo si mal možnosť do jeho tajov nazrieť už skôr?
Samozrejme skôr, robil som predsa k nemu hudbu… Mal som to doma v počítači, asi tri mesiace som nad tým sedel. Ale je pravda, že na komplet s muzikou a ruchmi a so všetkým som ho videl na premiére prvý raz. Som spokojný.
Keď príde ponuka na prácu hudba k filmu, ako to vyzerá do momentu, kým príde myšlienka, akou líniou by sa hudba mala uberať?
Najdôležitejšie je komunikovať s produkciou, s tvorcami filmu, je to kolektívna práca. Režisérka mala predstavu, povedala mi ju, ja som niečo urobil, stretli sme sa, prípadne som to prerobil alebo som ja ponúkol niečo, Alice Nellis mi k tomu povedala svoje, boli to dosť náročné tri-štyri mesiace o intenzívnej komunikácii, hudby je vo filme naozaj dosť veľa.
Najťažšie momenty?
Od začiatku sme začali robiť od motívu, keď hlavná hrdnka trhá pŕhľavu, je to silný moment a od neho sa odvíjala ostatná hudba. Alice sa snažila strihať film podľa tempa, do ktorého som sa ja musel striafať, o to to bolo komplikovanejšie, ja som totiž bol oslovený dodatočne. Keby bolo viac času, možno by to vyzeralo inak, ale ako celok to pôsobí komplexne a som tomu rád.
Hudba je krásna vo filme a v istom momente aj revolučná v rámci českej a slovenskej filmovej hudby…
Pri prvotných sedeniach vznikla myšlienka, aby sa použili staré dobré nátroje, aby sme sa vyhli takzvaným sladkým hollywoodskym hudobným motívom (smiech). Hudba je niečo medzi barokom a renesanciou a sú to nástroje, ktoré sa ladia nižšie, muzika je potom akoby matnejšia, ale v konečnom dôsledku sa nám páčila symbióza s kamerou, s dejom, obrazom.
Mal si vedomosti o podobných nástrojoch, alebo si musel čo-to poštudovať?
Minimálne som sa stretol s tým na škole, keď som študoval kompozíciu, takže v obraze som bol, mali sme náuku o nástrojoch. Veľmi mi pomohol Tono Popovič, ktorý ako dirigent má viac možností prísť do styku s podobnými vecami, takže niečo som aj konzultoval, aby som vedel, čo sa dá a nedá zahrať na tých nástrojoch.
Hovoriť tri minúty po filme o celkových dojmoch je asi veľmi skoro… predsa skús…
Ako divák som spokojný, že som sa neodtrhol od filmu a ako tvorca som rovnako spokojný, že všetko spolu ladilo, nič ma tam nevyrušovalo. Keďže ten príbeh poznám, je dôležité, ako budú reagovať diváci, pre nich sme to robili.
Tvoj súčasný život sa netočí len okolo zhavranených bratov, už sa pripravuješ so svojou domovskou kapelou Elán na koncert, ktorý bude v Holíči 20. júna na letisku, tešíš sa naňho?
Veľmi sa teším, je to pokračovanie nášho turné Best Of 2 a začali nás oslovovať agentúry a ľudia, či by sme si to nezopakovali, podobná ponuka prišla aj z Holíča. Obrovský koncert pod holým nebom na hranici s Českou republikou, verím, že príde veľa ľudí, aj keď možno nie toľko ako pred dvanásimi rokmi na Strahov, bude úžasný happening.
O Eláne je známe, že sa nielen hrajú a počúvajú jeho pesničky, ale vždy je zdrojom debát aj kvôli niektorým Rážovým vyjadreniam, ale dokázali ste to, čo žiadna kapela na našom teritóriu. Jožo Ráž hovorí, že jemu sa ani nechce hrať, že hrá kvôli tebe a Janovi Balážovi, že máte malé deti a potrebujete peniaze…ako to je naozaj?
(Smiech). Pravda je, že máme malé deti, potrebujeme zarábať, ale zarábať potrebuje aj ten, kto má veľké deti. Nie je to určite len služba nám, on hovorí pravdu, keby sme žili inde, máme zarobené, sme za vodou, ale aj tak by sme hrali, lebo fanúšikovia nás chcú, chodia za nami. Dokiaľ toto bude pretrvávať a budeme vládať, myslím si, že budeme hrať.
Ty však máš aktivít oveľa viac, nie si celkom odkázaný na koncerty, filmy…
Môj najznámejší muzikál Jack Rozoarovač sa hrá niekoľko rokov v Kórei i Japosku, chystá sa do Číny, mám z toho dobrý pocit, aj tamtiémy potešia (úsmev). Okrem toho ma teší, že v Nitre sa uchytil muzikál Tisícročná včela, ktorý je vypredaný, Don Juan v Brne sa hrá už druhú sezónu a chystá sa aj do Prahy a, samozrejme, sa teším na ďalšie projekty.
Už sa nejaký prebúdza v hlave?
Konkrétne nie, dosť veľká robota bude prehrať a prearanžovať muzikál Don Juan pre Prahu, lebo v Brne sa hrá so živým orchestrom, ale v Prahe to, bohužiaľ, pôjde z pásu. No zvažujem asi tri ponuky a nemôžem robiť tri veci naraz, takže veľké sedenia, zvažovania ma čakajú.
Vlny bulváru si rozvíril priznaním malého syna v Česku, ale ty más aj dvoch veľkých synov, na ktorých si hrdý určite…
Áno a veľmi. Vaško má 34 rokov, je šikovný právnik, žije v Prahe s manželkou a dvoma deťmi, taže som už dvojnásobný dedo (smiech). Navštevujeme sa, stretávame, jeden vnuk je starší o rok ako môj najmladší syn Benjamín, druhý je o dva roky mladší, tak sa spolu hrávajú a je to zaujímavý pohľad ako sa Benjamín hrá so svojimi synovcami (smiech).
Mladší syn Robo (29) tak trochu šliape aj v tvojich šľapajách…
Skončil matematiku a fyziku, pracuje v skvelej forme, robí si doktorát a minulý rok si zahral aj ako predkapela Elánu a verím, že to vyjde aj teraz 20. júna v Holíči. V rámci hudby sa ho snažím podporovať, no samorejme nie tlačiť ho, to by ani nedovolil, je veľmi skromný a pracovitý.
Hráš ešte tenis, kedysi si sa pravidelne zúčastňoval tenisových turnajov populárnych osobností…?
Po roku idem teraz na niečo podobné ako boli tie turnaje do Přerova a teším sa na to.
Anna Ölvecká
