Som naladená pesničkársky
Sima Martausová – nenápadná dievčina s gitarou, riadne zamútila vody slovenského hudobného šoubiznisu. Prišla na scénu úplne nenápadne a naraz všetci chceli chodiť na jej koncerty, počúvať jej zaujímavé piesne, ktoré vyjadrujú prosté túžby mladej dievčiny zžitej so Slovenskom a slovenskými tradíciami tak, ako jej ich vštepili rodičia a starí rodičia. Rovnako očarila publikum v stredisku kultúry na bratislavských Kramároch, kde bola hosťom svojho pedagóga Juraja Sarvaša. Ten ju privítal vo svojom 142-om pokračovaní Poetických večerov a publikum mu bolo neskonale vďačné za tento milý darček. Tam vznikol i nasledujúci rozhovor.
Ako ste sa zžili s označením „malá Kirschnerka“, neprekáža vám?
Nie, vôbec neprekáža mi to, nestáva sa to síce často, ale keď to príde, skôr mi to lichotí.
Bola Jana váš idol, spevácky vzor – dnes máte dokonca spoločného manažéra?
Janku mám rada, krásne spieva, má nádherné pesničky, ale rada si vypočujem Jaromíra Nohavicu, Tomáša Klusa, som naladená pesničkársky.
Zažili ste na javisku pocit počas aplauzu, že tento potlesk patrí mne, asi som niečo dokázala?
Ešte nikdy. Vždy keď vidím a počujem ľudí v hľadisku, prebehne mi mysľou – toto nemôže byť len kvôli mne, ja tu len ponúkam dar, ktorý som dostala odniekiaľ zhora a nie je to len a len moja zásluha, že tu spievam pesničky, ktoré som zložila.
Počas dnešného koncertu ste spomenuli, že ste na priváte v Banskej Bystrici, počas štúdií, hrali na gitare spolubývajúcim študentom práva a moc ich to netešilo. Chodia dnes na vaše koncerty?
Priznám sa, neviem, ale viem, že mi držia palce, lebo som sa s nimi stretla normálne na ulici. Ale nepýtala sm sa, či chodia na koncerty, potešilo ma, že mi fandia.
Ako to prišlo u vás, že ste začali hrať na gitare a spievať?
Mala som to niekde zakódované a túžila som skúsiť aké by to bolo. No a vyšlo to, čo ma teší.
Vaše piesne sú hlavne o textoch, nenásilne, nenápadne kritizujete súčasný konzumný svet, s dávkou humoru…
Nie je to o tom, že chcem veľmi niečo povedať svetu, ale zamýšľam sa občas nad životom, nad hodnotami a o tom aj spievam. Nie je mi jedno, čo sa deje okolo mňa, okolo nás.
Pán profesor Sarvaš povedal, že ste chodili do školy, kde on vyučuje – v Banskej Bystrici, na čo ste poznamenali – chodila ako chodila, prezraďte, „blicovali“ ste?
Ako každý vysokoškolák, chodila som do školy, ale eď som vedela, že sa mi nič nestane, tak som nešla (smiech).
V komente k jednej piesni ste spomenuli, že treba snívať. Aké sú vaše sny?
Myslím, že celkom normálne, mať rodinku, byť dobrým človekom, aspoň sa o to snažiť a žiť tak pohodovo.
Ako vnímajú rodičia vašu kariéru, že sa rozbehlo možno až raketovým tempom…?
Držia mi palce, ale nezabudnú poznamenať to, čo si myslím aj ja, že kariéra nie je to najdôležiéjšie v živote. Snažia sa ma držať pri zemi, takže som uzrozumená s tým, že ak nebude spev, koncerty, nič sa nedeje, nie je to to najhlavnejšie.
Čo zaujímavé máte v talóne, keby sa nedajbože niečo teda stalo a nespievali by te?
Viera, láska, zdravie – to sú životné hodnoty, tie skutočné a robota sa vždy nejaká nájde.
Ste zamilovaná?
Áno, tak zdravo.
Máte nejaký časový horizont, kedy sa chcete usadiť a založiť si rodinu?
Myslím si, že to príde pocitovo, keď naozaj budem vnútorne cítiť, teraz nastal čas, tak do toho pôjdem.
Najbližšie sa chystáte na túru do Tatier, spoznávate rada zákutia Slovenska?
Slovensko mám veľmi rada, nikdy by som nechcela žiť inde.
Dobrú zahraničnú dovolenku v 5-hviezdičkovom hoteli by ste prijali?
Toto ma veľmi neláka, skôr horské dovolenky, kde je možnoť zájsť na túru a turistikovať.
Nákupy máte rada, na čo najradšej míňate?
Náušnice, nemusia byť diamantové, priznám sa, ani neviem koľko mám doma. Každé mi niečo pripomínajú, najradšej ich dostávam (smiech). Inak sa nevyžívam v nákupoch. Mám rada dobré jedlo, rada varím, aj keď nie som vychýrená kuchárka.
Čo najradšej varíte?
Morčacie mäso s kari korením a marhuľami. Opražím na panvici, posypem korením a pridám marhule s horčicou. Mám rada rôzne kombinácie chutí.
