Ľudská rodina sa delí na dve veľké skupiny. Tí čo zbožňujú suši, a tí, čo zbožňujú suši, len ešte o tom nevedia. Od roku 1986 má suši v kalendári aj svoj deň – 18.jún, Medzinárodný deň suši. Z iniciatívy amerických milovníkov rýb si ho v rámci osvety pripomína aj Medzinárodná zdravotnícka organizácia pri UNESCO.
Všetci sa zídeme v sušibare
Slávny francúzsky mysliteľ Brillat Savarin /1755-1826/, známy expert gurmánstva, si za svoj životný štýl zvolil vyberané kvalitné jedlá a ich labužnícke vychutnávanie. Ľutoval všetkých, čo v minulosti nemohli ani len snívať, nieto si pochutnávať na kvante lahôdok objavených na sklonku tisícročia. Patrí do povinností dnešného cestovateľa prinášať domov zvyky a kulinárske špeciality zaujímavé pre gurmánov z rôznych končín našej planéty. Takto sa do vnútrozemia dostal v minulom storočí boom rybacích špecialít známych pod názvom Dary mora /riasy oceánov, mušle, ustrice, kraby/. Sú dodnes ozdobou pozvánok na významné spoločenské podujatia, obedy, recepcie, jubileá či party: „bude sa podávať Kaspický kaviár, Baltický úhor“… a čoraz častejším lákadlom je pravé japonské suši.
S Wolfgangom to ide ľahšie
Cestovateľ, aj keby chcel, suši sa nevyhne. Naopak, každá cesta do japonského kráľovstva prináša ďalšie nové poznatky o zvyklostiach a mravoch tejto krajiny. Tradičné suši je od čias stredoveku pri odhaľovaní svojich tajomstiev ešte zdržanlivejšie ako cudná gejša. Z jej rúk aj surová, tepelne nespracovaná ryba chutí ako najväčšia maškrta. Nositeľom ceny Oscara 2012 na Afterparty po rozdávaní cien servírovali nigiri, japonské suši číslo jeden. Oscarová predstaviteľka Kráľovnej Alžbety II., Meryl Streep, spolu si ďalšími hviezdnymi labužníčkami ako Julie Roberts, Kirsten Dunst a Kirsten Bell si kráľovské potešenie zo suši užili tento rok aj na filmovom festivale v Cannes. Surovému rybaciemu mäsku holduje tiež Lady Gaga. Najlepšie si vraj pochutnáva na suši v reštaurácii U Perryho vo Washingtone. Amerika svojmu očareniu japonským suši vďačí rakúskemu celebritnému kuchárovi, známemu pod menom Wolfgang Puck /62/. Svoje „Stredomorské suši“ pripravuje s famóznym ansámblom kuchárov v Monte Carle niekedy aj pre 1500 rozšafných hostí! Servírujú ho tiež v Hotel de Paris v Las Vegas a v celej sieti vlastných reštaurácii. Z Puckových kuchárskych kníh vyniká bestseller „S Wolfgangom to ide ľahšie“. Tento uznávaný kuchár a gurmán však prekvapujúco za svoje najobľúbenejšie jedlo považuje makaróny!
Každý deň by mal byť Deň suši!
V krajine javorového listu to nie je prázdne heslo, lebo barometer popularity suši vykazuje teraz najvyššie čísla práve v Kanade. Denne tu ako huby po daždi vznikajú nové suši reštaurácie a suši bary. Menia sa pritom aj trendy súčasnej gastronómie. Suši a morské dobroty sa konzumujú v tichom a pokojnom prostredí, v dobrej spoločnosti, bez stresu a naháňania času ako je to v rýchloobslužných denných baroch, ktorým začínajú konkurovať menšie reštaurácie rodinného typu. V Taliansku existujú dokonca jedálničky len pre dvoch /Solo per due/ či troch hostí.
Suši má významné miesto nielen v gastronómii, ale je to aj životný štýl. Suši sa dokonca ako študijný predmet prednáša na univerzite v Tokiu! Jeho prípravu a rôzne spôsoby úpravy poznali už 400 rokov pred naším letopočtom. Pôvod suši však prekvapujúco nie je v Japonsku, ale v niektorej z krajín, ktoré sa dodnes sporia o toto prvenstvo – India, Kórea, alebo Vietnam, no práve suši na japonský spôsob sa rozšírilo do celého sveta. Podáva sa bez fermentovanej ryže v štyroch základných tvaroch : maki – do tvaru valčekov zrolovaná ryža s riasami a surovou rybou, nigiri – valčeky plnené ryžou, mušľami, rybou, zeleninou, temaki – kornútky s riasami a zeleninou, sašimi – plátky surovej ryby, chobotnice so sójovou omáčkou. Suši menu dopĺňajú reštaurácie vlastnými receptami z krabieho mäsa, mušlí prípadne aj kuracím mäsom. Turistickou atrakciou je supersuši, ktoré sa dostalo aj do Guinnessovej knihy rekordov. Je to 2,5 km dlhý valec suši rýb, obalený v 1,5 tone ryže a k tomu 500 kíl uhoriek.
Surová ryba a ryža však neznamená vždy aj pravé suši, niekde vydávajú za originál obyčajnú kópiu. Suši sa falšuje rovnako ako iné značkové potraviny. Medzi prvými sa začali brániť Francúzi, keď zriadili suši políciu, ktorá len v Paríži kontroluje 600 suši zariadení. Kontrolóri chodia inkognito a ich prísnemu hodnoteniu vyhovelo iba päťdesiat suši barov. Tieto získali certifikát pre ďalšiu prevádzku, čo je to záruka, že naozaj servírujú pravé japonské suši.
Nahnevaná Kate je zlá
Ešte viac ohromuje po veľkej sláve tápajúca anglická herečka,u mužov v anketách prvá z top 10 žijúcich, erotikou nabitých bômb, Kate Beckinsale /39/. Jej pikantné výroky , ktoré rada popiera , vyvolávajú neraz vojnový stav medzi hviezdami. Kate, ktorá je v povedomí diváka hrdinkou z filmu Pearl Harbor, sa hrdinsky stavia za svoj názor i v reálnom živote. Nie je pravda, že odtučňuje, ani kráse nepodriaďuje všetko. Ako jej chutí surová ryba – suši? To si vraj radšej odhryzne zo ženskej intímnej partie…! Nevkusné? Nápad, môže byť celkom zvádzajúci i pre prominentov, keď im po poháriku saké na partičke prinášajú dráždivé „hot“ suši na živých podnosoch – nahých telách perfektných krásavíc ázijského typu i charakteru. Zážitok pre hostí, keď si z exoticky voňajúceho tela, obloženého dobrotami najkvalitnejších druhov suši, postupne zoberú do posledného kúštika všetko, aby sa aj oči nasýtili ešte i takto vystavenou krásou. Urážlivé pre Kate a pre dámy? Tradícia. Stolovanie je tiež zdroj zážitkov, známe už z predchádzajúcich storočí, malo v sebe sexuálny prvok v servírovaní na ženách pre mužov ––Njotaimori a zvlášť pre ženy – muža, Nantaimori. V praxi stolovania približovanie sa oboch pohlaví, v súvislosti všetkého, čo sa pri stole odohráva, aj pri vzniku suši ako tradičného jedla. Napĺňa sa predstava o šťastí v spojení hodovania a milovania. Suši takto dobýva ďalšie zeme a územia. Barometer jeho popularity ukazuje teraz najvyššie aktivity v Kanade.
