Nežná pesničkárka má riadne vysoký cieľ
Sympatickú usmiatu speváčku sme stretli v Banskej Bystrici, kde sa síce predviedla v polohe, aká je pre ňu najznámejšia – to znamená, že koncertovala spolu s kolegami na benefičnom podujatí. Ale ešte pred koncertom sme ju zastihli v športovom oblečení, s prilbou na hlave, pretože sa zúčastnila najväčšej charitatívnej cyklistiky na Slovensku. Na čo všetko si okrem cyklistiky krehká, nežná pesničkárka, nominantka na ocenenie Slovenka roka trúfa, sme sa dozvedeli v rozhovore. A prekvapila.
Stretávame sa v slnečnej Banskej Bystrici, prezraďte, čo tu robíte?
Dva dni som bicyklovala s mojimi kamarátmi z Parasport24, či už úplne zdravými alebo handikepovanými, na „handbikeoch“. Včera večer sme odohrali benefičný koncert, kde vystúpila Celeste, Martin Harich, s ktorým si aj zaspievala pesničku, ktorú som zložila pre Parasport, Polemic, Bekim, Desmod a ďalší, bola vynikajúca atmosféra. S cyklistami som prešla zo Svitu do Bešeňovej prvú etapu a druhú do Banskej Bystrice. Dnes som sa s nimi rozlúčila, lebo mám už inde povinnosti, ale bolo to veľmi príjemné a absolvovala som to s nimi druhý raz.
Ako ste sa k tomu dostali?
Pred rokom som s radosťou prijala pozvanie na koncert Hudba bez bariér, lebo rada podporujem podobné akcie s hlbokou charitatívnou činnosťou. Zoznámila som sa s organizátorom Miroslavom Buľovským a ostatnými členmi štábu, ktorí mi navrhli, či si s nimi nechcem aj zabicyklovať. Spoznala som úžasných nadšených ľudí, verím, že ma aj na rok zoberú medzi seba a zopakujeme si to.
Máte všeobecne kladný vzťah k športu, trénovali ste, alebo len tak sadnete na bicykel a idete?
Športujem, ale musím priznať, že po zime bol toto prvý väčší športový výkon, že som nasadla na bicykel a dala trasu Svit-Bešeňová. Samozrejme som to aj pocítila (smiech). Bicyklovaniu sa konkrétne veľmi nevenujem, ale mám rada turistiku, beh a lyžovanie.
Máte medzi cyklistami svojho miláčika, príbeh, ktorý vás zaujal?
O príbehu nechcem hovoriť, ale musím zdôraziť, že nie my pomáhame im, ale oni nám. Ukázali nám skutočnú radosť zo života, v pohode zvládajú starostlivosť o seba, snažia sa, aby boli samostatní. Na koncerte pod pódiom sa bavili, tancovali na vozíčkoch, že som neodolala a šla medzi nich. Sú to skvelí, veselí a úplne normálni ľudia.
Viete o tom, že aj vás medzi sebou prezývajú účastníci Parasport24- slniečko? Aj dnes pri raňajkách Zuzka Vačková povedala, že keď počuje slovo slniečko, hneď vidí vás.
To vážne???? Mne to nepovedali a ani som netušila, že ma takto vnímajú, pre mňa je slniečko Zuzka (úsmev). Ale je to pekné a teší ma to.
Vaše pesničky, ktoré si sama skladáte, vypovedajú o každodennom živote a viete ich neskutočne skvele podať na pódiu, čím chcem povedať, že ľudia, ktorí nenavštívia váš koncert naživo a len počúvajú CD, sú ukrátení. Vy by ste mali vystúpiť v každom existujúcom kultúrnom zariadení, aby si vás mohli naozaj všetci užiť…
Mňa to aj veľmi baví pozerať sa priamo na ľudí počas koncertu, aj s nimi komunikovať, vidieť na nich ako mi prajú, usmievajú sa. Samozrejme, viem si užiť i samotu v nahrávacom štúdiu, keď sa pripravuje CD, ale kontakt s divákmi je pre speváka najviac.
Čo nám poviete o vašej novej pesničke? Ako mnohé, aj táto má istý nádych irónie…
Inšpirovalo ma to, ako sa rieši, kto má čo na sebe, aké oblečenie, ten má to, ten ono. Síce na tom nie je nič zlé, ak ľudia ktorí sa tomu rozumejú, rozoberajú štýl a módu, no aj tak si myslím, nech si každý nosí, čo chce, v čom sa naozaj cíti spokojne a dobre. V závere pesničky aj spievam o tom, že nie šaty, ale srdce robí človeka.
Aký je váš vzťah k obliekaniu? Zamýšľate sa nad tým, toto nemôžem, aby som sa a neocitla v niektorej z rubrík módnej polície?
Ani nie, toto ma netrápi. Stane sa, že na rôznych akciách mám oblečené to, čo som už mala, lebo naozaj na každú akciu kupovať nové, je nepredstaviteľné aj z časového aj finančného hľadiska. Ale na strane druhej som baba, ktorá sa rada pekne oblečie aj kvôli sebe aj divákom, ale nie kvôli rubrikám.
Na slávnostnom galavečere Slovenka roka, kde ste boli nominovaná, ste mali nádherné šaty s prvkami slovenského folklóru. Prezradíte nám, odkiaľ?
Keď som bola nedávno na cestách, urobila som si výlet k Jaroslave Wurll Kocanovej, ktorá šije nádherné šaty s folklórnymi prvkami. U nej som si vybrala práve tieto. Ona žije pri Vranove nad Topľou a vždy sa mi páčili šaty s folklórnymi prvkami, tak som si ich užila.
Aké leto vás čaká?
Zopár festivalov, turistika po horách, ktoré milujem a sen, ktorý uvidíme, či sa podarí – chcela by som ísť na Mont Blanc. Jeden Slovák – horský vodca, ma inšpiroval. Verím, že sa to podarí, lebo naozaj toto ma láka.
Ste taká adrenalínová?
Neviem, lebo napríklad s padákom skákať alebo bungee jumping asi nie, to by som sa bála, ale hory milujem. Je tam vodca, laná, na ktorých je človek upevnený, tak sa nebojím.
Vy si tak chodíte spievať, prezradíte ako je to s vaším súkromným životom?
Som zamilovaná, šťastne zadaná, spokojná a to je asi tak všetko k tomu (úsmev).
Anna Ölvecká
