Ak aj vy patríte k tým, ktorí si vedia vychutnať vzácne chvíle s krásnou knižkou poézie, je tu niečo, čo by ste si určite mali dopriať:
Útlu a svojím vzhľadom i obsahom nesmierne pôvabnú knižočku poézie s názvom Krajinou tichého srdca, ktorá vyšla v marci tohto roku vo vydavateľstve MAYOR. Autorkou tohto očarujúceho diela, ktoré sa nezabudnuteľným spôsobom dotkne čitateľovej duše, je známa poetka Blanka Poliaková (86).
Život naplnený tvorbou a veršovaním
Poetka Blanka Poliaková tridsať rokov písala pre časopis Slovenka reportáže, objavovala tvorivých, vzácnych ľudí, umelcov, ľudových majstrov. Popritom sa v súkromí venovala veršovaniu a intímnej lyrike.
V pozoruhodnej a neprehliadnuteľnej knižočke s názvom Krajinou tichého srdca čitateľ nájde svojskú bilanciu partnerského života, prežitých okamihov lásky, snívania, lúčenia i nesmrteľnosti. Autorka, poetka Blanka Poliaková, majstrovsky vťahuje čitateľa do zákutí prežívania naplneného vzťahu, ale ponecháva na ňom, aby sa sám rozhodol, kde je v jej veršoch tá krehká hranica medzi realitou a snom.
Jej verše sú trvalky nepodliehajúce móde
Aj o tomto diele platia slová znalkyne Poliakovej tvorby, spisovateľky Jany Šimulčíkovej: „Jej básne sú trvalky nepodliehajúce móde, s takými znakmi rýdzej lyriky ako úprimnosť, citovosť, vrúcnosť. Poetka však vo všetkom zachováva mieru, nebúcha do činelov, nekvíli falošnou sentimentalitou. Prihovára sa tlmeným hlasom a aj v boľavých chvíľach v pozitívnom duchu.”
Verše sú citlivo doplnené grafickými náznakmi krehkých kvetov, ktoré autorka miluje a obdivuje rovnako ako všetko, čo je v prírode. Obálku s využitím fotografií Kristíny Holáskovej navrhol Marián Fabian, autorkin vnuk, ktorý sa podpísal aj pod grafickú úpravu diela.
Blanka Poliaková
Popri novinárskej práci v Slovenke písala poéziu úspornú slovom, ale nabitú hlbokým prežívaním, človečenstvom. Debutovala v roku 1963 zbierkou básni Požičaj mi deň. Doteraz vydala s väčšími či menšími prestávkami ďalších štrnásť kníh. Odrazovým mostíkom pre novú tvorbu boli pre Blanku najmä spomienky a obdiv prírody. Vyšli potom v zbierke Leto v kolíske jabloní. Odvtedy ju noc čo noc zobúdzajú zo spánku nové verše. Prísne ich triedi a keď dozrejú, uloží ich do knižočky. Tam, kde sa ku nim môžeme vracať, tešiť sa z nich a premýšľať…
V roku 2016, pri príležitosti jej životného jubilea, vyšla ďalšia zbierka básní – výber z diela, s názvom Zo záhrady srdca. Básne do zbierky vybrala poetka, spisovateľka a literárna kritička Jana Šimulčíková. V závere knihy okrem iného napísala: „…rozhodujúca je pečať autorkinej osobnosti a osobitosti: dychtivosť po poznaní, obdiv k prírode, úprimnosť citov, nadšenia i smútku, potreba lásky, trvalých vrúcnych vzťahov.“ Tieto slová platia pre celú tvorbu Blanky Poliakovej, najnovšiu zbierku Krajinou tichého srdca nevynímajúc.
Na záver ešte malá ukážka – verš z knižky Krajinou tichého srdca:
Čakám
Či sa ozve
Tvoj hlas
Z hviezd
Nemá rebrík
Nezíde po ňom
Nemá krídla
Nezletí
Čakám
Rátam hviezdy
Keď padajú
Dívam sa na ne
Zo zeme
Tuším
Čo mi
Prinesú
Počúvaš?
To plachtí
V krajine tichého srdca
Posledný jesenný list…
Počuješ?
Veríme, že knižočka a verše v nej sa vždy znova a znova krásnym spôsobom dotknú vašej duše a že v nej nájdete tú istú úprimnosť, vrúcnosť a lásku, s akou ju autorka tvorila: „Stále sa učím tešiť zo slnečných lúčov, z každého Božieho dňa,“ zamyslene dodáva autorka.
