Príbeh starnúceho osamelého muža a mladého Vietnamca na úteku.
Pozývame vás na skvelý česko-slovenský film Na streche s neobyčajnou poetikou, humorom, no aj silným príbehom. Jeho zlomové časti sa odohrávajú na menej zvyčajnom mieste – na streche. Pod scenár a réžiu sa podpísal Jiří Mádl, populárny herec, ktorý má na konte takmer štyridsať filmových úloh. Ako režisér sa predstavuje po druhý raz.
Čo nám o nakrúcaní prezradil Jiří Mádl?
Po režijnom a scenáristickom debute Pojedeme k moři, za ktorý ste dostali od českej kritiky Cenu RWE pre objav roka 2015, sa o vás začalo hovoriť ako o veľkom talente. Nezväzovalo vám to ruky pri tomto druhom filme? Cítili ste potrebu naplniť očakávania?
Áno, nebolo to jednoduché, mal som veľký strach. Samozrejme, očakávania naplniť chcem. Tento film nevznikal jednoducho, a jednoduché to asi nebude mať ani u divákov. No keď to pri všetkých peripetiách nevzdala producentka Monika Kristl, hoci každý iný by sa už vzdal, musel som sa poriadne snažiť aj ja. A veľmi som chcel nesklamať najmä ju.
Asi najväčšou komplikáciou bolo tesne pred začiatkom nakrúcania úmrtie legendárneho Jana Třísku, ktorý mal hrať hlavú postavu. Museli ste hľadať iného hlavného predstaviteľa – a mali ste šťastnú ruku. Alois Švehlík bol výborná voľba.
Máme veľa pozoruhodných hercov okolo osemdesiatky, no len vek nestačil. Starého ufrflaného gymnaziálneho profesora Rypara prosto nemôže hrať každý. Keď sme ho oslovili, zdalo sa mi, že sa potešil doslova ako malé dieťa. Cítil som z neho ohromnú chuť si Rypara zahrať. Veľa som sa naňho pýtal kolegov, hercov aj režisérov. Azda každý mi povedal, že Švehlík rád pracuje s mladými a je otvorený rôznym prístupom. To sa potvrdilo. Snažil som sa, aby som mal naňho a jeho úlohu vždy čas. A moje nadšenie rástlo po každom dni nakrúcania, bol som veľmi rád, že je v tíme. No a veľmi ma teší, že ma po filme pochválil
Od mladého tvorcu by sa čakala trošku iná téma ako starnutie.
Vie sa o mne, že mám veľmi rád naše filmy z deväťdesiatych rokov, doslova som na nich vyrastal, mám ich v sebe, milujem poetiku Kolju, Vratných lahví, Babieho leta… Asi preto je mi táto problematika blízka a nemal som problém spojiť ju s najsúčasnejšími problémami okolo mňa.
V úlohách otca a syna Ryparovcov sa stretávajú skutočný otec a syn, herci Alois Švehlík a David Švehlík.
Vo filme je zopár nebezpečných scén. Nechávate sa vy osobne zaskakovať kaskadérom?
Ako kedy. No veľmi často sa do nebezpečných scén púšťam aj sám. V jednom filme som sa mal topiť. Keď som videl kaskadéra, aký je pritom neprirodzený, vôbec sa mi to nepáčilo. Tak som sa začal topiť sám. (Úsmev.) Keď je ten kúsok veľmi nebezpečný, neskúšam ho, ale ak je v ňom aj kúsok herectva, rád si nebezpečenstvo zahrám sám – aj napriek tomu, že som si už spôsobil drobné zranenia. Dva razy to bol otras mozgu, občas zodratá koža…
Niektoré scény ste nakrúcali na ozajstnej streche osemposchodového domu v centre Prahy, čiže poriadne vysoko. Netrpíte závratmi?
Hrozne. Neznášam výšky a na tej streche mi bolo chvíľami fakt zle. No ten výhľad a pocit, ktorý tomu filmu strecha mala dať, ten som cítil, tak som jednoducho zaťal zuby. Aby boli scény autentické, väčšina sa nakrúcala v reálnom prostredí, nie v ateliéri.
Film je hereckým koncertom Aloisa Švehlíka, no vynikajúci je aj vietnamský mladík Duy Anh Tran v úlohe Songa. Kde ste ho našli?
Pomohol som si videom na sociálnych sieťach, ktorým som pozýval Vietnamcov na kasting. Ako sa Duy priznal, práve mal ťažké obdobie a hľadal sa. Išiel na prvý kasting v živote a úlohu dostal. Veľakrát tento neherec povedal, že bol v správnom čase na správnom mieste. Hoci sa narodil v Česku a češtinu ovláda perfektne, výborne zahral práve tie polohy, kde ničomu nerozumie. To, že bol neherec, absolútne neprekážalo, lebo cíti ako herec.
Pripravujete nejaký ďalší scenár? Alebo sa môžeme tešiť na vaše herectvo?
Rád mám zmenu, takže hoci intenzívne myslím na svoj tretí režijný film, nedávno som bol zasa hercom a dokončil film Hra čílskeho scenáristu a režiséra A. F. Almendrasa. Je to francúzsko-česko-čilská koprodukcia a ešte som v takom niečom nehral. Film je až naturalistický, plný surových scén, čierno-biely. Hrám mladého riaditeľa oblastného divadla Petra, ktorému sa rúca profesionálny sen a rodinný život. Som veľmi zvedavý, ako tento u nás nezvyčajný film prijme publikum. No a ešte zvedavejší som, ako sa bude dariť filmu Na streche.
Bea Vrzgulová
Foto: Dawson Films
