Sto a jeden dôvod vedú k tomu, aby sme dnešný deň venovali kulinárii, každému a všetkému, čo má spoločné s jedlom naším každodenným. Patrí nám všetkým od okamihu, keď dojča dravo dáva najavo svoj hlad. Patrí sa, aby sme si tento deň užili s takou chuťou ako si bábätko užíva materinské mliečko. Od počiatku, jablká mimo rajskej záhrady, akokoľvek bohaté na vitamíny, nestačili k životu pračloveka.
Dobre varíš, ale v televíznej kuchyni varia lepšie…
Kulinária, vtedy všeobecná a nevyhnutná znalosť prípravy jedál na prežitie, mala ešte ďaleko k profesii kuchára, varenia ako remesla, jedného z najstarších. Jeho súčasťou bolo i obstarávanie surovín z vlastnoručného zberu rastlín a lovu z vysokého stavu a druhu zvierat vo veľkom výbere. Dnes sa tomu v kulinárii hovorí ingrediencie, čiže všetko, čo aj taký sviatočný kuchár na požiadanie dostane na stôl. Kulinárium motivuje ako svoj základný cieľ. Chce prípravou chutných jedál obohatiť svojím špecifickým druhom šťastia dni a roky strávené za jedálenským stolom. Je to veľký piknik, na ktorom sa zúčastní osemdesiatnik 100 dní . Denne prichodí dobrovoľne si „odsedieť“ 2 hodiny a hriešne voči svojej pečeni sa popasovať s pečeným prasiatkom. Nie sú v tom oslavy rodinné, párty, recepcie atď. Príležitosti, na ktorých sa objavia novinky v zariadení a vybavení nových moderných kuchýň. Takto sa môžu ukázať svojimi gurmánskymi receptúrami mnohé populárne osobnosti. V televízii varila Božidara Turzonovová, či Heňa Mičkovicová, pamätníčka maminých receptov slovensko-maďarskej kuchyne, tajomstvá svojho varenia prezrádza Kamila Magálová, dobré a lacné ( ako pre koho) recepty ponúka šéfkuchár J. Židek v Nebíčku v papuľke a svetová hviezda kuchárov bez čapice James Oliver má denne program v rôznych kuchárskych seriáloch, školeniach a žúroch. Aj im patrí tento Deň, a preto im pre dnešok dávame voľno, alebo nech sa zabávajú teraz zase ako diváci na varení v televízii, možno objavia kuchynské triky, ktoré ešte neuplatnili. Čo navaríte, najradšej by ste aj zjedli?
Chutne variť, zdravo žiť – zdravo zomrieť…?
Iní experti vypracovali štúdiu, podľa ktorej erotickým hrám sa ľudské páriky venujú v posteli o polovicu menej (49 dní, 13 hodín,41 minút), ako v jedálni v gurmánskom hostení sa a pohostení. Pričom v priemere sú muži aktívnejší (Slováci sú na 10-tom mieste v Top milencoch v Európe). Slovenské ženy častejšie dávajú maškrtám prednosť i pred sexom a ľahkovážne podľahnú návnadám cudzincov a vidine, že tam niekde budú princezné. Detí nám nepribúda, obézni zaberajú svojou hmotnosťou čoraz viac životného priestoru. Aj oni patria do pozornosti našej gastronómie, teoreticky i prakticky uplatňovanými novými pravidlami, návodmi i receptami oživiť kuchárske umenie rozvíjaním tradícií „babičkinej“ kuchyne. Vo všetkých krajinách sa zachovali na jedálnych lístkoch „národné“ jedlá. Vývojom sa menilo aj stravovanie, ktoré nám mnoho povie a dopovie z histórie našich predkov. Napríklad nedeľné a sviatočné obedy. Po odpracovanom týždni siedmy deň mal byť odmenou, akýmsi bonusom viditeľným i na tanieri. Z ústneho podania a po historickom čine vydania prvej kuchárskej knihy v slovenčine (Ján Babilon: Slovenská kuchárka, Budapešť, 1870!) môžeme reálnejšie usudzovať o našom hmotnom postavení v spoločenstve iných národov (napríklad Maďari, Česi). Ide o nesmierne užitočné dielo, ktoré vyšlo v pravom čase. Svojím rozsahom (1700 receptov) a obsahom okrem návodu na konkrétne uvarenie jedla, pečenia koláčov, ponuky nápojov, je vynikajúcou školou stolovania a vôbec, správania sa ako pozvaný hosť alebo ako hostiteľ. Zvlášť chvályhodný je zámer pripraviť driečne Slovenky na rozumné gazdinky, dobré mamky. Každá ďalšia „slovenská“ kuchárka okrem zbierky receptov a s nimi spojenými národnými zvyklosťami, má vyššie ambície zdravotné i výchovno-vzdelávacie. Výhrou je všetko, čo sa zásluhou slovenských kuchárskych kníh zachovalo. Babičkina kuchyňa zachránila mnoho dobrôt a drží ich na jedálnom lístku dodnes, nielen ako špeciality. Obstojí v konfrontácií s najvýznamnejšími národnými kuchyňami. I tu zisťujeme, že z národov hoci sme rôznych, rovnako si potrpíme na pôžitok z jedla a nie náhodou si prajeme navzájom Dobrú chuť! Buon appetito! Jóétvágyat! Mahlzeit! Bon apetit! Enjoy! Jóétvágyat! Dejte si chutnat…
Na babičku sa nehneváme…
Bon apetit! Želanie dobrej chuti považujú mnohí Francúzi za formálne a zbytočné tam, kde ponúkané jedlo je garanciou dobré a chutné. Ich sebavedomie je v tomto prípade na mieste. Francúzsku kuchyňu uznáva aj konkurencia za bezkonkurenčnú. Aj dlhoročnými vojnami oslabená krajina, v pohostinstve uplatnený šarm a rozkošné Francúzky ako ozdoba hostín, získali a prežívali zlatý vek sladkého života. Alkohol, tabak, cukor, káva mali tu zaručený odbyt. Bravčové, hydina a ovocie mali prím na jedálničkoch. V reštauráciách Paríža sa udomácnili i cudzie jedlá – biftek, kaviár, nápoje. Angličanov tu reprezentoval punč, žiadaná bola nemecká kyslá kapusta, hamburské hovädzie, španielska šunka, holandské tresky a syry, ázijská ryža, africké vína a americké zemiaky. V strednej Európe špecialitou Rakúšanov boli a sú viedenské rezne, Maďari sú svetoznámi svojím gulášom z Pusty, Srbi nemusia dvakrát ponúkať čevap…Slovenská kuchyňa získava až teraz dobré meno na rôznych medzinárodných fórach. Bryndzové halušky, pirohy, kapustnica, strapačky a ďalšie jedlá z kuchyne starej mamy sa minuli vždy a v každom množstve na Svetových výstavách v Bruseli, Montreale aj v Japonsku. Aj v slovenských domácnostiach držíme krok so svetovým trendom v kulinárii. Máme kontakt cez internet s rodinnými priateľmi vo svete. Tak sme dohovorili so synovcom v New Yorku, sesternicou v Kanade, ešte sa spojíme s Parížskymi a maďarskými známymi, že dnes večer grilujeme! Každý vo svojej chate alebo záhrade…Rebierka a žabie stehienka. My si tu pridáme aj naše obľúbené špekáčiky! O 20.00 dvíhame čašu šampusu, Na zdravie!
P.S. Babička si išla ľahnúť…
