Cieľavedome vytvárala o sebe obraz vzornej a milujúcej matky, pre ktorú je rodina nadovšetko.
Mária Terézia bola veľmi rodinne založená a svoju početnú rodinku často a rada predvádzala na verejnosti. Jej mnohočlenné potomstvo sa muselo povinne zúčastňovať aj na oficiálnych akciách. Cieľavedome vytvárala o sebe obraz vzornej a milujúcej matky, pre ktorú je rodina nadovšetko. Takýto pohľad na Máriu Teréziu je aktuálny aj dnes, a zodpovedá v podstate skutočnosti. No z hľadiska dnešných názorov na výchovu detí, vzťah Márie Terézie k svojim deťom nebol nijako ukážkový.
O pohodlnom živote rozmaznaných princiatok mohli jej deti len snívať…
Rozhodne ich milovala, no hoci s nimi trávila aspoň krátko každý deň, nemala vo zvyku sa s nimi maznať. Skôr sa ich snažila viesť správnym smerom a neraz až príliš tvrdo kritizovala ich nedostatky. Jej prejavy lásky k nim postrádali bezprostrednosť i vrúcnosť. Bola až prehnane prísna, vyžadovala od nich poslušnosť a dodržiavanie dvorskej etikety. Viedla ich k zbožnosti a zdôrazňovala nutnosť primeraného správania vzhľadom na ich postavenie a povinnosť voči monarchii. Všetky deti mali veľmi prísny denný režim, a o pohodlnom živote rozmaznaných princiatok mohli iba snívať. So školskou výučbou začínali v šiestich rokoch. Mária Terézia veľmi dbala na správnu výchovu a dobré vzdelanie svojich detí. Bola v týchto veciach až prehnane dôsledná. Sama pre ne vypracovala presný rozvrh hodín i študijný plán. Obsahoval tanečné hodiny, dejiny, maľovanie, pravopis, náuku o riadení štátu, trochu matematiky a hlavne výučbu cudzích jazykov. Dcéry sa učili aj ručné práce a spoločenskú konverzáciu. Dievčatá museli predovšetkým ovládať jazyk krajiny, v ktorej mali žiť po svadbe. Veľký dôraz kládla aj na výučbu náboženstva Dbala, aby sa vyznali v kultúre, dramatickom i výtvarnom umení, hudbe a aby ovládali hru na nejakom hudobnom nástroji.
Nesobášili sa jednotlivci, ale dynastie…
V tom čase bolo v panovníckych rodinách bežné, že sa nesobášili jednotlivci, ale dynastie. Pre svojich šestnásť detí pripravila podobný osud. Manželov vyberala bez ohľadu na city svojich dcér a synov, tak, aby tým rozšírila vládu Habsburgovcov alebo získala na svoju stranu ďalšieho spojenca. Z desiatich detí, ktoré sa zo šestnástich dožili dospelého veku, dve dcéry poznačila ťažká choroba a neboli tak súce na vydaj. Obe nakoniec vstúpili do kláštora. Duchovné povolanie si vybral aj panovníčkin najmladší syn Maximilán František, ktorý sa stal kňazom a neskôr biskupom. Máriu Amáliu vydala proti jej vôli za Ferdinanda Parmského, Márii Karolíne vybrala za manžela neapolsko-sicílskeho kráľa Ferdinanda a Mária Antónia sa stala manželkou francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. A spolu s ním skončila pod gilotínou. Jedinú výnimku urobila pri svojej najobľúbenejšej dcére Márii Kristíne a dovolila jej vybrať si manžela podľa vlastnej vôle. Matkinmu výbere partneriek sa nevyhli ani synovia. Najstaršiemu Jozefovi II. vybrala krásnu a jemnú Izabelu Parmskú, a keď o tri roky po sobáši zomrela na pravé kiahne, prinútila ho oženiť sa po druhýkrát s bavorskou princeznou Máriou Jozefínou. Ďalšieho syna, Petra Leopolda oženila so španielskou infantkou Máriou Ludovikou, aby zabránila konfliktu so španielskymi Buorbonovcami. Sobášom syna Ferdinanda s princeznou Máriou Beatrix zasa Habsburgovci získali modenské vojvodstvo.
Neľútostná ochrankyňa morálky a katolíckej viery
Mária Terézia dostala do vienka od svojich jezuitských učiteľov silnú vieru, spojenú s prísnou katolíckou morálkou. Považovala za svoju svätú povinnosť tvrdo a neľútostne bojovať proti každej nemravnosti.. Na tento účel zriadila takzvanú mravnostnú komisiu s osobne vybranými komisármi, ktorí za priestupky proti morálke udeľovali kruté tresty. Najhoršie dôsledky niesli najmä viedenské prostitútky. Za poškodenie zákazníka alebo jeho nakazenie pohlavnou chorobou im hrozilo ostrihanie vlasov, obliatie hlavy smolou, zbičovanie pred najbližším kostolom a v najhoršom prípade a pri opakovanom previnení deportácia. Pristihnutí muži, hoci aj obišli bez nákazy, boli potrestaní finančnou pokutou. S najväčšou tvrdosťou až po trest smrti postupovala komisia proti cudzoložníkom, sodomitom, homosexuálom a osobám praktizujúcim rôzne náboženstvom nepovolené spôsoby sexuálneho života.
V boji proti hriešnikom bola až fanaticky dôsledná
Panovníčka bola až fanaticky dôsledná pri pohone na hriešnikov. V okolí Prátra dala napríklad vyťať hustý porast krovia, len aby sa jednoduchšie dali prichytiť slobodné milenecké páry. Komisári ich potom prinútili k uzavretiu manželstva, aby tak zabránili usmrteniu nechcených detí. Nekompromisne bojovala aj proti príslušníkom iného ako katolíckeho vierovyznania. Prenasledovala a z mesta vyhostila protestantov a najmä židov. Pokračovala ešte intenzívnejšie v protižidovskej politike svojho cisárskeho otca. Napriek úpenlivým prosbám nezrušila hanlivé označenie, ktoré museli židia nosiť na vrchnom odeve ešte podľa jeho nariadenia. Navyše im prikázala nosiť dlhé brady, aby sa na prvý pohľad líšili od ostatných obyvateľov. Nielenže mohli bývať len na určitých miestach, ale v roku 1744 v priebehu krátkeho času muselo opustiť Prahu až dvadsaťtisíc jej židovských obyvateľov.
