Kto by si rád neposedel pri poháriku vínka, možno s priateľmi, kolegami, alebo len tak, v kruhu rodiny? Príležitostí sa ponúka určite vždy a všade dosť. Veď vinárskych a vinohradníckych lokalít, alebo ako sa hovorí „vínnych ciest“ je na Slovensku požehnane – od južných svahov Karpát na našej strane Dunaja, až po východoslovenský Tokaj. Ale čo tak zaskočiť si na pohárik na druhý, pravý breh Dunaja, na úpätie Viedenského lesa, ochutnať vínko a pozrieť si zvyklosti domácich vinohradníkov, napríklad v populárnom a známom (či už právom alebo nie) Grinzingu?
Grinzing, kedysi malá vinohradnícka dedina, nad cisárskou Viedňou (tak ako aj rad ďalších, možno o niečo menej populárnych a známych), je dnes okrajovou súčasťou mesta, a stojí určite – ak sme niekde v týchto končinách – za malý výlet na poobedie alebo večer. Možnože mnohí z vás Grinzing nad Viedňou, na úpätí Kalenbergu, už mnohokrát navštívili, ale i tak dovoľte doplniť niekoľko zaujímavostí.
Vďaka Rimanom…
Je známe a stále opakované, že za vínnu révu , vďačíme už viac ako 2000 rokov Rimanom, ktorí ju pestovali všade tam, kde sa. usadili, teda i tu, na ich severnej hranici, alebo ako hovoríme, Limes Romanus , lebo víno patrilo k ich štýlu života a kuchyni. Pretože vínko chutilo a chutí dodnes každému – toto remeslo, alebo skôr umenie, nemohlo zaniknúť, aj keď jeho pôvodcovia odišli.
Z písomných dokumentov a nálezov však vieme (r.1114), že v týchto končinách žili neskôr tiež germánske kmene. Vodca jedného z nich sa vraj volal Grinzo a tak po ňom dodnes jeho meno nesie Grinzing. Je tiež doložené, že obyvatelia sa ďalej živili, okrem lesného hospodárstva, vinohradníctvom. 
Aj keď sa im údajne darilo, v priebehu storočí, tak ako všade, v turbulentných dobách prežili všeličo – vyplienenie vojskami Matyáša Korvína, turecké vpády, ale ako to v tej dobe bolo, ničivé požiare, alebo mor.
Všetky búrky prežili, vždy sa – asi aj zásluhou vínka – opäť postavili na nohy a koncom 19. storočia bol, už aj vtedy populárny Grinzing, spolu so susednými vinohradníckymi dedinami, pripojený k cisárskej Viedni.
Dnes je nielen známy a obľúbený, ale práve pre jeho historické, kultúrné a prírodné hodnoty, spolu so susednými vinohradníckymi lokalitami, je požiadavka zachovať a chrániť túto originalitu ako kultúrne dedičstvo UNESCO.
Príjemná prechádzka históriou
Vráťme sa však do krivoľakých, romantických uličiek Grizingu a pozrime si aspoň niektoré z pozoruhodností okolo seba. Najstaršou ulicou je Cobenzlstrasse, kde na čísle 30 nájdeme najstaršiu stavbu, barokový “Trummelhof “ ktorej základy si vraj pamätajú ešte starorímske časy, keď tu stála strážna veža. Neskôr tu bol vybudovaný pivovar. Alebo dom s popisným číslom 22., kde sídlil jeden z prvých a najvýznamnejších vinárov, ( ako sa tu hovorí „ Heuriger“), známy Reinprecht, alebo na čísle 9. nájdeme tzv. Passaer Hof, so starým prešom na víno a zvyšky románskej stavby, alebo hneď vedľa, ďalšia z typických miestnych viech „ Zum Martin Sepp“. A pretože sme v centre starého, pôvodného Grinzingu, hneď oproti je farský kostol Sv.Kríža, zaujímavá neskorogotická stavba, ktorý nechali v 15. storočí z vlastných prostriedkov postaviť rodiny tunajších vinohradníkov, …. a tak môžeme pokračovať ďalej a ďalej… Snáď ešte pripomeniem prejsť sa po legendárnej a opäť malebnej a romantickej Himmelstrasse, ktorá už tiež videla počas uplynulých rokov všeličo.
Viechy, vínko, dobra nálada a hudba
A keďže všade okolo seba máme vinice, vinohradníkov a víno, nemôže chýbať ani patrón, svätý Hurban, ktorý sa na nás pozerá z emblému nad bránou starého vinohradníckého domu „Das alte Haus“, číslo 31. Ako sa na patróna vinohradníkov patrí, nesie kríž, bibliu a strapec hrozna. K vínku patrí tiež dobrá nálada, spev a hudba a tak tomu vždy bolo – a je až dodnes. Hneď v susedstve nájdeme pamätnú dosku Seppa Fellnera, tkzv. „šramelového“ hudobníka, ktorému sa hovorilo „Schubert Grinzingu“.
Tu sa trocha zastavíme, pretože ku Grinzingu a jeho viecham patrí, rázovitá , lokálna hudba a jeho pesničky. Pri posedení v pozadí hrá na živo tzv. „Schrammelmusik“. Meno pochádza od historického viechového kvarteta rodiny Schrammelovcov – gitara, husle, harmonika, prípadne klárinet. Je to hudba, ktorá jednoducho od dávna sem nielen patrí, ale aj dopĺňa a spríjemňuje lokálnu atmosféru, a dodnes rastie novými pesničkami, ktoré komponujú a textujú renomovaní súčasní umelci. Sú veselé, rozpustilé, žartovné, samozrejne pijanské, ale aj melancholické a často s filozofickými úvahami o živote.
Vieche sa tu hovorí „Heuriger“ (po našom „hojriger“- ako poznáme z minulosti aj niekde u nás) a u “Hojrigera” sa vždy spájala družnosť mesta a vidieckeho prostredia vinárskeho regiónu. „Heuriger“je nielen lokálne pomenovanie pre viechu, ale aktuálny ročník vína teda „ tohoročné“ („ heuer“ v preklade z nemčiny značí „tento rok“) čo tradične končí pri otváraní pivníc s novým vínom, 11.novemnbra na svätého Martina.
Aké vínko chutí najviac?
A čo sa najviac pije? Nuž tradične Veltlín zelený, Rýnsky rizling, Burgundské biele, ale aj zmeska tzv. „Wiener gemischter Satz“. Alebo aj červené, najmä Zweigelt, a ďalšie, podľa chuti a nálady, ale aj peňaženky hosťa. Tiež kultúra a štýl podávania vína sú originálne a tradičné, rovnako ako kulinárske špeciality. A tak napríklad podľa starého tradičného spôsobu , ak si to hosť želá, vínko sa podáva v typických „štvrťkách“, pohároch s uškom, možno pre niekoho príliš obyčajných a masívnych. K tomu na zahryznutie, jednoducho domáci chlebík s rozmanitými prílohami, od oškvarkov, domácej údenej slaninky, syry, cez celý rad tých najpestrejších pomazánok, až po oškvarkovú masť. Ale na druhej strane podľa želania, sú tu, ako inak, samozrejme, najrôznejšie špeciality pre náročných, ale vždy s typickým nádychom lokálnej, viedenskej kuchyne.
A kde sa práve vínko podáva? To je podľa starého zvyku tam, kde majú nad vchodom na dlhej rúčke zavesenú viazaničku zelených vetvičiek – tu sa tomu hovorí „ausgesteckt“ a zelená viazanička , alebo kytička sa volá „Buschel“. Napokon, je to zvyk, ktorý je známy aj u nás, v našich viechach. Dnes sa viedenské víno rodí vo vinohradoch, vrátane Grinzingu, takmer „uprostred“ mesta, európskej metropoly, čo v celosvetovom kontexte predstavuje najväčšiu vnútromestskú plochu viníc.
Žili tu aj velikáni…
Nuž nie je sa čo diviť, že Grinzing si obľúbili už od minulosti, ako svoj domicil, mnohé osobnosti svetovej kultúry, literatúry, hudby ale aj vedy. Tak tu žili aj tvorili napr. Ludwig van Beethoven, dramatik Franz Grilparzer, hudobný skladateľ Gustav Mahler, ale aj veľký fyzik Albert Einstein, alebo otec ľahkej múzy Robert Stolz a ďalší…
Rovnako na miestnom cintoríne našli svoje posledné miesto umelci súčasnej doby, ako členovia rodiny Hoerbiger, ktorí písali dejiny európskeho filmu a tiež divadelnej scény, obľúbený Peter Alexander, alebo veľký svetový spisovateľ a dramatik Thomas Bernhard a ďalší… Mnohé mená sú známe i nášmu návštevníkovi.
Ak si niekedy urobíte malý výlet do Grinzingu a pri poháriku vínka, ktorým pripíjate „na zdravie“ v peknom počasí, pri pohľade dolu na vinice a mesto, možno v diaľke na horizonte vám zakývajú na pozdrav tiež naše Malé Karpaty nad Bratislavou.
Nuž teda „Na zdravie“, alebo ako sa tu hovorí „Zum Wohl“, alebo „Prost“!
Lenka Lutonská
