Móda plaviek sa každý rok premieňa, ale zamysleli ste sa niekedy nad ich históriou? Plavky prešli veľkým vývojom a plavky dámske ešte väčším. O dámskych plavkách sa hovorí, že fungujú ako akýsi barometer doby. Je to tým, že sa na ich tvare odrážali sociologické a technologické faktory.
18. storočie a kúpanie kvôli zdraviu
Do 18. storočia boli bežnou praxou rituálne kúpele. V kúpeľoch mohol človek nájsť liečbu, spoločenstvo aj odpočinok. V staroveku sa však ľudia nechodili do kúpeľov kúpať rekreačne, ale pre zdravie. Plavky v tom čase väčšina z nich na sebe nemala a ľudia sa skrátka kúpali nahí.
V 18. storočí sa verilo, že kúpanie v mori prináša dobré účinky na zdravie a začalo sa odporúčať mužom aj ženám. Ženy si na kúpanie museli obliekať voľné šaty podobné košeli.
Kúpacie šaty boli oveľa pohodlnejšie ako denné oblečenie, ktoré bolo zväzujúce. Šaty boli nepadnúceho strihu a mávali v sebe všité malé olovené závažia, aby látka neplávala vo vode a neodhalila tak lýtko alebo niečo viac.
19. storočie a obľuba rekreačných vodných aktivít
O storočie neskôr kúpanie kvôli zdraviu vystriedali rekreačné aktivity vo vode. Košeľové šaty začínali mať stále viac tvar kopírujúci siluetu dámskej postavy. Ženy, ktoré boli vo vode pri týchto aktivitách mali jasnú prioritu, a to zachovať si skromnosť.
Intenzívne cvičenie vo vode totiž nikto nepovažoval za dámske, a tak aj plavky museli túto skutočnosť odrážať – skladali sa tak z:
- kúpacích šiat,
- nohavičiek,
- pančuchách.
Veľmi často tieto časti boli z materiálov ako je vlna alebo bavlna. Také látky ako mokré sťažnú ao nejakých aktivitách si dotyčná mohla iba nechať zdať. Dámske plavky skrátka zakazovali pohyb vo vode.
Až do 80. rokov 19. storočia sa nosili kúpacie šaty s dlhými rukávmi, vysokým výstrihom a sukňou ku kolenám. Často na nich ešte ženy mali opasok na zvýraznenie siluety. Pod šatami ešte každá žena mala nohavice.
Ku koncu viktoriánskej doby sa začal ako plavky nosiť jednodielny odev s dlhými nohavicami. Navrchu na ňom ženy nosili sukňu, aby odvádzali pozornosť od svojej postavy. Tieto plavky bývali tmavých farieb, aby nebolo poznať, či sú mokré.
Potom sa vývoj plaviek trochu urýchlil. Vyššie spomínaný oblek bol najskôr začiatkom jednodielnych dámskych plaviek. Bolo to aj tým, že aktivity žien vo vode sa začali pomaly stávať spoločensky prijateľnejšími.
Čo sa teda stalo? V 90. 19. storočí sa skrátili nohavice plaviek, aby neboli vidieť pod sukňou a tiež sa premenil materiál. Zo za mokra ťažkého flanelu sa používali pletené materiály, ktoré boli ľahšie.
20. storočie a materiálový aj liberálny pokrok
Plávanie sa objavuje ako súťažný šport na olympiáde as tým prišla na rad aj modernizácia ženských plaviek. V roku 1910 sa začali vyrábať tzv. vlnené plavky pre veslárske kluby. Ich obľuba však vzrásla, a tak bol tento typ plaviek uvedený na trh pre väčšie publikum. Ako plavky ich však začal výrobca označovať až v roku 1921.
Po prvej svetovej vojne sa v Amerike a Európe nosili plavky pletené. Američanky dávali prednosť praktickému a športovému vzhľadu, Európanky si obľúbili plavky priliehajúce k telu, ktoré boli elegantnejšie. Plavky v medzivojnovom období mali však stále svoje nedostatky. Materiál sa za mokra deformoval, plavky sa prevesovali.
V tejto dobe začali byť plavky pojem aj v móde a módnych časopisoch. Aj návrhári sa im začínajú venovať (napr. Coco Chanel a jej jednodielne plavky).
20. storočie sa prelialo do tridsiatych rokov a ženy boli nabádané na cvičenie. Malo to ale jeden háčik, museli cvičiť ženským spôsobom a do toho spadalo plávanie. S tým išlo ruka v ruke aj opaľovanie. V roku 1932 prebehlo patentovanie plaviek bez chrbta so zabudovanou podprsenkou, aby pri opaľovaní nevznikali línie od ramienok plaviek.
V roku 1931 bola vynájdená priadza Lastex , ktorá priniesla úplnú plavkovú revolúciu. Pletené plavky sa vyrábali z vlny, ktorá za mokra nemala tvar. Táto nová priadza držala tvar plaviek vo vode aj mimo nej! K priadze sa pridávali umelé lesklé vlákna a vďaka tomu mohli mať plavky väčšiu škálu farieb a potlačí.
Rok 1946 a dvoje bikiny
Nezávisle na sebe v roku 1946 prišli 2 rôzni návrhári s návrhom bikín. Ten prvý Jacques Heim vytvoril dvojdielne plavky s horným dielom podobným podprsenke a spodným dielom zakrývajúcim pupok a spodnú časť. Druhý návrhár Louis Réard urobil návrh iba zo 4 trojuholníkov spojených povrázkom.
Hollywood mal na plavky tiež vplyv. Ako jedna z prvých žien v roku 1952 hrala Bidget Bardot vo filme v bikinách . Mala len 17 rokov. Vďaka striebornému plátnu sa bikiny dostali do módy a premenili sa zo šokujúceho odevu na každodenné.
Plavky ale neboli len módnou záležitosťou. V závodnom plávaní sa objavil nový materiál nylon v roku 1956. V 70. rokoch prišiel elastan. Kombinácia nylonu a elastanu zlepšila odolnosť plaviek a znížila odpor vody.
Návrhári sa v plavkách vedeli a vedia vyšantiť. Giorgio Armani, Oscar de la Renta alebo Calvin Klein začali v šesťdesiatych rokoch predávať konfekčné plavky. V roku 1964 sa objavili tzv. monokiny, odev bez horného dielu – úzke nohavičky s vysokým pásom, ktoré držali len tenkými ramienkami.
Módne trendy konca 20. storočia priniesli plavkám výraznejšie farby. Seriál Pobrežná hliadka znovu spopularizoval jednodielne plavky v novom tvare a to vďaka jasne červeným a vykrojeným plavkám postáv.
21. storočie a ďalší technologický pokrok
V roku 2008 na OH v Pekingu mali niektoré športovkyne nový typ plaviek z elastanu-nylonu a polyuretánu v dĺžke tela. Kto tieto plavky mal, dosiahol oveľa lepšie výsledky, a preto došlo k upresneniu pravidiel pre plavky na hrách. Dámske plavky tam môžu byť len v dĺžke od kolien po ramená.
Móda, ako je známe, sa neustále vracia a opakuje, a to platí aj u ženských, pánskych i detských plaviek. Teraz nie je problém stretnúť na pláži dievča v bikinách rovnako ako ženu v jednodielnych plavkách tvarovo podobných tým z 50. rokov alebo napríklad v tankiny plavkách. Novinkou v 21. storočí je u dámskych a dievčenských plaviek to, že výrobcovia sa snažia stále viac zohľadňovať ženské vlastnosti.
