Telesná láska na každé písmeno
Pre všetkých, ktorých zaujímajú šteklivé témy sexu a erotiky, je tu nová e-kniha od spisovateľa Gustáva Murína “Abeceda sexu a erotiky alebo Telesná láska na každé písmeno”. Na ochutnávku prinášame zopár ukážok, tentoraz písmeno “M”.
V New Yorku je na päť slobodných žien len jeden slobodný muž. V Prahe to bolo v roku 1991 presne 641 363 žien na 570 647 mužov, o 11 rokov neskôr v Čechách už 5 247 000 žien na 4 982 000 mužov. Na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 1997 takmer o 150-tisíc mužov menej a v Maďarsku je to údajne až pol milióna.
Podľa profesora Petra Weissa výskumy potvrdili, že takýto stav vedie k výraznému obmedzeniu sexuálnej aktivity starších žien. Najmä ak nechcú udržiavať sexuálne styky s mužom, ktorý je už ženatý, eventuálne má i iné partnerky. Na druhej strane ale profesor Weiss upozorňuje, že z evolučného hľadiska je pre ľudský druh polygamia prirodzená a viac než 87 % z tisíc popísaných ľudských spoločenstiev bolo či dodnes je polygamných. Ako príklad môžeme uviesť početné spoločenstvo Mormónov v americkom štáte Utah.
Naše manželstvá sú nebesky večné!
To vyhlásil mormónsky farmár Tom Green pred utahským súdom. Hovoril v množnom čísle, pretože má päť manželiek a s nimi 25 detí. Pred zákonom sa bránil tak, že si svoje manželky bral veľmi mladé, po narodení ich prvého dieťaťa sa s nimi rozviedol, ale ostali v spoločnej domácnosti. Vzhľadom k tolerancii k polygamii, ktorou je mormónsky štát Utah známy, by sa pred súd ani nemal dostať. Toma Greena však pochytila túžba obhájiť túto „evolučne prirodzenú“ rodinu aj pred televíznymi obrazovkami a to už úrady nemohli nechať bez povšimnutia. Pravdou však je, že ani najprísnejšie úrady nedokážu odhovoriť Greenove manželky od ochoty zotrvať s ním v „nebesky večnom manželstve“ aj naďalej.
Paradoxne, v moslimských krajinách, kde sa mnohoženstvo (najviac však štyri manželky) priam odporúča, je situácia menej optimistická. Hoci súžitie viacerých manželiek (známe aj u pôvodných židovských rodín) je tu pravidlami presne vymedzené, podstata takejto veľkej rodiny sa zmenila. Mnohoženstvo totiž vzniklo z nevyhnutnosti udržania rodu. Prorok Mohamed po jednej z bitiek, v ktorej padlo veľa jeho bojovníkov, požiadal ostatných, aby prijali do svojich stanov ovdovené ženy, aby sa tak zachovala ich „rodiaca kapacita“. Dnes je mnohoženstvo skôr prejavom moci a bohatstva – do extrému to doviedli majitelia rozsiahlych háremov. V dôsledku toho veľa mladých mužov nemá na to, aby si mohli manželku „zadovážiť“, a tak odchádzajú do iných krajín, aby našli aspoň jednu, s ktorou by mohli založiť rodinu.
V krajinách priľahlých k Číne sa vyskytovali zvláštne prípady mnohoženstva, keď s vydajom najstaršej dcéry sa automaticky stali manželkami jej muža aj jej mladšie sestry. V prípade, že sa najskôr vydala napríklad druhá najstaršia dcéra, do manželstva s ňou išli spolu len jej mladšie sestry.
Šlo by to naopak?
Podľa evolučných psychológov nie je polyandria (teda mnohomužstvo) pre ľudský druh prirodzená a účelná. Napriek tomu existujú oblasti, kde majetkové zákony zvýhodňujú manželstvo ženy s niekoľkými bratmi, aby sa tak zabránilo deleniu majetku. Konkrétne v Tibete ešte v 19. storočí dva, traja aj štyria chudobnejší muži tvorili rodinu s jedinou ženou. Len bohatší muži mali jednu ženu, zriedkavo dve. Mnohomužstvo zaznamenali európski cestovatelia aj medzi eskymáckymi kmeňmi na Aleutských ostrovoch. Aj v Tunise pretrvával dlho matriarchát.
Bojovný kmeň Kanelov z povodia Amazonky dával odpočiatku žene viac voľnosti pri „nákupe génov“. Verili totiž, že pre počatie životaschopného dieťaťa je treba väčší počet rôznych ejakulátov. Podľa etnológa W. Crockera tak mali ženy popri manželovi viacero milencov-oplodňovateľov, ale tí neboli utajení, naopak, preberali rovnakú zodpovednosť za zdravie a blahobyt dieťaťa.
Celkom unikátny bol príklad mesta Li-jiang na juhozápade Číny. Výsadou jeho obyvateľov bolo, že žili voľne bez manželstiev. Preto prirodzeným centrom rodiny bola slobodná matka, ktorá si vyberala nových partnerov a žila s nimi rôzne dlhý čas. V roku 1723 toto neobvyklé mestské privilégium zrušil nový čínsky cisár. Podľa najnovších správ sa však údajne tento zvyk po stáročiach opäť vracia. Koniec-koncov slobodných matiek pribúda aj u nás. Napríklad na Slovensku v roku 1997 už 15 % detí porodili slobodné mamičky.
Ktorou cestou pôjdeme?
Z tohto trendu vo vyspelých krajinách (kde sa nedostatok mužov znásobuje tým, že ženy sa tradične dožívajú vyššieho veku ako muži) môžu vyplynúť tri scenáre budúcnosti:
Tento nepomer sa vyrovná v „pretekoch túžby“, keď z tradičného žriedla sťahovania národov vo východnej a juhovýchodnej Ázii prídu do prefeminizovaných krajín zasa premnožení muži. Tých bolo v Singapure už v roku 1900 v pomere dvaja muži na jednu ženu (hoci to malo predovšetkým ekonomický dôvod). Dnes je len v Číne (paradoxne kvôli znižovaniu populačnej explózie a pôvodnej jedináčikovskej politike) o 37 miliónov viac mužov. Ak sa k tomu pridá 31 miliónov osamelých Indov, tak sa majú napríklad Európanky (ktorých je „len“ 25,7 miliónov „navyše“) na čo tešiť…
Druhou alternatívou pre heterosexuálne orientované ženy je adoptovanie moslimského riešenia. Ťažko si však predstaviť toho, kto by dokázal kresťansky založenej Európe vnútiť mnohoženstvo. A ak by sa to aj podarilo, ktovie koľko mužov by sa na toto dobrodružstvo dalo. Neveľmi imponujúca sexuálna aktivita európskych mužov by asi pretlak ženských nárokov neuspokojila. Ponúka sa však technické riešenie v už ohlasovanej ružovej viagre, ktorá na rozdiel od mužského variantu má byť už aj so zaručenou dávkou orgazmu. Mnohoženstvom v Európe by sa tiež stratil civilizačný rozdiel voči nastupujúcim prisťahovaleckým vlnám najmä z moslimských krajín, ktoré vyznávajú mnohoženstvo už stáročia a ich prílev by tak už nenarážal na odpor.
Mohlo by vás zaujímať
Život si však hľadá už dnes svoje riešenia a tak je Praha už desiatky rokov známa existenciou tzv. „přítelkyň“. Na truc feministkám tu tak nažívajú početne nedostatkoví muži s premnoženými ženami v pozoruhodnej zhode. Muži tu totiž okrem manželky majú aj „přítelkyni“, ktorá je nezriedka manželke známa a tolerovaná. Známym príkladom bol herec Jaroslav Marvan, ktorý popri dlhoročnom bezdetnom manželstve splodil s oveľa mladšou, príťažlivou kolegyňou dcéru. Jeho manželka o tom vedela a dokonca spolu s ním pravidelne toto dieťa navštevovali. Istý literárny teoretik skončil svoju púť infarktom, ktorý ho zasiahol na lavičke v parku, na ceste domov z obeda od „přítelkyně“ k milujúcej manželke. Oplakávali ho obe.
Ak máte záujem o e-knihu od Gustáva Murína Abeceda sexu a erotiky alebo Telesná láska na každé písmeno, kliknite na: www.martinus.sk
