Pre väčšinu žien by mal byť svadobný deň tým najúžasnejším dňom života. No nie vždy je to tak. Mnohé nevesty priznávajú, že tento deň bol pre nich najstresujúcejším zážitkom. Navyše, vždy sa môže niečo pokaziť. Prečítajte si príbehy niektorých z nich:
Zatajila, že je stále zamilovaná do bývalého
„Počas svadobného dňa na mňa doľahol silný pocit ľútosti. Je to smutné, ale stále som bola zamilovaná do muža z mojej minulosti. Nechcela som ublížiť ani klamať manžela. Urobila som chybu, keď som si myslela, že tieto city k môjmu ex sa časom rozplynú. Žiaľ, svadba ich len umocnila. Nakoniec som manžela podvádzala, potom som sa s ním rozviedla a nakoniec som neskončila ani s jedným z nich,“ takto spomína na svoj veľký deň 39-ročná Kristína.
Celý deň zvracala a otec neprišiel
28-ročná Iveta zažila počas svadby hneď dve sklamania. Na svadbu neprišiel jej otec, aj keď bol pozvaný. A okrem toho bola v ranom štádiu tehotenstva a stále zvracala. Nemohla ani jesť, ani tancovať. Dokonca ju naplo aj pri sobášnom sľube.
Mama nechtiac zničila celú výzdobu, aj svadobnú kyticu
Simone nechtiac pokazila veľký deň vlastná mama. Čo sa stalo?
„Chcela som mať svadbu v mojom rodnom meste, pretože otec bol chorý a nemohol cestovať k nám. Moja matka mi chcela pomôcť urobiť dekorácie a kvetinové aranžmány. Požiadala som ju o jednoduchú kyticu z jednej stonky malých fialových orchideí. Chcela som tiež, fialové alebo levanduľové obrúsky a levanduľové kvety na torte. Moje šaty boli zo slonovinovej čipky s levanduľovou podšívkou a levanduľovým kvetinovým závojom.
Mohlo by vás zaujímať
Lenže moja mama sa rozhodla, že potrebujem väčšiu kyticu, a tak objednala pol tucta hviezdnych ľalií zabalených spolu s jednou malou stonkou bielej orchidey. Tiež sa rozhodla, že by som mala mať modré obrúsky a doplnky, pretože sa jej viac páčila táto farba.
Keď som v to ráno prišla do kostola, našla som dodávku z kvetinárstva a kyticu veľkú ako pohrebný veniec. V tom momente mi prišlo zle. Jediným šťastím pre mňa bolo, že sa na svadbe mohol zúčastniť môj otec, ktorý o rok neskôr zomrel.“
Zuzka svadby jednoducho neznáša
„Keby som sa mohla rozhodnúť sama, mali by sme minimálnu svadbu, na ktorej by sme boli len my dvaja a svedkovia. Lenže s tým nesúhlasili ani moji rodičia, ani svokrovci. Obe strany rodiny mali vo zvyku svadbu oslavovať vo veľkom. Nakoniec sme obaja s manželom celý deň len pretrpeli a o pol noci sme ušli pred celou veľkou spoločnosťou, aby sme si oddýchli od toho strašného ruchu a hluku a nemuseli riešiť zvyklosti z jednej či druhej strany.
