Ako sa kedysi oslavoval Silvester? A čo si z toho môžeme vybrať my?
Napriek tomu, že v súčasnosti ponímame 31. december a s ním spojené oslavy Silvestra ako o ukončenie starého roka a rozlúčku s ním, ľudové zvyky, s ktorými sa stretávame v niektorých oblastiach Slovenska, nevyjadrujú skutočnosť, že by išlo o ukončenie roka. Keďže ľudovému zmýšľaniu bol retrospektívny pohľad viac-menej cudzí a akékoľvek úsilie a želania boli skôr zamerané do budúcnosti, tak aj silvestrovské zvyky a rôzne obrady sa skôr viazali k Novému roku.
Silvester, vinšovníci a tajomné rituály
Medzi najzaujímavejšie zvyky v niektorých oblastiach Slovenska patrilo takzvané kurinovanie a babenovanie – v podstate išlo o silvestrovské obchôdzky spojené s novoročnými vinšovačkami. Kurinovanie zaniklo ešte v prvej polovici dvadsiateho storočia. Domáci pohostili vinšovníkov koláčmi, mäsom, či peniazmi a muzikanti, ktorí chodili s vinšovníkmi zahrali do tanca. Vinšovníci si zatancovali s domácimi a potom sa pobrali ďalej, do ďalšieho domu. V Štiavniku bola rozšírená taká tradícia, že „Kuriny-baby“predstavovali mládenci, z ktorých jeden bol preoblečený za ženu a a druhý mal kožuch opásaný povrieslom a hrubú sukňu zo slamy. S nimi chodieval harmonikár, ktorý v každom dome zahral do tanca.
Kým tancovali, domáci si z oblečenia vinšovníkov odtrhli po troche slamy, ktorú dali do hniezd hydine, aby dobre prospievala a niesla veľa vajec. Kurinovanie bolo teda obchôdzkou, ktorá mala súvisieť s chovom a rozmnožovaním hydiny. A keďže išlo o rozmnožovanie, hlavnými osobami pri týchto rituáloch boli muži… Na princípe mágie podobnosti fungovalo aj ďalšie kúzlo, ktoré malo zabezpečiť dobrú znášku vajec: Cez vianočné obdobie kŕmili hydinu muži a pri tom odriekali čarovnú formulku: „Kurka s vajci, aj ja s vajci“… Na Záhorí zase gazda na Silvestra sypal sliepkam zrno pomedzi svoje nohy, aby znášali veľa vajec.
Dnes sa už o týchto zvykoch málo vie, ale záujemcovia si o nich môžu viac prečítať napríklad v knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu, ktorú napísala Emília Horváthová a vyšla v roku 1986 vo vydavateľstve Tatran.
Ako účelne zapojiť mužov?
Šikovné a moderné gazdinky však aj dnes veľmi dobre vedia, ako účelne zamestnať mužov, aby sa aj vo sviatočnom období podieľali na dobrom chode domácnosti. Určite budú nápomocní, ak ich pošleme na nákup do obchodu a nebudeme sa s ťažkými taškami ťahať samy – a aby sme boli verné tradíciám, nezabudnime im kázať kúpiť aj vajíčka, aby nám náhodou počas sviatočných dní nechýbali…! Ak ich vyšleme na nákup od nejakého zaujímavého televízneho programu, je viac než pravdepodobné, že si možno aj niečo zahundrú popod nos, ale čarovné formulky to asi nebudú…
Ďalšie silvestrovské zvyky
Keď nazrieme do minulosti, dozvieme sa to, čo mnohí dnes už ani nevedia, a síce, že Prvý sviatok vianočný bol ešte v stredoveku považovaný za prvý deň nového roku. Tento fakt do značnej miery vysvetľuje, prečo charakter mnohých vianočných zvykov bol taký, aký bol a aký sa nám zachoval. Keď sa novoročie prenieslo na 1. január, mnohé zo zvykov Štedrého dňa sa potom preniesli na Silvestra a mnohé sa opakovali. Zaujímavé však je, že už nemali takú intenzitu, ako na Štedrý deň.
Na Silvestra sa nesmelo z domu nič vyniesť – vraj by potom vyhynula hydina. Niekde zase zametali smeti od dverí smerom do kúta izby a vynášali ich až po Novom roku, iný zvyk hovoril, že kto na Silvestra rozhrabe krtince na lúkach, nebudú sa mu viac robiť. Neodporúčalo púšťať ani cudziu ženu do domu, lebo vraj by mohla priniesť rodine do domu chorobu. Mimochodom, cudzie ženy (ale ani mužov) nie je do domu rozumné púšťať ani dnes, pretože by mohli aj niečo odniesť…:-)
Ráno však boli v domácnostiach vítaní vinšovníci – polazníci. Ak sa však ukázalo, že uplynulý rok bol pre domácnosť nepriaznivý, vysvetľovali si to domáci tak, že za to mohol nevhodný polazník. Ak teda prišiel vinšovať taký, ktorý „priniesol“ nepriaznivý rok, jednoducho ho, neboráka, ani nevpustili dnu. Nuž raz darmo – istota je istota!
Mohlo by vás zaujímať
Silvestrovský večer a magické sny
Večerali sa podobné jedlá ako na Štedrý deň, ale mohlo sa jesť už aj mäso. Na stole býval ten istý obrus ako na Štedrý večer, niekde dokonca nechali na ňom ešte aj omrvinky zo štedrovečerného stola. Sviečku zapaľovali na Silvestra novú a medzi jedlom gazdiná nesmela vstávať od stola. V mnohých obciach chodili pod obloky spievať menší chlapci a niekde zase mládenci o polnoci chodili spievať na vežu.
Magickú moc mala mať silvestrovská noc: To, čo sa vraj človeku v noci zo Silvestra na Nový rok bude snívať, to sa mu aj splní. Ak sa niekomu ráno kýchlo, znamenalo to, že sa v zdraví dožije budúceho roku. Dievčatá, ktoré sa ešte nechceli vydávať, museli si na Nový rok dávať pozor, aby trikrát nespadli (čo pri snehu a ľade bol veľký problém), pretože ak sa pošmykli a spadli, znamenalo by to, že do roka sa vydajú. Nuž ale za čias našich starých a prastarých mám sa dievčatá viac hrnuli do vydávania ako dnes, takže si možno zase až taký veľký pozor nedávali… 😛
