Ahojte,
Mám 26 rokov a napriek tomu, že reakcie okolia ma neustále presviedčajú o tom, že som aj atraktívna, na mužov som doposiaľ veľké šťastie nemala. Možno za to môže moja povaha a takisto moje nároky a predstavy. Kým kamarátky a spolužiačky veselo randili už na základnej škole, ja som vážny vzťah nemala ešte ani na vysokej. Jasné, že sa mi muži páčili, ale smola bola asi v tom, že tým, ktorí sa páčili mne, som sa dostatočne nepáčila ja a naopak…
Viem, že to v dnešnej dobe, keď už takmer nič nie je tabu a o sexe sa otvorene hovorí doslova na každom kroku, bude znieť neuveriteľne, ale ja som ešte ani na vysokej škole nemala so sexom žiadnu skúsenosť… Pomaly som z toho už začínala mať traumu a otázky typu, či už niekoho mám, som doslova neznášala.
A potom to prišlo: Jedného dňa som sa zoznámila s Milošom a okamžite medzi nami preskočila iskra. Bolo to na oslave narodenín u kamarátov a domov nadránom sme už išli ako pár… Nie, vtedy sme sa ešte nemilovali, ale asi o týždeň už áno… Miloš je už tridsiatnik a má aj svoj byt, takže nebol problém. Zobrali sme to doslova skokom a netrvalo dlho, aj som sa k nemu nasťahovala. Nevedeli sme sa nasýtiť jeden druhého a ja som sa nevedela nabažiť tej úžasnej skutočnosti, že niekoho mám, že ten niekto po mojom boku ma miluje a túži po mne a že ja patrím jemu a on patrí mne…
To, že je o 9 rokov starší, som neriešila, ani neriešim, pretože v intímnom živote mi toho určite dal viac ako rovesníci mojim kamarátkam. Horšie však je to, že postupom času som si uvedomila, že mu patrím doslova a do písmena. Nemá rád, keď sa stretávam s kamarátkami, nie je nadšený, ak chcem ísť k rodičom a keď idem z práce a nemám pracovné povinnosti dlhšie, príde ma čakať autom a zase patrím len jemu. Postupom času som si uvedomila, že ak sa s niekým stretávame, sú to iba ľudia z jeho okruhu, a nie tí, ktorí boli moji blízki, ba ani kolegovia či kolegyne z práce. Už viackrát sa stalo, že keď mi domov zavolala kolegyňa z práce, s ktorou sa priatelím, rozčúlilo ho to a jasne mi povedal, že sa mu to nepáči. Ani to, ak by som s ňou po práci chcela zájsť na kávu a trochu si pokecať.
V prípade, že by som niečo také urobila, bol by dosť nepríjemný. Minule sme mali firemný večierok, takže som prišla domov až okolo jedenástej večer… A vtedy ma Miloš nepríjemne prekvapil, pretože bol agresívny a začal po mne vrieskať – vraj ktovie, s kým som si to tam užívala… Veľmi ma to ranilo a urazilo, ale ráno sa tváril, akoby sa nič nestalo, popoludní znova prišiel po mňa do práce a dával mi najavo, že odteraz už musím sekať dobrotu. Ak nie, nemôžem sa čudovať, že mu zase uletia nervy a potom za seba fakt neručí.
Ako sa ukázalo, svoje emócie naozaj nedokáže udržať na uzde, pretože keď som sa minule stretla s kamarátkou a zdržala som sa dlhšie, než si predstavoval, rovno medzi dverami mi vylepil facku. Podotýkam, že o stretnutí s kamoškou vedel a domov som prišla večer o ôsmej… To ma vydesilo a zúfalo som sa rozplakala. Najprv na mňa ešte kričal, ale potom neskôr ma prosil o odpustenie a v noci sme sa vášnivo milovali. Veľmi vášnivo…
Lenže ja už začínam mať problém a niekedy sa ho aj tak trochu bojím. Priznám sa, že po tom, keď mi vylepil tú facku, som sa chcela zbaliť a utiecť od neho. Aj nad tým som už premýšľala, ale čo ak potom zase nebudem mať nikoho a ostanem sama? Ako milenec je super, ale uvedomujem si, že má aj svoju temnú stránku a ten vzťah ma začína dusiť… Myslíte, že mu ešte mám dať šancu a uveriť mu, že sa to už nestane? A že to všetko robí len preto, že ma miluje a že sa o mňa bojí? Neviem, čo mám robiť…
Alica
Woman radí:
V rubrike “Woman radí “na vaše otázky pravidelne budú reagovať Karin a Lucian. Keďže zvyčajne ide o medziľudské vzťahy, citové problémy, ale aj iné otázky intímnejšieho charakteru, s ktorými si neviete poradiť, možno vám pomôže, ak sa k vášmu problému vyjadrí žena i muž. Dúfame, že vám pomôžeme správne sa rozhodnúť…
Ako to vidí Lucian:
Drahá Alica, tu je rada jasná – ber nohy na ramená a utekáááááj! Nie si totiž v rukách muža, ktorý je schopný zodpovedať za svoje činy. Je hormonálne zaťažený fixáciou na určitú osobu, ktorej prítomnosť ho dopuje… Jednoduchšie je to vyjadrené v knihe „Návod na manželstvo“: „Láska je droga, na ktorú treba dvoch. Prejavuje sa akútnou intoxikáciou organizmu látkami, ktoré si sami produkujeme v nadobličkách, ale len vtedy, keď nás k tomu vyprovokuje tá pravá bytosť. Je to stav, ktorý vystihuje Válkov verš „…opája ma ako alkohol“. Aj alkoholik trpí, ale chce ešte. Každý závislák (a vy ste v danej chvíli závislí od milovanej osoby) si nutkavo privoláva stav blaženosti. Jeden zamilovanec to dotiahol tak ďaleko, že sa nemohol od milovanej odlúčiť, ani keď sedela tam, kde by chcel byť každý sám, a tak sa s ňou bavil cez otvorené dvere. Naopak, keď milovaná osoba nie je na blízku, trpí ako feťák, čo nedostal svoju dávku. To už nastupuje neurotonín NGF, ktorý v nás prudko stúpa pri bozkávaní milovanej bytosti. Ale pozor, keď nám tá bytosť chýba, môže nastať taký deficit NGF a sprievodného serotonínu, že nastupuje až chorobná žiarlivosť.“
Tento stav je neliečiteľný a môže sa len zhoršovať. A pozor, keď začali fyzické útoky, môže to byť ešte horšie, až tragické. Zjavne si podcenila zásady hneď prvej kapitoly v zmienenej knižke – dôkladný výber partnera. Nič ale nie je stratené. Len musíš v sebe nájsť odvahu odpútať sa od bremena žiarlivca a začať opäť hľadať. Držím palce.
Lucian
Ako to vidí Karin:
Milá Alica, len si, prepánajána, nenahováraj, že Milošovi na Tebe záleží a že svoje žiarlivostné, zurvalecké a násilnícke chúťky prejavuje len preto, že ťa má rád a že má o Teba strach!!! Pre neho je dôležité len to, čo chce on sám a chce, aby si ho bezvýhradne poslúchala a doslova mu patrila…
Vieš si predstaviť, že by si si s takýmto človekom raz založila rodinu? Vieš, aký by to bol diktátor – nielen voči Tebe, ale aj voči deťom? A koľkokrát by si si aj poplakala? Moja rada znie: Viac mu už never a nečakaj, či sa ešte situácia zopakuje alebo zdramatizuje Koľko faciek ešte potrebuješ, aby si sa spamätala? Myslíš, že môžeš byť šťastná s človekom, ktorý sa k Tebe takto správa?
Odíď od neho a neľutuj. Ľutovať by si mohla, ak by si bola taká naivná, že by si ostala pri ňom. A určite sa neboj, že by si si už nikoho nenašla. Tento vzťah ber ako skúsenosť, ktorú rozhodne netreba nikdy zopakovať. Len musíš za ním zavrieť pomyselné dvere. Ver mi, že až potom sa môže zjaviť muž, ktorý je Ťa naozaj hoden a ktorého teraz ani nemáš šancu zaregistrovať. Tak prosím, nájdi už tú odvahu a opusti ho. A asi by Ti aj pomohlo popracovať na svojom sebavedomí.
