Alžbetínsky deň je voľne prístupný verejnosti a už tradične sa ním uzatvára letná kúpeľná sezóna. Táto spomienková slávnosť sa koná na počesť pobytu cisárovnej Alžbety, nazývanej Sisi, ktorá prišla 1. júla 1895 do Bardejovských kúpeľov liečiť sa, oddýchnuť a zabudnúť na tragickú smrť svojho syna Rudolfa. Do Bardejova prišla ako päťdesiatosemročná, zotrvala tu do 22. júla. Ubytovala sa v budove, ktorá dnes nesie jej meno, v tom čase bola známa pod názvom hotel Deák. Bývala spolu so svojou jedenásťčlennou suitou na prvom poschodí, vraj v terajšej izbe č. 218, odkiaľ mala pekný výhľad na samotné kúpele. Do Bardejova pricestovala vlakom po železničnej trati, ktorá bola len dva roky pred tým vybudovaná, možno aj na počesť jej príchodu do nášho mesta. Aj samotný bočný vchod do hotela Deák bol vybudovaný špeciálne pre cisárovnú.
Alžbeta podľa ošetrujúceho lekára Henricha Hintza bola disciplinovanou pacientkou, ktorá prísne dodržiavala kúpeľný režim. Na jeho odporúčanie pila vodu z prameňa Lobogo (dnes prameň Alžbeta). Okrem pitných kúr z prameňov s liečivými a omladzujúcimi účinkami, veľa času trávila na prechádzkach v prekrásnej a čistej prírode v sprievode svojich spoločníkov, členov kráľovskej suity. Počas pobytu v Bardejovských kúpeľoch Alžbeta navštívila 7. júla 1895 aj mesto Bardejov.
Podľa záznamov, ktoré sa zachovali, v sprievode mešťanostu A. Rodhyho si prezrela radnicu a ďalšie historické pamiatky. Návštevu mesta potvrdila podpisom do pamätnej knihy, kde sa podpísala ako „Bártfa Erzébet.“ Cisárovnej Alžbete sa veľmi páčil aj chrám sv. Egídia, kde ju sprevádzal prepošt Karányi. Z veľkej vďaky a na znak spokojnosti darovala prepoštovi vzácny prsteň, ktorý je v súčasnosti cenným exponátom Šarišského múzea v Bardejove. Súčasťou expozície v Bardejovských kúpeľoch je aj pohár s jej krstným menom, z ktorého u nás pila liečivú minerálnu vodu. Po cisárovninom trojtýždňovom pobyte a liečbe, keď 22. júla 1895 odchádzala, pri rozlúčke poďakovala za pozornosť a liečbu počas jej pobytu a na záver povedala: Uprostred tichej krásy Bardejovských kúpeľov prežila som nezabudnuteľné tri týždne svojho života, cítim sa zdravá, svieža a cítim sa ako osemnásťročná.
Už na jar v roku 1896, po odhalení pamätnej tabule na priečelí hotela Deák (terajší hotel Alžbeta), sa zrodila myšlienka vybudovať cisárovnej v Bardejovských kúpeľoch dôstojný pamätník. Zámer dostal konkrétnu podobu v roku 1901. Bronzová socha v životnej veľkosti uzrela svetlo sveta v roku 1903. Maďarský umelec Július Donáth stvárnil cisárovnú ako krásnu, mladú – takú, akou sa cítila po liečivých procedúrach v kúpeľoch. Jej podobizeň bola vyhotovená z finančnej zbierky obyvateľov mesta Bardejov. Po dvoch desaťročiach bola socha demontovaná a prevezená do Šarišského múzea v Bardejove. Tu pobývala 39 rokov, kým sa v roku 1965 vrátila opäť na svoj pôvodný mramorový podstavec. Dnes pamätník pripomína liečebný pobyt cisárovnej a kráľovnej Alžbety.
Okrem Sisi si Bardejovské kúpele vychutnával na liečení aj rakúsko-uhorský cisár Jozef II. (1783), Mária Lujza, neskoršia manželka cisára Napoleóna (1809), ruský cár Alexander I. (1821) a poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska, manželka poľského kráľa Jána III. Sobieského. Tá sa v Bardejovských kúpeľoch liečila v roku 1669 a jej reliéf slávnostne odhalili pri v roku 2013.
