Kto by nepoznal slávny príbeh o najznámejšom upírovi Drakulovi.?!
Gróf Drakula – jeho tvorca, spisovateľ Bram Stoker, sa pri tvorbe tejto románovej postavy inšpiroval reálnou osobnosťou, kniežaťom Vladom Draculom, stredovekým vládcom Valašska, rázovitého kraja dnešného Rumunska. Dokonca aj sídlo upíra Draculu situoval na Vladov kniežací hrad. Jeho steny dodnes stoja na strmých skalách Transylvánskych Álp.
Románový a skutočný Dracula nemajú inak veľa spoločného, no svojmu fiktívnemu dvojníkovi sa v krvilačnosti a krutosti knieža Vlad určite vyrovnal, ba možno ho aj predstihol. Názory na jeho osobu sú však aj u súčasných historikov veľmi rozporuplné. Kým v mnohých zachovaných písomných zmienkach sa o ňom píše ako o sadistickom psychopatovi, dokonca masovom vrahovi, Rumuni ho považujú za národného hrdinu a osloboditeľa vlasti . Aká je skutočná pravda? Bol valašské knieža Dracul skutočne taký krutý a krvilačný, alebo to bol odvážny bojovník a hrdinský premožiteľ Turkov? A či má snáď pravdu autor románu a Dracula sa po svojej smrti stal naozaj upírom?
Gróf Drakula – hrdina alebo vrah?
Tisíce zvedavých turistov si každoročne prichádzajú pozrieť zvyšky hradu v Transylvánii, kde by mal žiť upírsky gróf Dracula. Pôvodný pán hradu, knieža Vlad Dracula III. však v skutočnosti nikdy nebol a ani po smrti sa nestal upírom. Prišiel na svet v roku 1431 v sedmohradskom meste Sighisoara, ako druhý syn valašského vládcu kniežaťa Vlada II. a zomrel v boji s Turkami ako štyridsaťpäťročný v roku 1476. Jeho otec bol príslušníkom dračieho rádu rytierov a na svojom štíte a zástave mal symbol zlatého draka, ktorý mu udelil rímsky cisár. Podľa toho dostal prezývku Dracul, a po ňom ju zdedil aj jeho syn Vlad III.
Svoje detstvo a mladosť prežil v zajatí, na dvore tureckého sultána. Po mnohých bojoch sa totiž jeho otec napokon musel Turkom podrobiť a na potvrdenie lojality k Osmanskej ríši im ponechal ako rukojemníkov svojich dvoch synov. Po jeho smrti dosadili Turci na valašský trón mladého sotva osemnásťročného Vlada, ktorý mal byť zárukou poslušnosti Valachov k tureckému panstvu. Boli presvedčení, že po tvrdej výchove k moslimskej viere zabudol na svoj kresťanský pôvod a bude obhajovať turecké záujmy. No mýlili sa. Pri najbližšej príležitosti sa Vlad proti nim postavil a zakrátko sa stal postrachom a nočnou morou tureckých bojovníkov. Porazených nepriateľov totiž nikdy nebral do zajatia, ale tak ako to videl v detstve u Turkov, nechával ich zaživa narážať na drevené koly, kde pomaly umierali strašnou smrťou aj niekoľko dní. K jeho menu tak pribudla ďalšia prezývka, Tepes, alebo Cepeš – narážač. Tvrdilo sa tiež, že s potešením dával ľudí oslepiť, rozštvrtiť, dokonca uvariť v kotle s vriacou vodou. Mužom vraj s obľubou mrzačil pohlavné orgány a ženám odrezával prsia. Nie je však isté, nakoľko sú tieto historky o jeho sadistických výčinoch naozaj pravdivé. Rozširovali ich totiž až po jeho smrti najmä jeho nepriatelia. Na jednom letáku je napríklad zobrazený Vlad III. ako večeria pri prestretom stole uprostred množstva kolov s nabodnutými Turkami. Často sa spomína aj incident s vyslancami tureckého sultána. Keď si pred ním odmietli sňať z hlavy turbany, dal im ich k hlavám pribiť klincami. Nuž, keby aj boli tieto spomínané krutosti zlomyseľným výmyslom, je neodškriepiteľný fakt, že so svojimi nepriateľmi i domácimi previnilcami zaobchádzal Vlad III. mimoriadne kruto. Narazením na kôl nechal popraviť niekoľko desiatok tisíc tureckých vojakov, ale aj vyše stotisíc domácich obyvateľov. Robil to však s premysleným zámerom. Vlad Dracula bol vynikajúci stratég. Tureckí vojaci, vediac, čo ich po porážke čaká, mali z neho takú hrôzu, že plní strachu utekali už pri spomenutí jeho mena. A tak sa Vladovi darilo víťaziť s hŕstkou hôrnych bojovníkov nad oveľa početnejšou tureckou armádou. Počas jeho panovania zavládol aj na Valašsku poriadok a právo. Nikto sa neodvážil ani len čosi ukradnúť. Každý vedel, že ich panovník nerobí rozdiel medzi malým a veľkým zločinom a aj drobný priestupok trestá ukrutnou smrťou. Jeho obraz krutovládcu čiastočne zmierňuje fakt, že v stredoveku sa kruté zaobchádzanie s nepriateľmi a odsúdenými považovalo za normálne a nabodávanie na koly, štvrtenie či lámanie na kolese bol bežný spôsob trestov a popravy.
Gróf Drakula – legendárny hrdina alebo sadista
Zrejme všetci rumunskí vlastenci považujú Vlada Draculu III. za národného hrdinu a bojovníka proti nemeckým, ruským a najmä tureckým utláčateľom. Veď práve on dokázal aspoň na krátky čas zvíťaziť nad Turkami a vybojovať nezávislosť Rumunska. Naveky si postavil pomník u svojich rodných aj tým, že v roku 1459 nechal na strategickom mieste vybudovať mohutnú pevnosť, z ktorej postupne vyrástlo dnešné hlavné mesto Rumunska – Bukurešť. Dodnes vraj existuje historická listina o založení mesta s Draculovým podpisom. Život sa však ani s ním nijako nemaznal a bol tiež plný ukrutností. Trikrát ho násilne zosadili z valašského trónu, vybojoval množstvo bitiek s tureckým nepriateľom a napokon desať rokov strávil v ťažkom žalári. Po zrade ho tam uvrhol uhorský kráľ Matej Korvín, keď namiesto sľúbenej ochrany pred Turkami uzavrel s nimi mier a jeho uväznil. Nakoniec mu osud doprial ešte raz stáť na čele Valachov a oslobodiť svoju krajinu od Turkov. Trvalo to však len krátko, po pár mesiacoch obrovská turecká armáda obkľúčila pri Bukurešti jeho bojovníkov a väčšinu z nich pozabíjala. Smrť pritom našiel aj samotný Vlad, ktorému turecký veliteľ odsekol hlavu. Zakonzervovanú v mede ju potom poslal Sultánovi ako dôkaz, že ich veľký nepriateľ je konečne mŕtvy. Jeho telo údajne pochovali v kláštore postavenom na malom ostrove uprostred jazera Snagov.
Rumuni nedajú na svoje knieža Vlada III. dopustiť. V celej zemi pestujú Draculov kult a uchovávajú viacero pamiatok. V meste Tirgovišti sa dodnes zachovala časť Draculovho hradu, obrovská veža, kde gróf zriadil väzenie. Stále stojí aj jeho údajné letné sídlo Bran, jeden z mála zachovalých rumunských hradov. Rumuni s úctou udržujú Draculov rodný dom v Sighisoare, a v Transylvánskych Alpách na skale vysoko nad riekou Arges stoja zvyšky jeho sídelného hradu Poenari.
Jednoznačnú odpoveď na to, či bol Vlad Dracul III. sadista, čo vraždil a mučil ľudí pre potešenie, alebo to všetko robil v mene štátnych záujmov, aby oslobodil svoju zem a nastolil v nej právo a poriadok, už asi nikto nenájde. Ale najskôr bol jedným i druhým. Ale aj vďaka tomu, že sa stal predlohou románovej postavy upíra Draculu, je tento valašský vládca navždy nesmrteľný. A v Rumunsku je dnes nielen najznámejšou legendárnou postavou, ale aj najväčšou turistickou atrakciou.
