Jana Kirschner: Deťom dávam oveľa viac príkazov ako môj muž
Speváčka Jana Kirschner je dvojnásobnou mamou krásnych dcérok a žije striedavo v Londýne a na Slovensku vďaka svojmu britskému manželovi. Bratislavu nedávno navštívila, aby sa stala krstnou mamou dvoch zaujímavých kníh detskej psychologičky Petry Arslan Šinkovej – Ako rozvíjať schopnosti dieťaťa a Hry a aktivity na rozvoj schopností dieťaťa. Pri tej príležitosti sme Janu trochu vyspovedali, ako to funguje v jej rodine, kde dcéry vyrastajú v strete dvoch kultúr – britskej a slovenskej.
Vaša staršia dcéra Matilda je už školáčka, ako to má so školou, keď lietate medzi Bratislavou a Londýnom?Chodí do školy v Londýne, takže na Slovensko počas školského roka lietam len ja s mladšou dcérou, ktorá nemá ešte školské povinnosti.
Prečo ste sa rozhodli, že bude chodiť do školy v Londýne?
Môj muž je Angličan, v roku 2005 som dostala zmluvu s vydavateľstvom Universal, tak som sa tam na nejaký čas nasťahovala. Potom som sa rozhodla, že už mám Anglicka dosť a chcela som ísť domov, no stretla som muža, s ktorým sme sa zblížili a keďže je Angličan, dnes to už beriem tak, že mám tam rodinu. Preto som tam.
Keď ste čakali svoje prvé dieťa, boli ste nastávajúca mama, ktorá študovala príručky, internet a všetky dostupné informácie o tom čo vás čaká a neminie?
Nie, absolútne nie. Môj muž prečítal jednu jedinú knihu, ktorá sa volá Doctor Spock, ktorú neustále zdokonaľujú rôzni doktori už viac ako 50 rokov, ale originál je od doktora Spocka. Môj muž poctivo prečítal všetky kapitoly a už predtým ako sa Matilda narodila vedel, ako sa bude správať v puberte (smiech). Ja teda som nečítala nič, učím sa stále za chodu a musím povedať, že rady našich mám či už z britskej strany, alebo od mojej mamy – to sú dobré rady. Môj muž Eddie má troch súrodencov, takže pomerne veľká rodina, jeho mama má dostatok skúseností s rôznymi povahami, a aj preto nie som ja žiadna veľká čitateľka, že ako treba vychovávať deti.
V akom štádiu vývoja sú teraz vaše dievčatá?
Matilda má sedem, potrebuje o všetkom zisťovať fakty – aký dlhý je žralok, koľko má zubov a podobne, Yola má tri, tak tá skúma, čo máme doma v skrinkách a šuplíkoch, potrebuje to nielen vidieť, ako je to tam uložené, ale aj ako to vyzerá na podlahe, koberci a podobne. Takže všetko vykladá von.
Zvyšujete na ňu v podobných prípadoch hlas?
Nie. Spoločne to potom ukladáme. Inak je zaujímavé, že v istom období som sa stále k nim skláňala a už som si myslela, že nikdy ani nebudem chodiť narovnaná, len v predklone (smiech). Nekupujeme napríklad plastové hračky, ale zabávame sa s vecami, ktoré sú doma bežne dostupné. Pre deti je to kreatívnejšie a zaujímavejšie Netreba investovať do drahých hračiek, ktoré deckám poskytujú chvíľkovú radosť a potom ležia v kúte.
Narážate na seba s mužom v tom zmysle, že máte rôzne názory na výchovu detí?
Samozrejme, hlavne v začiatkoch a spomínam si aj na také moje „trucy“, že takto to nebude a u nás sa to takto nerobí. Zaujímavé je, ak vychovávate deti v dvoch rôznych kultúrach, ale dá sa to zvládnuť, len potrebujete oveľa viac diskutovať, rozoberať veci, hľadať kompromisy, ale hlavne to, čo nás spája.
Aké sú hlavné rozdiely medzi britskou a slovenskou výchovou detí?
Myslím, že Briti sú benevolentnejší, dávajú deťom viac slobody, čo však, samozrejme, môže mať za následok niekedy až prílišnú neviazanosť, čo tiež nemusí byť dobré. Treba určiť niekoľko základných pravidiel, tie dodržiavať, ale nie stále okrikovať deti: Čo robíš, s čím sa hráš, prečo to robíš, takto a nie onak, ako sme často svedkami u slovenských mamičiek… To je niekedy dvadsať príkazov za dve minúty a dieťa má z toho v hlave chaos, stáva sa oplašené, bojazlivé.
Nie ste teda typická slovenská mama, ktorá neustále kontroluje a drezúruje deti?
Myslím si, že dávam oveľa viac príkazov ako môj muž (smiech). Vie to s nimi, neviem, či je to tým, že vyrastal medzi ďalšími troma súrodencami. Dokáže ich nadchnúť aj pri obliekaní, nemusí sa im prosíkať ako ja, že poď sa konečne obliecť, obuť, umy si zuby a podobne. Ja len pozerám ako puk, aké magické triky na dievčatá dokáže použiť, že nadšene všetko absolvujú, čo im povie.
Žijeme v dobe moderných technológií, decká bežne obsluhujú počítače, mobilné telefóny, tablety, ako je to u vás, čo majú dievčatá k dispozícii?
Matilda má počítače v škole, keď doma potrebuje niečo, pozrie si, samozrejme, má k nemu prístup, ale celkovo je to u nás prísne. Inak, pri počítači sa stretávame spolu, využívame ho na kreatívne veci, Matilda pekne a rada kreslí a nemáme ani televízor, no v sobotu popoludní si môžu pozrieť jeden film. Dnes to nie je nič nezvyčajné, že v rodinách nie je televízor, tablet tiež nemáme. Môj muž je presvedčený, že je pre deti je veľa činností zaujímavejších ako čumieť do počítačov, tabletov a televízorov.
Anna Ölvecká
